Závery synody: biskupi podporili svätenie ženatých mužov, no desiatky boli proti

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Závery synody: biskupi podporili svätenie ženatých mužov, no desiatky boli proti

Pápež František počas omše v Bazilike sv. Petra, ktorou sa v nedeľu zavŕšila synoda o Amazónii. Foto – TASR/AP

Polarizujúcimi témami synody o Amazónii boli aj diakonát žien a osobitný amazonský obrad. Pápež sa ospravedlnil za sošky Pačamamy, ktoré skončili v Tibere.

Hlasovaním o záverečnom dokumente a slávnostnou omšou vyvrcholila cez víkend špeciálna synoda biskupov o Amazónii.

Počas troch týždňov viac ako 180 biskupov a desiatky ďalších účastníkov hovorili o ekologických a sociálnych problémoch regiónu zasahujúceho územia deviatich krajín, kultúrnych špecifikách, ale najmä o pastoračných výzvach.

Práve témy súvisiace s praktickým životom miestnych cirkevných spoločenstiev patrili medzi najdiskutovanejšie, čo potvrdilo aj záverečné hlasovanie.

Viri probati áno, ale...

Finálny dokument vychádzajúci z pracovného dokumentu (tzv. Instrumentum Laboris), ktorý bol počas synody obohatený o podnety z diskusných príspevkov, tvorí 120 článkov. Hlavným leitmotívom je konverzia – termín, ktorý sa nachádza v názve každej z piatich kapitol: konverzia integrálna, pastoračná, kultúrna, ekologická a synodálna.

Aj keď závery synody nemožno brať na ľahkú váhu, pre pápeža majú len odporúčací charakter. To, ako s nimi naloží, ukáže posynodálna apoštolská exhortácia – dokument, ktorý pápeži zvyknú zostaviť po každej synode, pričom vychádzajú práve z finálnych dokumentov.

Pri záverečnom hlasovaní, na ktorom sa zúčastnilo 181 biskupov, sa nehlasovalo o dokumente ako o celku, ale o každom článku zvlášť. Vďaka tomu je zjavné, ktoré závery synody mali jasnú a ktoré iba tesnú podporu. Na schválenie toho-ktorého článku bolo pritom potrebných 120 hlasov, teda dvojtretinová väčšina.

Tak ako na posledných dvoch synodách, aj teraz prešli všetky články. Kým na synode o mladých (2018) získal najmenšiu podporu článok o postoji k homosexuálom a na synode o rodine (2015) prešiel článok o prístupe rozvedených a znovu zosobášených ku sviatostiam len o jediný hlas, na synode o Amazónii získal najslabšiu podporu článok o svätení ženatých mužov (tzv. viri probati). Za hlasovalo 128 biskupov, proti 41.

Článok 111 záverečného dokumentu navrhuje stanoviť kritériá a predpisy pre kňazské svätenie vhodných a osvedčených mužov z komunít v najvzdialenejších častiach amazonského regiónu, ktorí už sú stálymi diakonmi, majú riadne založenú a stabilnú rodinu a prešli vhodnou kňazskou formáciou.

„Žijeme dnes v kultúre, ktorá celibátu nepraje,“ vyhlásil na jednom z pravidelných brífingov prefekt Kongregácie pre klérus Beniamino Stella. Argumentoval, že v minulosti sa vyhlasovalo, že celibát je nezlučiteľný s africkou kultúrou, no dnes, napriek mnohým problémom, žije africké duchovenstvo v celibáte. Podľa talianskeho kardinála v Latinskej Amerike chýba odvaha hovoriť domorodému obyvateľstvu o celibáte ako o prejave evanjeliového radikalizmu a povzbudzovať ho k nemu.

Rakúsky kardinál Christoph Schönborn, ktorý bol jedným z mála európskych účastníkov synody, v rozhovore pre Vatikánsky rozhlas nevylúčil svätenie viri probati („sama osebe táto možnosť nie je vylúčená, neexistuje dogma, ktorá by tomu bránila“), ale zároveň navrhol aj iné riešenia.

Jedným z nich je svätenie trvalých diakonov, ktorých je v jeho Viedenskej arcidiecéze 180. „Prečo neustanoviť týchto viri probati ako trvalých diakonov? Diakoni sú schopní pomôcť komunite,“ uviedol Schönborn, podľa ktorého sa napokon aj tak každý kňaz musí najprv stať diakonom.

K téme
Ako farnosti na Západe zapĺňajú africkí a ázijskí kňazi, ktorí doma chýbajú Zdieľať

Druhým návrhom rakúskeho kardinála je spravodlivejšie prerozdeľovanie kléru, v čom mu dal za pravdu aj predseda latinskoamerickej konferencie jezuitských provinciálov Roberto Jarmillo z Kolumbie. Až 1 200 kňazov z tejto krajiny pôsobí v USA, Kanade či Španielsku, neraz kvôli lepším životným podmienkam, pričom chýbajú na domácom kontinente.

„Z globálneho hľadiska žijú dnes dve tretiny z 1,3 miliardy katolíkov na južnej pologuli, ale dve tretiny zo 415-tisíc katolíckych kňazov pôsobia na severnej pologuli,“ zhrnul aktuálne štatistiky venezuelský biskup Johnny Eduardo Reyes.

Častým dôsledkom nedostatku kňazov trvalo pôsobiacich v amazonských katolíckych komunitách je ich prechod k rôznym evanjelikálnym spoločenstvám. „Počul som veľa zdôrazňovať, že táto ich výhoda spočíva predovšetkým v tom, že sú tam fyzicky prítomní: sú tam, v osadách, zatiaľ čo my, duchovní pastieri, prichádzame navštíviť farnosti na tomto obrovskom území raz do roka... Takže veľa hovoria o pastoračnej prítomnosti, a nie iba o návšteve,“ zhrnul postrehy viacerých biskupov z Amazónie kardinál Schönborn.

V podobnom duchu vystúpil aj biskup Wellington Tadeu de Queiroz Vieira, podľa ktorého z biblického aj teologického hľadiska je možné pristúpiť k sväteniu viri probati. Jadro problému nedostatku miestnych kňazov ale vidí inde.

„Nepochybne väčším problémom než celibát je naša nekoherentnosť, naša nevernosť, škandály, nedostatok svätosti... Hlavným nástrojom k prebudeniu povolaní je bezpochyby svätosť evanjelizátorov,“ vyhlásil brazílsky biskup a dodal: „Nemôžem uveriť tomu, že by Ježiš stratil silu svojej príťažlivosti. V skutočnosti sme prekážkou boli mnohokrát my.“  

Počas synody obnovili Pakt z katakomb

Pred skončením Druhého vatikánskeho koncilu v roku 1965 sa v Domitilliných katakombách v Ríme stretli štyri desiatky účastníkov koncilu z 15 prevažne latinskoamerických krajín, aby spolu slávili eucharistiu a podpísali dokument nazvaný Pakt z katakomb za slúžiacu a chudobnú cirkev.

K paktu sa zakrátko prihlásilo 500 ďalších účastníkov koncilu, ktorí sa zaviazali vzdať sa všetkej okázalosti a prepychu, odmietli používanie titulov eminencia, excelencia a monsignor v prospech evanjeliového označenia otec a zaviazali sa k službe chudobným a k podpore spravodlivejšieho spoločenského poriadku.

Autorom textu bol brazílsky arcibiskup Hélder Câmara, od roku 2015 prebieha proces jeho blahorečenia.



Pred skončením synody o Amazónii v roku 2019 sa v Domitilliných katakombách v Ríme stretli dve desiatky účastníkov synody, aby spolu slávili eucharistiu a podpísali dokument nazvaný Pakt z katakomb za spoločný domov: za cirkev s amazonskou tvárou, chudobnú a slúžiacu, prorockú a samaritánsku. Na udalosti sa zúčastnilo aj ďalších 150 ľudí.

Iniciátorom obnovenia paktu je Câmarov duchovný syn, emeritný arcibiskup São Paula, bývalý prefekt Kongregácie pre klérus a generálny relátor synody o Amazónii, 85-ročný brazílsky kardinál Cláudio Hummes (na fotografii TASR/AP), ktorý počas posledného konkláve kardinálovi Bergogliovi pošepkal slová: „Nezabudni na chudobných!“ Čerstvo zvolený pápež si tak vybral meno František, podľa patróna chudobných a prírody, ktorým je svätý František z Assisi.

Signatári nového paktu sa okrem služby chudobným, najmä amazonským Indiánom, zaviazali k podpore integrálnej ekológie a opusteniu koloniálnej mentality.

Zdroj: Vatican News


Aj salezián-misionár a ďalší z účastníkov synody Martin Lasarte je presvedčený, že „kde je život, zápal a chuť ohlasovať Krista druhým, tam sa objavia aj pravé povolania“. V časopise Settimananews napísal, že úsilie o svätenie ženatých mužov môže byť istým prejavom prehnaného klerikalizmu. Presvedčenie, že komunita veriacich, v ktorej nie je kňaz, nemôže prežiť, označil za ekleziologickú a pastoračnú úchylku.

„Naša viera je zakorenená v krste, nie v služobnom kňazstve,“ napísal salezián, ktorý uviedol príklady z Kórey, Japonska či Guatemaly, kde sa katolícka viera uchovala celé desaťročia až storočia aj bez prítomnosti kňazov.

Ak aj budú viri probati svätení, bez horlivého prežívania a ohlasovania viery ostane zásadný problém – evanjelizácie bez evanjelia, kresťanstva bez Krista a spirituality bez Ducha Svätého – nevyriešený.

Ženy-líderky nie sú v pláne. Sú totiž už realitou

Desiatky biskupov pri hlasovaní o záverečnom dokumente nepodporili ani článok 103 o diakonáte žien. Za hlasovalo 137 biskupov, proti ich bolo 30. Na rozdiel od článku o viri probati sa v ňom nepožaduje stanovenie kritérií a predpisov pre udeľovanie tejto služby, ale len pokračovanie v ďalšej diskusii o téme.

Pápež František už totiž v roku 2016 zriadil Komisiu pre štúdium diakonátu žien, ktorá ale dodnes nedospela k záveru, či v prvotnej cirkvi boli ženy poverované diakonskou službou vo sviatostnom zmysle.

Na dôležité rozlíšenie medzi biskupským a kňazským svätením a diakonskou službou, ktoré pred desiatimi rokmi zaviedol pápež Benedikt XVI., počas synody poukázal biskup Evaristo Pascoal Spengler.

Pôvodné znenie Kódexu kánonického práva „posvätnými rádmi sú episkopát, presbyterát a diakonát“ (kán. 1009) Benedikt XVI. apoštolským listom Omnium in mentem rozšíril o formuláciu: „Tí, ktorí prijali biskupské či kňazské svätenie, dostali poslanie a moc konať v osobe Krista-Hlavy, zatiaľ čo diakoni sú uspôsobení slúžiť Božiemu ľudu v diakonii liturgie, slova a lásky.“

Podľa brazílskeho biskupa Benedikt XVI. touto prehliadanou úpravou diakonát teologicky aj cirkevnoprávne fakticky odčlenil od služobného kňazstva a pričlenil ho ku všeobecnému kňazstvu každého pokrsteného, čím rozšíril možnosti udeľovania diakonskej služby.


Indiánske dievča prináša jeden z obetných darov počas záverečnej omše v Bazilike sv. Petra. Foto – TASR/AP

„Udeľujeme sviatosť krstu. Keď chce niekto vstúpiť do manželstva, sme svedkami jeho sľubu lásky. Ak nejaká osoba príde do kostola a požiada o spoveď, pokorne ju vypočujeme, aj keď jej nemôžeme udeliť rozhrešenie,“ popísala amazonskú realitu v rozhovore pre katolícky denník Avvenire rehoľná sestra Alba Teresa Cediel Castillo.

Podľa provinciála misijnej rehole komboniánov v Brazílii Daria Bossiho sú ženy v podstate nosným pilierom amazonskej cirkvi. „Je veľmi dôležité, aby synoda odvážne a realisticky uznala oficiálnu službu žien, ktoré stoja pri základoch miestnych kresťanských komunít. Nebola by to žiadna novinka, len potvrdenie toho, čo sa už bežne deje,“ zdôraznil misionár.

Inštitucionalizovať postavenie ženských líderiek by podľa niektorých účastníkov synody bolo možné aj širším udeľovaním služieb lektorátu a akolytátu. Touto cestou sa pustil aj brazílsky biskup Wilmar Santin, ktorý pôsobí medzi Indiánmi z kmeňa Munduruku. Počas uplynulých rokov vymenoval desiatky mužov a žien za tzv. služobníkov Slova, krstu a manželstva, ktorí pôsobia v komunitách rozptýlených na území s rozlohou 175-tisíc kilometrov štvorcových.

Indiánske sošky: najprv v kostole, potom v Tibere

Zriadenie študijnej komisie požadujú biskupi aj v článku 119 o vypracovaní amazonského obradu, ktorý „vyjadrí liturgický, teologický, disciplinárny a duchovný odkaz Amazónie“ podobným spôsobom, ako je to pri východných katolíckych cirkvách. Za tento článok hlasovalo 140 biskupov a 29 ich bolo proti.

Proti návrhu špeciálneho amazonského obradu sa vyslovil aj kardinál Stella, podľa ktorého sa všetky liturgické ríty kryštalizovali celé stáročia, pričom posledný z nich bol uznaný v 18. storočí. Aktuálny návrh sa mu javí ako unáhlený a povrchný. Tým skôr, že už dnes môžu biskupi zahŕňať niektoré amazonské prvky do latinského obradu, pri zachovaní jeho podstaty a jednoty.

Naopak, kardinál Jorge Urosa Savino nemá nič proti vytvoreniu amazonského obradu, pokiaľ v jeho centre ostane posvätnosť eucharistie a nebude synkretický. To sa podľa venezuelského kardinála nedá povedať o modlitbovom podujatí vo Vatikánskych záhradách pred začiatkom synody, počas ktorého zazneli spevy a tance zástupcov amazonských kmeňov. Tí so sebou priniesli aj sošky Matky zeme, takže podľa kritikov pohanské rituály dostali priestor priamo vo Vatikáne.

Práve spomenuté sošky nečakane rozbúrili posledné dni synody. Po úvodnom modlitbovom podujatí a neskoršej krížovej ceste s účasťou amazonských Indiánov boli uložené do kostola Santa Maria in Traspontina neďaleko Vatikánu, odkiaľ ich pred týždňom ukradli neznámi páchatelia.

Tri sošky znázorňovali Pačamamu, čo v jazyku kečua znamená Matka zem. Znázornenie tehotnej ženy je výrazom inkskej náboženskej úcty dodnes zakorenenej v mnohých amazonských kmeňoch.    

Aktéri skutku neskôr zverejnili video, na ktorom je zachytená nielen samotná krádež, ale aj hodenie sošiek do rieky Tiber. Dôvod? Odčinenie modloslužobníctva. Po niekoľkých dňoch ich polícia našla.  

Pápež František pred účastníkmi synody vyhlásil, že sošky boli v kostole umiestnené „bez idolatrického zámeru“, a tým, ktorých sa ich krádež a zahodenie dotkli, sa ospravedlnil.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo