Svet kresťanstva 27. marec 2019

Neostáva nič iné, priestory zívajúce prázdnotou zavrú

Imrich Gazda
Imrich Gazda
Kňazský seminár v Badíne pri Banskej Bystrici po 25 rokoch končí, seminaristi odídu do Nitry.
Kňazský seminár v Badíne pri Banskej Bystrici po 25 rokoch končí, seminaristi odídu do Nitry.
Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Imrich Gazda

Neostáva nič iné, priestory zívajúce prázdnotou zavrú
Kňazský seminár sv. Františka Xaverského v Badíne pri Banskej Bystrici. Foto – TASR/Branislav Račko

Bez našich podporovateľov by tento článok nevznikol.Viac ako dve tretiny našich darcov nás podporujú pravidelne.

>>PRIDAJTE SA AJ VY.<<

Keď sme pred dvoma rokmi navštívili Kňazský seminár svätého Karola Boromejského v Košiciach, odkiaľ sme vám priniesli rozsiahlu reportáž o výchove kňazského dorastu, rektor Štefan Novotný priznal, že otázka možného zlučovania seminárov je už dlhšie na stole. „Z ekonomických dôvodov sa semináre budú skôr či neskôr zlučovať,“ povedal vtedy Novotný.

V týchto dňoch došlo na jeho slová.

Záujem nemali už ani vysokoškoláci

Veriaci Banskobystrickej diecézy si počas nedeľných omší vypočuli oznam o zatvorení Kňazského seminára svätého Františka Xaverského v Badíne.

„Vzhľadom na nízky počet našich seminaristov a znižujúce sa finančné dotácie z univerzity budú naši badínski seminaristi od akademického roku 2019/2020 študovať a formovať sa na kňazskú vysviacku v kňazskom seminári v Nitre,“ zaznelo v kostoloch. 

Pre mnohých to bola prekvapujúca informácia. No tí, ktorí sledujú cirkevné dianie zbližša, vedeli, že to k tomu smeruje.

„Už niekoľko rokov jedno krídlo seminára slúži ako vysokoškolský chlapčenský internát, kde ubytovávame 50 študentov. Demografická kríza je však taká rozsiahla, že tento rok sme prvýkrát ani zďaleka nedokázali naplniť túto kapacitu. Nie je to len náš problém, internáty sú prázdne aj v Banskej Bystrici. A to ešte stále nie je konečný stav,“ upozorňoval už pred dvoma rokmi rektor badínskeho seminára Ján Viglaš.

Na otázku, či sa to v minulosti s rekonštrukciami seminárov a výstavbou nového v Badíne neprehnalo, odpovedal, že po vojne je každý generálom. „V 90. rokoch bolo potrebné reagovať na obrovský záujem o kňazské povolanie. Na Spišskej Kapitule bolo v čase najväčšieho boomu viac ako 300 seminaristov, do roku 1994 tam študovali aj košickí seminaristi. Zároveň v našej krajine bolo tradíciou, že takmer každá diecéza mala svoj vlastný kňazský seminár,“ povedal Viglaš.

Navštívil ho aj Ján Pavol II.

S výstavbou seminára v Badíne sa začalo v máji 1991. Prečo práve na tomto mieste, v obci pri Banskej Bystrici, keď pôvodný seminár založený v roku 1805 sídlil v centre mesta?

„Nebolo jasné, či objekt na Kapitulskej ulici cirkev získa späť v rámci reštitúcií. Biskup Baláž musel hľadať iné priestory. Zvažovalo sa niekoľko možností. Keby sme však hneď boli získali pôvodné priestory, určite by sa nový seminár nestaval,“ vysvetlil Viglaš.

A prečo Badín? „Lebo miestny farár, nebohý kanonik Anton Zarevúcky, ponúkol biskupovi rozsiahly pozemok farskej záhrady. Vyjadril to peknou metaforou – nech tu namiesto starých stromov vyrastajú nové povolania.“

Kým sa brány novopostaveného seminára v októbri 1993 otvorili, seminaristi sídlili v prenajatých priestoroch na hrade v Slovenskej Ľupči.

Hoci budova bola naprojektovaná pre 120 bohoslovcov, tento počet sa nikdy nenaplnil. Maximálne tu žilo 104 adeptov kňazstva. Momentálne je ich už len 23. Od nasledujúceho akademického roka sa tak pridajú k 49 bohoslovcom Nitrianskej a Žilinskej diecézy, ktorí študujú v Kňazskom seminári sv. Gorazda v Nitre.


Pápež Ján Pavol II. v badínskom seminári v roku 2003. Foto – TASR/Jozef Ďurník

Nesporne najslávnejším dňom badínskeho seminára bol 12. september 2003, keď sem zavítal pápež Ján Pavol II., ktorý predtým odslúžil omšu na banskobystrickom námestí.

„Hlava katolíckej cirkvi sa tu na pracovnom obede stretla s členmi Konferencie biskupov Slovenska a kardinálmi zo svojho sprievodu. Na programe bolo aj ekumenické stretnutie pápeža s predstaviteľmi cirkví a náboženských spoločností na Slovensku. V seminárnej kaplnke sa na záver návštevy Badína Ján Pavol II. stretol s bohoslovcami a ich pedagogickým zborom,“ informovala vtedy TASR.

Málo seminaristov, málo peňazí

Veriaci sa v nedeľu dozvedeli aj to, že až do roku 2002 bola prevádzka kňazského seminára plne financovaná zo štátneho rozpočtu. „Ale po zákonnej úprave financovania seminárov v rokoch 2002 a 2007 muselo už aj biskupstvo dotovať prevádzku seminára. V súčasnosti je mesačný príspevok biskupstva na chod seminára takmer 20-tisíc eur mesačne,“ čítali kňazi z oznamu.

V roku 2015 boli slovenskí biskupi počas návštevy ad limina apostolorum v Ríme inštruovaní, aby neváhali zlučovať malé semináre. Nielen kvôli šetreniu finančných prostriedkov, ale aj kvôli tomu, že v malých seminároch chýba konkurenčné akademické prostredie, čím klesá kvalita vzdelávania aj duchovnej formácie.


Zosnulý banskobystrický biskup Rudolf Baláž v novembri 2007 slúži svätú omšu v badínskej kaplnke pri príležitosti 200. výročia založenia seminára. Foto – Jozef Ďurník

„Prechovávame istú nádej, že ak budú počty našich seminaristov dostatočne vysoké, náš seminár nimi opäť ožije,“ stálo na konci oznamu s tým, že poslanie budovy ostane zachované.

„Poprosil som ekonomicko-hospodársku radu, aby nám predložili možnosti, ako túto budovu čo najlepšie využiť. Máme zámer využívať ju na duchovné účely,“ uviedol pre médiá banskobystrický biskup Marián Chovanec po skončení tohtotýždňového plenárneho zasadnutia Konferencie biskupov Slovenska (KBS) v Prešove.

A predseda KBS k tomu optimisticky dodal, že počet kňazov na Slovensku ešte stále rastie. „Každý rok počet novovysvätených kňazov o päť až sedem osôb presahuje počet zomrelých kňazov,“ konštatoval bratislavský arcibiskup Stanislav Zvolenský.

Otázkou je, čo bude, keď o dvadsať-tridsať rokov doslúži mimoriadne silná generácia dnešných štyridsiatnikov vysvätených v 90. rokoch minulého storočia. Štatistiky ukazujú, že tento výpadok nebude kým nahradiť.

Kde sú ešte vychovávaní budúci kňazi

Po zatvorení badínskeho seminára budú na Slovensku pôsobiť ďalšie štyri rímskokatolícke semináre.

Na západe je to Kňazský seminár sv. Cyrila a Metoda v Bratislave, ktorý slúži Bratislavskej a Trnavskej arcidiecéze, a Kňazský seminár sv. Gorazda v Nitre, ktorý slúži Nitrianskej, Žilinskej a od jesene aj Banskobystrickej diecéze. Teologické vzdelanie v oboch z nich, a ešte stále aj v badínskom seminári, zabezpečuje Rímskokatolícka bohoslovecká fakulta sv. Cyrila a Metoda Univerzity Komenského v Bratislave.

Dva semináre sa nachádzajú aj na východe: Kňazský seminár sv. Karola Boromejského v Košiciach, ktorý navštevujú bohoslovci z Košickej arcidiecézy a Rožňavskej diecézy, a Kňazský seminár biskupa Jána Vojtaššáka v Spišskej Kapitule, ktorý slúži Spišskej diecéze. Teologické vzdelanie v oboch seminároch zabezpečuje Teologická fakulta Katolíckej univerzity so sídlom v Košiciach.

Bohoslovci Prešovskej archieparchie a Košickej a Bratislavskej eparchie sú formovaní v Gréckokatolíckom kňazskom seminári blahoslaveného Biskupa Pavla Petra Gojdiča v Prešove a študujú na Gréckokatolíckej bohosloveckej fakulte Prešovskej univerzity.

V Prešove sa nachádza aj Pravoslávny kňazský seminár a Pravoslávna bohoslovecká fakulta Prešovskej univerzity.

Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku slúži Evanjelická bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, pri ktorej sa nachádza aj Teologický domov.

No a príslušníci ostatných menších protestantských cirkví študujú evanjelikálnu teológiu na Katedre teológie a katechetiky Pedagogickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici.

 

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0
Diskusia 0