Kedy sú vlastne pravoslávne Vianoce?

Kedy sú vlastne pravoslávne Vianoce?

Prečo niektoré pravoslávne cirkvi slávia Vianoce o trinásť dní neskôr oproti zvyšku sveta.

V protiklade k veľmi rozšírenému názoru, že Pravoslávna cirkev nepozná osobitný sviatok Narodenia Pána, lebo ho slávi ako sviatok Zjavenia Pána 6. januára, všetky východné cirkvi s výnimkou Arménskej apoštolskej cirkvi už od 4. storočia slávia spoločne s cirkvami Západu 25. decembra sviatok Kristovho narodenia, ktorý východné cirkvi kedysi skutočne slávili na sviatok Zjavenia Pána. To, že cirkvi dnes predsa len neslávia spoločne sviatok narodenia svojho Pána, súvisí s tým, že používajú odlišné kalendáre.

Nezávisle od toho, že pápežský dvorný sekretár Dionysius Philocalus, ktorý v roku 354 prvý raz počítal roky po Kristovi, a neskôr aj skýtsky mních Dionysius Exiguus († cca 550) sa prepočítali 2-7 rokov, resp. datovali Kristovo narodenie neskôr oproti skutočnosti, zostáva povšimnutiahodným fakt, že dokonca krajiny, ktoré nepatria ku kresťanskej tradícii, sa pripojili k počítaniu rokov, ktoré je orientované podľa Krista, zatiaľ čo kresťania sa nedokážu zhodnúť na spoločnom kalendári.

Dôvod pre túto rozdielnosť názorov spočíva v tom, že kalendár nie je výlučne matematicko-astronomickou záležitosťou, ale aj faktorom kultúrnej a náboženskej identity. Kultúrne dejiny národov ukazujú, že pri svojom počítaní času sa vždy orientovali podľa udalostí, ktoré mali pre nich osobitný význam. Rimania napríklad datovali svoj kalendár „ab urbe condita“ – od založenia Ríma (753 pred Kr.), Gréci po olympijských hrách (začiatok 776 pred Kr.), Židia od 10. storočia pred Kr. od stvorenia sveta (3761 pred Kr.), moslimovia po vysťahovaní (hidžra) Mohameda do Mediny (622 po Kr.) a iné národy podľa rokov vládnutia príslušných vládcov.

Juliánsky kalendár

Moderný letopočet sa začína v roku 48 pred Kr. so vstupom rímskeho vojvodcu Gaja Júlia Cézara do Egypta, keď bol konfrontovaný so slnečným kalendárom Egypťanov, zatiaľ čo iné kultúry sa orientovali podľa Mesiaca – porovnaj napríklad chválospev žalmistu na Stvoriteľa: „Utvoril Mesiac, aby určoval čas“ (Ž 103 [104], 19).

S pomocou egyptských astronómov pod vedením Alexandrijčana Sosigena presadil Cézar v roku 46 pred Kr. prechod od starého rímskeho lunárneho kalendára na kalendár orientovaný podľa Slnka, ktorý nesie jeho meno: Juliánsky kalendár.

Podľa vtedajšieho výpočtu slnečný rok (= obdobie trvania jedného obehnutia Zeme okolo Slnka) má priemernú dĺžku 365,25 dní (= otočení Zeme okolo vlastnej osi). Aby sa vyhovelo tomuto obdobiu, zakaždým tri roky majú 365 dní a každý štvrtý rok (priestupný rok) 366 dní.

Gregoriánsky kalendár

Keďže tento výpočet je oproti skutočnému astronomickému trvaniu slnečného roka (365,2422 dní) dlhší o 11 minút a 14 sekúnd (= 0,0078 dňa), začiatok jari v Juliánskom kalendári sa každý rok posúval o túto časovú jednotku smerom k zime. Po 128 rokoch sa oproti astronomickej realite vrátil späť o jeden deň.

Pokusy skorigovať túto chybu – ako napríklad reforma navrhnutá byzantským univerzálnym učencom Nikephorom Gregorasom († po 1359) – stroskotali na prevažne emocionálne podmienenom odpore ľudí.

Podarilo sa to individuálnym rozhodnutím až pápežovi Gregorovi XIII. (1572 – 1585), ktorý s pomocou bamberského jezuitu Christopha Clavia († 1612) uskutočnil reformu kalendára a do jeho doby nahromadený rozdiel desiatich dní odstránil tak, že v roku 1582 nechal po štvrtku, 4. októbri, nasledovať piatok, 15. október.

Po Gregorovi pomenovaný a dnes celosvetovo platný Gregoriánsky kalendár (Nový štýl) skorigoval príčinu chyby Juliánskeho kalendára (Starý štýl) tým, že zredukoval priestupné roky (= roky, ktorých dve posledné číslice sú deliteľné číslom 4). V časovom úseku 400 rokov vypadnú tri priestupné roky: sú to roky, ktoré završujú storočie a nie sú deliteľné číslom 400. A tak od reformy kalendára vypadli roky 1700, 1800 a 1900 ako priestupné roky.

Toto viedlo k tomu, že rozdiel medzi obidvomi kalendármi medzičasom predstavuje 13 dní a v nasledujúcich storočiach v rokoch 2100, 2200, 2300 narastie o jeden deň, takže v dlhodobom horizonte podľa Juliánskeho kalendára začiatok jari pripadne na stred zimy!

Odpor proti Gregorovej reforme kalendára

Ani Gregoriánsky kalendár však nie je exaktný, ale je dlhší priemerne o 26 sekúnd (= 0,0003 dňa), takže po 3333 rokoch musí byť vypustený jeden priestupný deň.

Odpor proti tejto reforme nevyplýval z tejto nevýznamnej nepresnosti, ale z rozštiepenia kresťanstva. Protestantská Európa a pravoslávny Východ sa nemohli spriateliť s „pápežským“ kalendárom.

Trvalo takmer dve storočia, kým sa Gregoriánsky kalendár presadil všade v Nemecku. Anglicko prevzalo nový kalendár v roku 1752, Rumunsko a Juhoslávia až po prvej svetovej vojne, Rusko v roku 1918, po boľševickej Októbrovej revolúcii v roku 1917, ktorá sa podľa Gregoriánskeho kalendára konala v novembri, a Grécko v roku 1923.

Pravoslávne cirkvi sa nedokázali prebojovať  k spoločnému rozhodnutiu. Pri niektorých cirkvách, ktoré v nadväznosti na Konštantínopolský všepravoslávny kongres (1923) prevzali Gregoriánsky kalendár (Konštantínopol, Alexandria, Antiochia, Gruzínsko, Rumunsko, Bulharsko, Cyprus, Grécko, Albánsko, Poľsko, Česko a Slovensko, Fínsko), došlo k odhodlanému odporu malých skupín, ktorý viedol k vytvoreniu takzvaných starokalendárnikov.

Starý kalendár dnes nasledujú ešte patriarcháty Jeruzalem, Moskva, Srbsko a kláštory na Hore Athos. Tieto cirkvi slávia nepohyblivé sviatky o trinásť dní neskôr, ako stanovuje Gregoriánsky kalendár, t. j. Vianoce 25. decembra podľa Starého štýlu, t. j. 7. januára podľa Nového štýlu. Avšak pri výpočte dátumu Veľkej noci sa pravoslávne cirkvi – s výnimkou Fínskej pravoslávnej cirkvi – držia Juliánskeho kalendára.

Vzhľadom na prepletenie obidvoch cyklov sviatkov (= pohyblivého a nepohyblivého) používanie tohto zmiešaného kalendára vedie k niektorým kuriozitám. Od konkrétneho kalendára závisí dĺžka trvania Apoštolského pôstu, ktorého začiatok – v pondelok po prvej nedeli po Zostúpení Svätého Ducha – je pohyblivý, zatiaľ čo jeho koniec má pevný dátum (28. jún). V roku 2002 napríklad Apoštolský pôst podľa Juliánskeho kalendára trval od 1. do 11. júla, no podľa Gregoriánskeho kalendára úplne vypadol.

Spoločný kalendár nie je len otázkou vierohodnosti pravoslávnej, resp. kresťanskej identity, ale aj pastorácie. Napriek tejto naliehavosti to nevyzerá tak, že by bolo v dohľade nejaké urovnanie. A otázne je aj to, či sa budúcemu Svätému a Veľkému koncilu Pravoslávnej cirkvi podarí prijať nejaké vnútropravoslávne urovnanie.     

Anastaios Kallis, Das hätte ich gerne gewußt. 100 Fragen an einen orthodoxen Theologen, Theophano Verlag Münster 2003, s. 181-185. Z nemčiny preložil o. Ján Krupa.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo