Cirkev zápasí o Amazóniu. Aj sama so sebou

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Cirkev zápasí o Amazóniu. Aj sama so sebou

Pápež František počas svätej omše v Bazilike sv. Petra na začiatku biskupskej synody o Amazónii. Foto – TASR/AP

Biskupskú synodu o amazonskom regióne médiá sploštili len na problematiku celibátu a ekológie. Pápežovi kritici zas vidia novú apokalypsu.

Keď sa taliansky misionár Giovanni Genocchi (1860 – 1926) z kongregácie Misionárov Najsvätejšieho Srdca Ježišovho v roku 1911 ocitol medzi amazonskými Indiánmi, zostal otrasený.

V listoch adresovaných do Vatikánu, ktorý ho poveril apoštolskou vizitáciou miestnych cirkví (minulý rok vyšli v knižnej podobe), píše o krajine, kde je všetko povolené. Trh s „bielym mäsom“ prekvitá, indiánske dievčatá sú znásilňované, vojaci si voľné chvíle krátia strieľaním indiánskych mužov a miestny klérus sa tomu nielenže nečinne prizerá, ale neraz sú kňazi priamou súčasťou obchodovania s otrokmi. Nehovoriac o ich alkoholizme a živote v konkubináte.

Jedinými, kto do tejto tristnej reality nezapadajú, sú zahraniční misionári. Tí sa však musia boriť nielen s nepriazňou vládnych úradníkov a obchodníkov, ale aj s maláriou a žltou zimnicou.

Pápež Pius X. spočiatku informáciám, ktoré prichádzali z Brazílie a Peru, nechcel veriť. No keď sa oboznámil s osobným svedectvom misionára Genocchiho, napísal krátku, ale veľmi jasnú encykliku venovanú juhoamerickým „indios“, ktorej dal veľavravný názov – Lacrimabili statu (Žalostný stav).

Podobné svedectvo vydal španielsky biskup José Luis Azcona, ktorý tridsať rokov pôsobil na brazílskom ostrove Marajó ležiacom v ústí Amazonky. Pokiaľ chceme hovoriť o Amazónii, musíme mať pred očami tváre ponižovaných a zneužívaných detí, ktoré sú nútené ku všetkým formám otrockej práce, uviedol biskup, ktorý čelil pravidelným vyhrážkam smrťou, pretože verejne hovoril o obchodovaní s ľuďmi a obhajoval ľudské práva domorodého obyvateľstva.

V tomto prípade však nehovoríme o začiatku 20. storočia – biskup Azcona pôsobil na ostrove Marajó v rokoch 1987 – 2016.

Ak sa niekto pozastavuje nad tým, prečo pápež František zvolal špeciálnu biskupskú synodu o Amazónii, ktorá od nedele prebieha vo Vatikáne, odpoveď môže nájsť aj v týchto dvoch príbehoch.

Napriek tomu, že sa v priebehu uplynulých sto rokov civilizovaný svet zmenil na nepoznanie, na Zemi stále existujú miesta, kde sú ľudia majetkom závislým od svojvôle iných a kde je ich životné prostredie drancované bezohľadným spôsobom.

Zelený pápež

Rozhodnutie zvolať špeciálnu biskupskú synodu venovanú Amazónii oznámil pápež František pred dvoma rokmi. V čase, keď amazonský prales ešte nehorel a keď Greta Thunbergová ešte neprotestovala, ale poslušne sedela v školských laviciach.

„Reagujúc na túžbu niektorých biskupských konferencií Latinskej Ameriky, ako aj na hlasy rozličných duchovných pastierov a veriacich z iných častí sveta, rozhodol som sa zvolať Špeciálne zhromaždenie Synody biskupov pre Panamazónsky región, ktoré sa uskutoční v Ríme v októbri 2019,“ vyhlásil pápež František na Námestí sv. Petra 15. októbra 2017.

„Hlavným cieľom tohto stretnutia bude určiť nové cesty pre evanjelizáciu tejto časti Božieho ľudu, osobitne domorodcov, ktorí sú často zabudnutí a bez výhľadu na pokojnú budúcnosť, a to aj z dôvodu krízy Amazonského pralesa, týchto pľúc prvotriedneho významu pre našu planétu,“ ozrejmil svoj zámer.


Indiáni prinášajúci obetné dary počas otváracej omše v Bazilike sv. Petra sa stali terčom posmeškov. Pápež sa ich zastal. Foto – TASR/AP

Amazonský región má rozlohu 7,5 milióna kilometrov štvorcových, rozkladá sa na území deviatich krajín (Brazília, Bolívia, Kolumbia, Ekvádor, Peru, Venezuela, Surinam, Guayana a Francúzska Guayana) a nachádza sa v ňom sedem národných biskupských konferencií. Na tomto území žije celkovo 34 miliónov obyvateľov, z ktorých takmer tri milióny tvoria domorodci patriaci k viac než 390 etnikám hovoriacim 240 jazykmi. Takmer 140 etník žije v izolácii od okolitej civilizácie.

Ako napovedá neskôr špecifikovaná téma synody – Amazónia: nové cesty pre cirkev a integrálnu ekológiu –, biskupi sa počas nasledujúcich troch týždňov budú amazonským regiónom zaoberať najmä z pastoračného, ale aj z ekologického, sociálneho a kultúrneho hľadiska.

Ako už býva zvykom, mnohé médiá sploštili význam synody na ekologický samit, na ktorom sa navyše zvedie zápas o zrušenie celibátu, kým Františkovi kritici ohlásili ďalšiu apokalypsu.

Aj keď niektorí dávajú Františkovi (zväčša posmešnú) nálepku „zeleného pápeža“ (akosi sa zabúda, že „zeleným“ bol už aj Benedikt XVI.), pápež nie je ekologickým aktivistom. Cielene používaný termín integrálna ekológia, rozsiahlo ozrejmený v encyklike Laudato Sì, odkazuje na nevyhnutnosť komplexnej starostlivosti o človeka od počatia po prirodzenú smrť vo všetkých jeho životných sférach.

„Neexistujú dve oddelené krízy, teda kríza životného prostredia a kríza spoločenská, ale je len jedna a komplexná spoločensko-environmentálna kríza. Smery riešenia si vyžadujú integrálny prístup v boji proti chudobe, v navrátení dôstojnosti vylúčeným osobám a v starostlivosti o prírodu,“ napísal František v spomenutej encyklike.

Áno celibátu aj sväteniu ženatých?

O tzv. viri probati, teda o svätení osvedčených (starších) ženatých mužov, sa v Rímskokatolíckej cirkvi diskutuje nie niekoľko rokov, ale desaťročí. Ako pripomenul kolega Ján Krupa, na prelome 60. a 70. rokov minulého storočia o tom rozprával napríklad aj teológ Joseph Ratzinger.

Keď teda o rovnakej téme v rozhovore pre nemecký týždenník Die Zeit alebo počas tlačovej konferencie pri návrate zo Svetových dní mládeže v Paname prehovoril pápež František, nepovedal nič nové.

Zároveň je ale potrebné dodať aj B. Súčasný pápež opakovane tvrdí, že zdobrovoľnenie celibátu nie je riešením. Počas letu z Panamy pred novinármi zopakoval postoj pápeža Pavla VI.: „Uprednostňujem dať svoj život, ako zmeniť zákon o celibáte.“ A pokračoval: „Myslím si, že celibát je pre cirkev darom. Nesúhlasím s tým, aby bol celibát zdobrovoľnený, nie.“

Pápež teda jedným dychom vraví „nie“ dobrovoľnému celibátu, ale zároveň pripúšťa diskusiu o možnosti v stave „sviatostnej núdze“ (termín použitý kardinálom Beniaminom Stellom, prefektom vatikánskej Kongregácie pre klérus) svätiť ženatých mužov.

K téme
Prichádza čas osvedčených ženatých mužov v Amazónii? Zdieľať

O takejto možnosti sa píše aj v pracovnom dokumente synody (tzv. Instrumentum laboris): „Spoločenstvá (v Amazónii, pozn.) majú ťažkosti pravidelne sláviť Eucharistiu kvôli nedostatku kňazov. ,Cirkev žije z Eucharistie‘ a Eucharistia buduje cirkev. Preto namiesto toho, aby sme nechávali komunity bez Eucharistie, treba zmeniť kritériá výberu a prípravy služobníkov poverených jej slávením.“

A nasleduje jasné odporúčanie: „Potvrdzujúc, že celibát je darom pre cirkev, sa žiada, aby sa pre najodľahlejšie miesta regiónu preskúmala možnosť kňazskej vysviacky starších, prednostne miestnych mužov, ktorí sú rešpektovaní a akceptovaní svojimi komunitami, aj keď títo už môžu mať existujúcu a trvalú rodinu, aby mohli zabezpečiť sviatosti, ktoré sprevádzajú a podporujú kresťanský život.“

To, že takýto návrh sa v pracovnom dokumente, ktorý vznikol v úzkej spolupráci s miestnymi biskupskými konferenciami, nachádza, ešte neznamená, že si ho synoda aj osvojí. Pred hlasovaním o obsahu záverečného dokumentu sa o ňom určite bude búrlivo diskutovať.

A nech už hlasovanie dopadne akokoľvek, záverečný dokument aj tak bude len vyjadrením názoru Synody biskupov, ktorá môže navrhovať rôzne odporúčania, ale nemá kompetenciu nič nariaďovať.  

Burkeho krížová výprava

Heréza, apostáza, sebazničenie cirkvi. S takouto kanonádou sa do synody o Amazónii ešte v júni pustil 90-ročný kardinál Walter Brandmüller. Pracovný dokument podľa vyhlásenia nemeckého kardinála predstavuje „vážne narušenie depositum fidei, čoho dôsledkom je sebazničenie cirkvi, respektíve zmena Corpus Christi mysticum na sekulárnu mimovládnu organizáciu ekologicko-sociálno-psychologického charakteru“.

„Instrumentum laboris protirečí záväznému učeniu cirkvi v rozhodujúcich bodoch, a preto musí byť tento dokument kvalifikovaný ako heretický. Vzhľadom na to, že aj fakt Božieho zjavenia je tu predmetom diskusie alebo je nesprávne chápaný, musí sa hovoriť aj o apostázii,“ dodal kardinál, ktorý je spolu s kardinálmi Raymondom Leom Burkem a medzičasom zosnulými Carlom Caffarrom a Joachimom Meisnerom autorom tzv. dubbia.    

Brandmüller tak spustila ďalšiu vlnu, akým pápež František čelí pravidelne – kardinálovo vyhlásenie prebrali všetky internetové portály a novinári pranierujúci súčasného pápeža (Corrispondenza Romana, La Nuova Bussola Quotidiana, Life Site News, Lumen de Lumine; Sandro Magister, Marco Tosatti, Aldo Maria Valli), rozbehla sa ďalšia „anti-bergoglio“ petícia a opäť sa nechali počuť kardináli Burke, Gerhard Ludwig Müller, biskup Athanasius Schneider, ku ktorým sa tentokrát pridal aj 77-ročný venezuelský kardinál Jorge Urosa Savino.

Burke so Schneiderom dokonca vyhlásili 40-dňovú „krížovú výpravu modlitby a pôstu úpenlivo prosiacu Boha, aby chyby a herézy neskazili blížiacu sa Synodu biskupov o amazonskom regióne“.

Čo vlastne kritikom prekáža?

V pracovnom dokumente je podľa nich implicitne prítomný panteizmus, relativizuje sa Božie zjavenie, termín inkulturácia je nesprávne chápaný a používaný, načrtávajú sa možnosti kňazskej vysviacky ženatých mužov aj žien, idealizuje sa indiánska kultúra a koncept integrálnej ekológie potláča princíp ľudskej dôstojnosti.

„Obsahom Instrumentum Laboris je ideologická vízia, ktorá nemá nič spoločné s teologickým poňatím sebazjavenia Boha v Ježišovi Kristovi, ktorý je vteleným Slovom, skutočným Bohom a skutočným človekom. Chcú spasiť svet podľa svojej predstavy, bez toho, aby použili nejaké prvky Svätého písma a apoštolskej tradície. Nie je náhodou, že hoci sa tu hovorí o Zjavení, stvorení, sviatostiach, vzťahoch so svetom, nie je tam takmer žiadna priama väzba na dokumenty Druhého vatikánskeho koncilu, ktoré definujú tieto aspekty – Dei Verbum, Lumen Gentium, Gaudium et Spes. Nehovorí sa o koreňoch ľudskej dôstojnosti, o univerzalite spásy, o cirkvi ako o univerzálnej sviatosti spásy pre svet. Sú tu len profánne idey, o ktorých možno diskutovať, ale ktoré nemajú nič spoločné so Zjavením,“ zhrnul výhrady kritikov kardinál Müller.

Medzičasom sa objavil aj zoznam „účastníkov cirkevnej synody z necirkevnej a anticirkevnej sféry“ či blog, ktorý odhalil skutočnú tvár Amazónie: zabudnite na pozemský raj, je to miesto požívania drog, vraždenia detí, čarodejníckych obradov a rituálneho kanibalizmu.

Kritike bolo podrobené aj úvodné modlitbové podujatie vo Vatikánskych záhradách na sviatok sv. Františka z Assisi, patróna životného prostredia (4. október). Keďže zazneli aj spevy a tance zástupcov amazonských kmeňov, podľa pápežových kritikov dostali pohanské rituály priestor priamo vo Vatikáne.


Modlitbové podujatie vo Vatikánskych záhradách s tancami a spevmi amazonských Indiánov. Foto – TASR/AP

Na to všetko pápež František zareagoval len nepriamo počas otváracej omše v Bazilike sv. Petra. V homílii hovoril o ohni, ktorý požiera nielen amazonský prales, ale ktorý vyšľaháva aj vedy, „keď sa chcú presadzovať len vlastné myšlienky, keď sa chce vytvárať len vlastná skupina, keď sa pália rozdiely, aby sme na jeden spôsob prispôsobili všetkých a všetko“.  

Na druhý deň sa zasa počas otváracieho príhovoru zastal prítomnosti amazonských Indiánov na omši vo svätopeterskej bazilike. „Veľmi ma zabolelo počuť posmešnú poznámku o tom zbožnom mužovi, ktorý niesol obetné dary s pierkami na hlave. Povedzte mi: aký je rozdiel medzi tým, že niekto nosí na hlave pierka, a medzi trojrohým biretom, ktorý používajú niektorí úradníci našich dikastérií?“ povedal František, za čo si vyslúžil potlesk účastníkov synody.

Kto sedí v synodálnej aule?

Zoznam 185 účastníkov trojtýždňového rokovania zverejnil Vatikán dva týždne pred začiatkom synody.

Za generálneho relátora synody pápež František vymenoval 85-ročného emeritného arcibiskupa São Paulo a bývalého prefekta Kongregácie pre klérus Cláudia Hummesa z Brazílie. Jeho najbližšími spolupracovníkmi, špeciálnymi sekretármi, sa stali kardinál Michael Czerny z Kanady, podsekretár Sekcie pre migrantov a utečencov Dikastéria pre službu integrálnemu ľudskému rozvoju a arcibiskup David Martínez de Aguirre Guinea z Peru.

K téme
Slovenský misionár v pralese cestuje za veriacimi motorovým člnom aj lietadlom (video) Zdieľať

Predsedajúcimi delegátmi sú kardináli Baltazar Enrique Porras Cardozo z Venezuely, Pedro Ricardo Barreto Jimeno z Peru a João Braz de Aviz z Brazílie, ktorý v súčasnosti zastáva pozíciu prefekta vatikánskej Kongregácie pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života.

Spomedzi jednotlivých biskupských konferencií má najpočetnejšie zastúpenie Brazília (58), nasledujú Kolumbia (15), Bolívia (12), Peru (11), Ekvádor (7), Venezuela (7) a Surinam, Guayana a Francúzska Guayana (4).

Účastníkmi synody je aj 13 najvyšších predstaviteľov Rímskej kúrie, 33 priamych nominantov pápeža Františka, 15 delegátov Únie vyšších rehoľných predstavených a 19 členov predsynodálnej rady.

Prítomných, ale bez hlasovacieho práva, je aj 25 prizvaných expertov, 55 audítorov vrátane 17 zástupcov amazonských etník, 12 špeciálnych hostí (medzi ktorými je napríklad aj bývalý generálny sekretár OSN Pan Ki-mun) a 6 zástupcov iných kresťanských cirkví. Spolu je na synode prítomných 35 žien (29 audítoriek, štyri expertky a dve špeciálne hostky).

Bude sa diskutovať aj mlčať

Niekoľko dní pred začiatkom synody generálny sekretár Lorenzo Baldisseri a generálny relátor Hummes na tlačovej konferencii predstavili spôsob, akým bude synoda prebiehať a ako prebiehali jej prípravy.

Ešte v júni 2018 kardinál Baldisseri zverejnil prípravný dokument, ktorého súčasťou bol – tak ako aj pri príprave predchádzajúcich synod – dotazník s 29 otázkami. Za jeho vyplnenie boli zodpovedné jednotlivé diecézy amazonského regiónu, pričom zozbierané poznatky poslúžili pri príprave pracovného dokumentu (Instrumentum laboris), ktorý bol zverejnený v júni 2019.

Príprave dokumentu inšpirovaného encyklikou Laudato Sì a zloženého z troch častí (Hlas Amazónie; Integrálna ekológia: volanie zeme a chudobných; Prorocká cirkev v Amazónii: výzvy a nádeje) taktiež predchádzalo okolo 260 konferenčných a iných podujatí zorganizovaných za pomoci Celoamazonskej cirkevnej siete REPAM (Red Eclesial Panamazónica).


S domorodým obyvateľstvom sa pápež František stretol aj počas Svetových dní mládeže v Rio de Janeiro v roku 2013. Foto – TASR/AP

Celá synodálna diskusia sa bude odvíjať práve od pracovného dokumentu, ktorý bude dopĺňaný o pozitívne aj kritické reakcie. Svoje postrehy musia rečníci vystupujúci pred plénom zhrnúť do štyroch minút. Po štyroch vystúpeniach budú vždy nasledovať štyri minúty ticha určené na reflexiu. Širší priestor na diskusiu bude v menších skupinách (tzv. circoli minori).

Hlavné podnety, ktoré zaznejú v pléne aj v skupinkách, spracuje generálny relátor za pomoci špeciálnych sekretárov do návrhu záverečného dokumentu, o ktorom sa bude ďalej diskutovať. Po následnom zapracovaní pripomienok bude nasledovať hlasovanie o finálnej podobe záverečného dokumentu, ktorý pápežovi poslúži pri vypracovaní posynodálnej apoštolskej exhortácie.

O priebehu zasadnutí budú informovaní aj akreditovaní novinári počas pravidelných brífingov, ktoré možno sledovať aj na youtubeovom profile Vatican News. Synoda má aj svoj oficiálny hashtag #SinodoAmazonico.  

Osobitnou udalosťou bude kanonizačná svätá omša na Námestí sv. Petra 13. októbra, počas ktorej pápež vyhlási za svätých kardinála Johna Henryho Newmana a ďalšie štyri osoby.

Obsah a forma nie sú výnimočné

Synoda biskupov, ktorú zriadil v roku 1965 pápež Pavol VI. s cieľom udržiavať úzke spojenie medzi pápežom a biskupmi po celom svete, sa schádza na riadnych, mimoriadnych a špeciálnych zhromaždeniach.

Doteraz sa uskutočnilo 15 riadnych zhromaždení (naposledy synoda o mladých v roku 2018), tri mimoriadne (naposledy synoda o rodine v roku 2014) a 11 špeciálnych (naposledy synoda o Blízkom východe v roku 2010).

Aktuálna synoda o Amazónii je špeciálnym zhromaždením Synody biskupov, pretože sa venuje jednému konkrétnemu regiónu. Prvou špeciálnou synodou bola synoda o Holandsku v roku 1980. Odvtedy sa konali špeciálne synody o Európe (1991, 1999), Afrike (1994, 2009), Libanone (1995), Amerike (1997), Ázii (1998), Oceánii (1998) a Blízkom východe (2010).

Novou pre cirkev nie je ani samotná téma Amazónie. Už v roku 1741 pápež Benedikt XIV. napísal list Immensa pastorum, v ktorom kritizoval postavenie juhoamerických „indios“. Rovnakej téme v roku 1912 venoval pápež Piux X. spomínanú encykliku Lacrimabili statu.

Keď sa v roku 1978 stal novým pápežom Ján Pavol II., jednu zo svojich prvých apoštolských ciest absolvoval v roku 1979 v Dominikánskej republike, Mexiku a na Bahamách. V mexickom Pueble predniesol príhovor pri otvorení III. generálnej konferencie Rady biskupských konferencií Latinskej Ameriky (CELAM), ktorá vznikla v roku 1955 a združuje 22 biskupských konferencií kontinentu vrátane amazonského regiónu. Súčasný pápež František bol v tom čase provinciálom argentínskych jezuitov.

Nateraz posledná, V. generálna konferencia CELAM sa konala v brazílskej Aparecide v roku 2007. Na redakcii finálneho dokumentu, ktorý priamo spomína problematiku Amazónie, sa podieľal aj kardinál Jorge Maria Bergoglio.

Po tom, čo sa stal pápežom, sa k téme opätovne vracal vo viac ako dvoch desiatkach príhovorov či v encyklike Laudato Sì a so zástupcami amazonských kmeňov sa stretol počas návštevy Brazílie (2013), Peru (2018), ale aj v samotnom Vatikáne

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo