Akože by som mohol potupiť svojho kráľa, ktorý ma spasil?

Akože by som mohol potupiť svojho kráľa, ktorý ma spasil?

Svätý Polykarp cestou na upálenie.

Martyrium Polycarpi dovoľuje vytvoriť si predstavu o vznešenej Polykarpovej osobnosti.

Odkaz od redakcie POSTOJA: Potrebujeme vás!

Články na Postoji nie sú spoplatnené, aby ich mohlo čítať čo najviac ľudí. Vznikajú najmä vďaka pravidelnej mesačnej podpore od čitateľov, ľudí, ako ste vy. Budeme si veľmi vážiť, ak nás budete podporovať. Aby sme sa my mohli naplno venovať tvorbe článkov, ako je tento. 

Ďakujeme!

 

Svätý Polykarp, ktorého meno znamená „hojné plody prinášajúci“, bol biskupom v maloázijskom meste Smyrna (dnešný Izmir v Turecku).

Požíval veľkú úctu, pretože bol žiakom apoštolov. Svätý Irenej referuje (Euzébius Cézarejský, Cirkevné dejiny 5,20,5), že Polykarp sedával pri nohách svätého Jána: a samotní apoštoli ho ustanovili na biskupskú katedru v Smyrne (Irenej, Adv. haer. 3,3,4) a už počas svojho života získal povesť svätosti (Umučenie Polykarpa 16,1).

Polykarp bol tým biskupom Smyrny, ktorému poslal jeden zo svojich listov antiochijský biskup svätý Ignác počas eskortácie do Ríma na mučenícky zápas so šelmami.

Ďalší dôkaz Polykarpovej vážnosti predstavuje to, že v roku 154/155 odišiel do Ríma, aby s rímskym biskupom svätým Anicetom prebral rozličné cirkevné záležitosti, predovšetkým dátum slávenia Veľkej noci (Paschy). Jedna časť Cirkvi, ktorú reprezentoval Polykarp, sa odvolávajúc na svätého Jána pridŕžala apoštolskej (židovskej) tradície slávenia Veľkej noci (Paschy) 14. nisana, pričom bolo jedno, na ktorý deň týždňa tento sviatok pripadol. Druhá časť Cirkvi, ktorú reprezentovala rímska strana, zastávala názor, že Veľká noc by sa mala sláviť v nedeľu. Hoci Polykarp a Anicet nedospeli k vzájomne prijateľnému riešeniu, rozišli sa v priateľstve.

Irenej ešte referuje (Adv. haer. 3,3,4), že Marcion, keď stretol Polykarpa, spýtal sa ho, či ho pozná; a Polykarp mu odpovedal: „Isteže, poznám satanovho prvorodeného.“  

Martyrium Polycarpi

Polykarp podstúpil mučenícku smrť. Jeho zatknutie, vypočúvanie, odsúdenie a popravenie, čo sa malo udiať krátko po jeho návrate z Ríma, opisuje dokument Umučenie Polykarpa (Martyrium Polycarpi).

Je to najstarší záznam mučeníckej smrti jednotlivej osoby (ak nepočítame usmrtenie svätého Štefana v Skutkoch apoštolov, kap. 7), a preto je často pokladaný za prvé aktá mučeníkov. Z hľadiska literárnej formy však nepatrí medzi aktá, ale do ranokresťanskej epistulografie – je to list, ktorý posiela cirkev v Smyrne spoločenstvu veriacich v meste Filomélium (nachádzalo sa neďaleko pisídskej Antiochie) vo Frýgii (provincii vo vnútrozemí Malej Ázie).

Tento list bol napísaný krátko po Polykarpovej smrti. Na základe kapitoly 18,3 možno predpokladať, že bol zostavený ešte pred prvým výročím Polykarpovho mučeníctva. Neskôr boli k tomuto listu (kap. 1 – 20) pridané isté dodatočné informácie (kap. 21 – 22). Dátum Polykarpovho martýria je otázkou, ktorá dodnes nebola spoľahlivo rozriešená. V kapitole 21 sa síce uvádza presný dátum, deň a mesiac, ale bez uvedenia roku (no aj tieto údaje sú niektorými bádateľmi spochybňované ako neskorší dodatok). Mnohí historici predpokladajú, že Polykarpovo martýrium sa odohralo krátko po jeho návrate z Ríma – buď 23. februára roku 155 alebo 22. februára roku 156.

Iná skupina bádateľov zase vychádza z údajov, ktoré nám zachoval Euzébius (Cirkevné dejiny 4,15,1). On kladie Polykarpovu smrť do doby rímskeho cisára Marca Aurelia (161 – 180), presnejšie do siedmeho roku jeho vlády (r. 167). Časť z týchto bádateľov zastáva názor, že tu ide o chybu buď kopistu, alebo samotného Euzébia, a správnym údajom je vraj sedemnásty rok vlády tohto cisára (r. 177). A keďže tradícia zachovala, že Polykarp zomrel  v sobotu 23. februára, je to skôr sobota 23. februára roku 177 ako sobota 23. februára roku 155 alebo sobota 22. februára roku 156. Toto neskoršie datovanie Polykarpovej smrti spochybňuje možnosť, že by Polykarp bol súčasníkom apoštolov a bol v styku s Ignácom Antiochijským.

Polykarpova osobnosť  

Martyrium Polycarpi dovoľuje vytvoriť si predstavu o vznešenej Polykarpovej osobnosti:

Keď prokonzul nástojil a hovoril: „Prisahaj a prepustím ťa, zloreč Kristovi,“ Polykarp odpovedal: „Osemdesiatšesť rokov mu slúžim a nikdy mi neublížil. Akože by som mohol potupiť svojho kráľa, ktorý ma spasil?“ (9,3)

Martýrium ako napodobňovanie Krista

V tomto diele sa mučeníctvo – v súlade s apoštolským učením (Efezanom 5,1-2; Prvý Petrov list 4,1.16) – chápe ako napodobňovanie Krista. Samotný opis martýria sa v mnohých ohľadoch podobá na evanjeliový opis Kristovho umučenia a smrti: Polykarp sa nehlási na smrť, skôr než to je nevyhnutné, ale čaká (1,2; 5,1). Jeho zadržanie sa odohrá neďaleko mesta, podobne ako Ježišovo zatknutie v Getsemani (5,1). Udeje sa to večer pred sviatkom (7,1). Zradí ho príslušník jeho domácnosti, podobne ako Ježiša zradil jeho blízky Judáš (6,1). Vypočúvajúci úradník sa volá Herodes (6,2) – Polykarp sa predtým, než sa vydá svojim nepriateľom, dlho modlí (7,3).

Je dosť pravdepodobné, že autor poznal druhú a štvrtú knihu Makabejcov, pretože v Umučení Polykarpa zohráva rolu aj pohŕdanie utrpením a hrdinské vystupovanie pri martýriu:

Keď bola hranica prichystaná, Polykarp si vyzliekol všetky svoje šaty, rozviazal si pás a chcel sa aj zobuť. Predtým to nerobil, lebo každý z veriacich sa usiloval čo najskôr sa dotknúť jeho tela. Ľudia mu totiž už pred jeho mučeníckou smrťou pre jeho čestný spôsob života preukazovali úctu pri každej príležitosti. Hneď potom k nemu priniesli materiál potrebný na popravu upálením. Keď ho chceli priklincovať, povedal: „Nechajte ma takto, Ten, ktorý mi dá silu pretrpieť oheň, dá mi aj to, aby som na hranici vydržal nehybne aj bez vášho zabezpečenia klincami“ (13,2 – 3). 

V tomto diele sa objavuje po prvý raz v plne rozvinutej forme pojem μάρτυϛ ako titul pre človeka, ktorý zomrel kvôli viere. Tento dokument je cenný aj tým, že v ňom nachádzame najstarší doklad kultu mučeníkov a myšlienky, že deň mučeníckej smrti je dňom narodenia mučeníka:

Potom sme pozbierali jeho (Polykarpove) kosti, vzácnejšie ako drahokamy a cennejšie ako zlato, a pochovali sme ich na vhodnom mieste. Tam – ak to bude možné – nám Pán dožičí, aby sme sa s jasaním a radosťou zhromaždili a oslávili deň narodenia jeho mučeníka (18,2-3).

Autor presne rozlišuje medzi úctou k Bohu a úctou k mučeníkom:

Jemu (= Kristovi) sa klaniame ako Božiemu Synovi, no mučeníkov ako Pánových učeníkov a napodobňovateľov oprávnene uctievame pre ich neprekonateľnú oddanosť k svojmu Kráľovi a Učiteľovi (17,3).

Polykarpova modlitba pred smrťou je nielen obrazom starokresťanskej liturgie, z ktorej bohato čerpá, ale je zároveň aj vyznaním kresťanskej viery, ktorú martýr zakrátko dosvedčí svojou smrťou. Záverečná trojičná doxológia je však pravdepodobne až neskorší liturgický dodatok:

Pane, Všemohúci Bože, Otče tvojho milovaného a požehnaného služobníka Ježiša Krista, prostredníctvom ktorého sme ťa spoznali, Bože anjelov, mocností, všetkého stvorenia a celého pokolenia spravodlivých, ktorí žijú v tvojej prítomnosti, zvelebujem ťa za to, že si ma uznal za hodného tohto dňa a tejto hodiny, takže v zbore mučeníkov dostanem podiel na kalichu tvojho Krista, na vzkriesenie pre večný život duše i tela v nesmrteľnosti Svätého Ducha. Kiež som spolu s nimi dnes prijatý do tvojej prítomnosti ako bohatá a príjemná obeta, ako si to vopred pripravil a zjavil a ako si to splnil, neklamný a pravdivý Bože. Preto ťa za všetko chválim, zvelebujem ťa a oslavujem ťa prostredníctvom večného a nebeského veľkňaza Ježiša Krista, tvojho milovaného služobníka. Skrze neho, spolu s ním a s Duchom Svätým nech je tebe sláva teraz aj v budúcich vekoch. Amen (14).

Vita Polycarpi

Naproti tomu Vita Polycarpi od Pionia je apokryf. Nemožno akceptovať, že autorom tohto spisu bol kňaz svätý Pionios zo Smyrny, umučený za vlády rímskeho cisára Décia (249 – 251). Toto dielo je čisto legendárne. Mohlo byť napísané okolo roku 400, aby doplnilo staršie autentické rozprávanie o Polykarpovej smrti.

 

Zdroj: Slávne svedectvo mučeníkov. Výber z najstaršej mučeníckej literatúry, Trnavská univerzita, Teologická fakulta 2009.

Akou sumou podporíte POSTOJ vy?

Veľká časť našich čitateľov nás pravidelne podporuje. Pridajte sa k nim a pomôžte tvoriť POSTOJ. Ďakujeme!

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo