Najstaršia zachovaná kresťanská homília

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Najstaršia zachovaná kresťanská homília

Ilustračná fotografia

Všeobecná úcta, ktorú kresťanský starovek preukazoval Klementovi Rímskemu, mu vyniesla pripísanie niekoľkých ďalších spisov.

Druhý Klementov list

V dvoch rukopisoch, ktoré obsahujú grécky text autentického Klementovho listu, a taktiež v sýrskom preklade, je pripojený druhý list, ktorý je takisto adresovaný Korinťanom. No tento dokument nie je listom a nepochádza z Klementovej ruky. Spoľahlivo to dokazuje jeho literárna forma a štýl. Napriek tomu je toto dielo veľmi zaujímavé. Je to najstaršia zachovaná kresťanská kázeň.

Charakter a tón tejto homílie sú neklamné. Tento názor potvrdzujú predovšetkým dve pasáže: „Usilujme sa byť veriacimi a pozornými nielen vo chvíli, keď nás napomínajú presbyteri. Pamätajme na Pánove slová aj po návrate domov“ (17,3). Druhá pasáž hovorí: „Bratia, po (slove) Boha pravdy vám čítam toto napomenutie, aby ste sa zachránili dbajúc na tu napísané veci a váš prednášateľ s vami“ (19,1). Kazateľ tu naráža na čítanie Svätých písiem, ktoré muselo predchádzať jeho kázni. Štýl nie je literárny a v tom sa úplne odlišuje od štýlu autentického Klementovho listu. Dodajme, že autor nehovorí v prvej osobe plurálu, ale používa singulárnu formu. Cituje nielen Sväté písma, ale aj apokryfné evanjeliá, napríklad Evanjelium Egypťanov.

Veľmi protichodné sú zatiaľ názory týkajúce sa vzniku tejto kázne. Niektoré pokusy o presné určenie jej dátumu alebo autora stroskotali na nedostatku chronologických údajov v texte.

Hypotéza Adolfa von Harnacka, ktorý videl v tomto dokumente list pápeža Sotéra (166 – 175) kresťanskej obci v Korinte, naráža na neprekonateľnú námietku, že vôbec nevykazuje znaky listu.

James Rendel Harris a Burnett Hillman Streeter tvrdia, že táto kompozícia by mohla byť alexandrijskou homíliou, pretože cez jej teológiu presvitá vplyv Alexandrie a odvoláva sa na Evanjelium Egypťanov.

No ako to, že bola pripísaná Klementovi? Najpresvedčivejšia hypotéza pochádza od Josepha Barbera Lightfoota, Franza Xavera von Funka a Gustava Krügera, podľa ktorej táto homília pochádza z Korintu. Istmické hry, diskutované v blízkosti Korintu, by vysvetľovali obrazy siedmej kapitoly. Treba ešte vypátrať, prečo bolo toto dielo pripísané Klementovi a pripojené k jeho prvému listu. Je dosť pravdepodobné, že táto homília bola uchovávaná v korintskom archíve na tom istom mieste, kde bol Klementov list, a tieto dva spisy boli objavené súčasne. Máme len jednu indíciu pre dátum jej spísania: vývoj kresťanskej doktríny, ako sa tento zjavuje v homílii. Avšak táto indícia nedovoľuje stanoviť presný dátum. Myšlienky týkajúce sa pokánia, ktoré sa v homílii nachádzajú, vedú k domnienke, že bola spísaná v neveľkom časovom odstupe od Hermasovho Pastiera, okolo roku 150.

Hoci Sýrska cirkev zaradila tento dokument medzi Sväté písma, Hieronym a Euzébius odmietajú jeho autentickosť. Euzébius hovorí: „Treba ešte vedieť, že existuje, ako sa hovorí, druhý Klementov list, ale vieme, že nebol rovnako známy ako prvý [Klementov list], takže si nemyslíme, že naši predkovia ho používali“ (Hist. eccl. 3,38,4). Hieronym ho absolútne odmieta: „Existuje druhý list, ktorý koluje pod Klementovým menom, no nebol uznaný za taký našimi predkami“ (De viris illustr. 15).

Obsah

Obsah homílie je dosť všeobecný. Kresťanská predstava o Kristovi ako sudcovi živých a mŕtvych má zodpovedať jeho božskej vznešenosti. Máme ho oslavovať dodržiavaním jeho prikázaní a opovrhovaním pôžitkami tohto sveta, a to s cieľom získať večný život.

Kristológia

V homílii je rozhodne dosvedčené Kristovo božstvo i ľudstvo:

„Bratia, Ježiša Krista máme považovať za Boha, za sudcu živých i mŕtvych“ (1,1).

„Tak ako sa Kristus, náš Pán, náš Spasiteľ, ktorý bol predtým duchom, vtelil a v takejto prirodzenosti nás povolal, tak aj my v tomto tele dostaneme odmenu“ (9,5).

Kristus za nás podstúpil veľké utrpenie:

„[Kristus] sa nad nami zmiloval a zachránil nás. K súcitu ho pohol pohľad na poblúznenie a skazu, ktorej sme prepadli. Len v ňom sme mali nádej na spásu“ (1,7).

Kristus je nazývaný „kniežaťom nepominuteľnosti, skrze ktorého nám Boh zjavil pravdu a nebeský život“ (20,5).

Predstava o Cirkvi

Veľmi zaujímavá je predstava o Cirkvi, ktorú zjavuje tento list. Podľa autora homílie Cirkev existovala pred stvorením slnka a mesiaca. No bola neviditeľná, duchovná, neplodná. Teraz sa vtelila: je Kristovým telom, je Kristovou nevestou a my sme jej boli daní ako deti:

„Len ak konáme Božiu vôľu, bratia, budeme patriť k prvej Cirkvi, k tej duchovnej, ktorá bola stvorená pred slnkom a mesiacom... Vyberme si príslušnosť k Cirkvi života, aby sme boli zachránení. Domnievam sa, že vy viete, že živá Cirkev je Kristovým telom, pretože Písmo hovorí: „Boh stvoril muža a ženu“. Mužom je Kristus. Ženou je Cirkev. Aj knihy prorokov a apoštolov učia, že Cirkev nie je od dneška, ale existuje od počiatku. Cirkev bola duchovná práve tak ako náš Ježiš a bola jasne ukázaná v ostatných dňoch, aby nás zachránila. A Cirkev, ktorá bola duchovná, sa stala viditeľnou v Kristovom tele a tak nám ukázala, že kto ju uchová vo vlastnom tele bez toho, aby ju pokazil, dostane ju v Duchu Svätom, pretože toto telo je kópiou Ducha: preto kto pokazí kópiu, nemôže mať účasť na origináli. Toto teda, bratia, znamená: rešpektovať telo, ak chcete mať podiel na Duchu. Ak hovoríme, že telom je Cirkev a Duchom je Kristus, z toho vyplýva, že ten, kto tupí telo, tupí Cirkev. Ten teda nebude môcť mať podiel na Duchu, ktorým je Kristus“ (14,1-4).

Autor homílie sa tu ukazuje silne ovplyvnený Pavlovou líniou myslenia, zvlášť Listu Efezanom (1,4,22; 5,23,32). Cirkev nazýva mystickým Kristovým telom a predstavuje ju ako Kristovu nevestu. Táto kázeň je zaujímavá aj z iného hľadiska. Poskytuje nám prvý odkaz na materstvo Cirkvi, no bez použitia výrazu Matka: „Poteš sa, ó neplodná, ktorá si nerodila“ sa chce vzťahovať na nás, pretože naša Cirkev bola neplodná predtým, ako jej boli dané deti“ (2,1).   

Krst

Krst je nazývaný pečaťou (sfragis) a táto pečať má byť uchovaná neporušená. „O tých, ktorí neuchovali pečať, je povedané: Nezomrie červ ich rozpadu, ich oheň sa neuhasí, budú vydaní výsmechu každého tela“ (7,6). „Uchovajte vaše telo v cudnosti a vašu pečať nepoškvrnenú, aby sme dostali večný život“ (8,6). Aj tu sa objavuje Pavlova teológia (porov. Ef 4 a 2Kor 1,21-22).

Pokánie

Posledná časť kázne prináša priame svedectvo o paenitentia secunda, o pokání za hriechy spáchané po krste. Vyzýva kresťanov k pokániu, podobne ako Hermasov Pastier.

„Bratia, robme konečne pokánie, nepretržite sa usilujme konať dobro: i keď sme plní každého druhu pochabosti a zloby. Mažme svoje hriechy a usilujme sa o svoju spásu pokáním, ktoré vychádza z hĺbky srdca. Dbajme na to, aby sme sa páčili ľuďom, a to nielen nám, ale aj cudzincom, kvôli láske k spravodlivosti, aby (Božie) meno nebolo preklínané kvôli nám“ (13,1).

„Priatelia, využime peknú príležitosť robiť pokánie. Je čas na pokánie. Obráťme sa k Bohu, ktorý nás povolal, kým je ochotný nás prijať“ (16,1).

„Aj my, kým sme na tomto svete a máme čas robiť pokánie, robme celým srdcom pokánie za zlo, ktoré sme spáchali v našom tele, aby sme boli zachránení Pánom. Lebo keď prejdeme z tohto sveta na druhý svet, už sa nebudeme môcť spovedať a robiť pokánie“ (8,2-3).

Účinnosť dobrých skutkov pre spásu

Táto kázeň rozhodne potvrdzuje potrebu dobrých skutkov. Almužna je hlavným prostriedkom na odpustenie hriechov. Almužna je prospešnejšia než pôst a modlitba:

„Almužna je výborná ako pokánie za hriech. Pôst je prospešnejší než modlitba, ale almužna je prospešnejšia než jedno i druhé. Láska prikrýva množstvo hriechov a modlitba, ktorá vychádza z dobrého svedomia, vyslobodzuje zo smrti. Blažený človek, ktorý bude uznaný za bohatého v týchto veciach: pretože almužna zmenšuje hriech“ (16,4).

Zdroj: Johannes Quasten, Patrologia, Vol. I fino al Concilio di Nicea, Marietti 1980. Z taliančiny preložil o. Ján Krupa. 

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo