Biskupský zbor Poľska žiada pápeža Františka o to, aby bol sv. Ján Pavol II. vyhlásený za učiteľa Cirkvi a patróna Európy. Príslušnú žiadosť predostrel Svätému Otcovi v mene biskupského zboru predseda Konferencie biskupov Poľska, arcibiskup Stanisław Gądecki. Informovala o tom tlačová správa biskupskej konferencie z 22. októbra, ktorý je dňom liturgickej spomienky na sv. Jána Pavla II.
Ako uvádza tlačová správa, „v roku 2020 budeme sláviť storočnicu narodenia sv. Jána Pavla II. a 15. výročie jeho smrti“. Arcibiskup Gądecki zdôraznil, že „pontifikát poľského pápeža bol plný revolučných rozhodnutí a dôležitých udalostí, ktoré zmenili tvár pápežstva a ovplyvnili beh európskych i svetových dejín“.
„Bohatstvo pontifikátu svätého Jána Pavla II. – mnohými historikmi a teológmi nazývaného Jána Pavla II. Veľkého – pochádza z bohatstva jeho osobnosti. Ako básnik, filozof, teológ a mystik sa realizoval v mnohých dimenziách, od pastoračnej práce a vyučovania, vedenia univerzálnej Cirkvi až po osobné svedectvo svätosti života,“ napísal arcibiskup Gądecki v žiadosti adresovanej pápežovi Františkovi. Zdôraznil tiež, že veľkým úspechom pontifikátu sv. Jána Pavla II. bol jeho príspevok k obnoveniu jednoty v Európe po viac ako päťdesiatich rokoch rozdelenia, ktoré symbolizovala železná opona.
Predseda poľskej biskupskej konferencie poznamenal: „Po zjednocujúcom a kultúru prinášajúcom ohlasovaní evanjelia svätými Cyrilom a Metodom a svätým Vojtechom o vyše tisíc rokov neskôr plody ich činnosti – nielen zo sociálneho, ale aj z náboženského hľadiska – našli svojho patróna a pokračovateľa v osobe poľského pápeža.“
Žiadosť poľských biskupov verejne podporil i kardinál Stanisław Dziwisz, osobný tajomník Karola Wojtyłu od roku 1966 až do jeho smrti, a to počas kongresu Hnutia Europa Christi vo Varšave:
„Odkazom pápeža Wojtyłu je bohatá, všestranná a kreatívna syntéza rozmanitých ciest ľudského myslenia. Niet pochýb o tom, že táto syntéza naďalej zostáva a veľmi dlho zostane dôležitým a komplexným projektom kultúrnej obnovy v celosvetovom meradle. Podľa môjho názoru toto sú zároveň najdôležitejšie dôvody, prečo by mal byť Ján Pavol II. vyhlásený za učiteľa Cirkvi a spolupatróna nášho európskeho domu.“
Čestný titul „cirkevný učiteľ“ alebo „učiteľ Cirkvi“ (lat. ecclesiae doctor) udeľuje Katolícka cirkev tým, ktorí sa zaslúžili predovšetkým o posvätnú vedu prehĺbením náboženských právd (doctrina eminens) a súčasne sa vyznačovali pravovernosťou (doctrina orthodoxa) a svätosťou života (insignis vitae sanctitas). Ak titul pripadne žene, používa sa označenie „učiteľka Cirkvi“ alebo „cirkevná učiteľka“.
V roku 1295 pápež Bonifác VIII. potvrdil už od 8. storočia dosvedčenú prax označovať za cirkevných učiteľov štyroch západných cirkevných otcov: Ambróza, Augustína, Hieronyma a Gregora Veľkého. V roku 1567 Pius V. vyhlásil za učiteľa Cirkvi dominikánskeho rehoľníka Tomáša Akvinského a v roku 1568 východných cirkevných otcov Jána Zlatoústeho, Bazila Veľkého, Gregora Naziánskeho a Atanáza Alexandrijského.
Keď v roku 1970 pápež Pavol VI. vyhlásil Teréziu z Avily za prvú učiteľku Cirkvi, išlo zároveň o uznanie prínosu žien v Cirkvi, o rozšírenie pojmu doctrina eminens a jasné zdôraznenie mystickej charizmy a spirituálnej stránky náuky ako kritéria.
Kompletný zoznam cirkevných učiteľov/učiteliek obsahuje 36 mien.
Čestný titul „patrón Európy“ udeľuje Katolícka cirkev významným svätcom v dejinách, ktorí sa zaslúžili o formovanie duchovného a kultúrneho dedičstva Európy.
Prvým svätcom, ktorý bol vyhlásený za patróna Európy, bol Benedikt z Nursie, a síce v roku 1964 pápežom Pavlom IV. V roku 1980 pápež Ján Pavol II. k nemu doplnil Cyrila a Metoda a v roku 1999 Katarínu Sienskú, Brigitu Švédsku a Teréziu Benediktu z Kríža (Editu Steinovú).