Cirkev vstúpila na finančné trhy. V Čechách vzniká katolícka banka

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Cirkev vstúpila na finančné trhy. V Čechách vzniká katolícka banka

Foto –TASR/AP

Do českého katolíckeho fondu investuje aj slovenská cirkev.

Pohyby na burze, investičné fondy, bankové licencie. Tieto termíny by s cirkevným prostredím spájal len málokto. U našich západných susedov sa však z katolíckych diecéz stávajú zaujímaví finanční hráči.

Za všetko môže majetkové vyrovnanie štátu s cirkvou, ktoré je zároveň spojené s finančnou odlukou. V roku 2012 český parlament schválil zákon, ktorým cirkvám a náboženských spoločnostiam vrátil pozemky a budovy zhabané komunistickým režimom. Ich celková hodnota bola vyčíslená na 75 miliárd českých korún.

Okrem toho im štát postupne vyplatí 59 miliárd českých korún ako finančnú náhradu za pozemky, ktoré už nie je možné vrátiť, pretože sú napríklad v súkromnom vlastníctve. Podstatné je, že súčasťou tejto náhrady je aj príspevok na finančné osamostatnenie sa cirkví od štátu. V roku 2030 sa totiž štátne kohútiky zavrú a cirkvi budú odkázané už len samy na seba.

KSČM sa síce ešte začiatkom tohto roka podarilo presadiť spätné zdanenie cirkevných reštitúcií, ale v októbri Ústavný súd ČR toto legislatívne rozhodnutie podľa očakávania zrušil.  

Cirkvi sa teraz s novou situáciou, ktorú si napokon samy so štátom vyrokovali, musia vyrovnať tak, aby získaný majetok neprehajdákali, ale rozumne ho využili na dosiahnutie ekonomickej sebestačnosti.   

Investujú aj Slováci

Česká biskupská konferencia (ČBK) a osem rímskokatolíckych diecéz sa rozhodli zhodnotiť svoje peniaze aj zriadením investičného Fondu udržitelnosti Římskokatolické církve.

„Katolícka cirkev si sama neriadi investície v katolíckom fonde udržateľnosti, ale outsourcovala ich veľkým a dôveryhodným finančným inštitúciám – ČSOB, ktorá je súčasťou belgickej KBC Group (18. najväčšia banka v Európe), a Českej sporiteľni, ktorá je súčasťou rakúskej Erste Group, jednej z najväčších bánk v strednej a východnej Európe,“ vysvetľuje predseda správnej rady Fondu udržitelnosti Římskokatolické církve Michal Mišun.

Katolícky fond udržateľnosti má štyri podfondy: rastový, výnosový, realitný a slovenský, ktorý vznikol v roku 2018. „Je to podfond, do ktorého investuje Rímskokatolícka cirkev na Slovensku, teda neinvestujú doň české diecézy. Fond má rozloženie aktív 50 % akcie a 50 % dlhopisy,“ približuje Mišun.

„Slovenský podfond je určený slovenským investorom – cirkevným právnickým subjektom z radov slovenskej katolíckej cirkvi – za účelom dlhodobého investovania a diverzifikácie rizík,“ povedal pre Postoj hovorca Konferencie biskupov Slovenska Martin Kramara, podľa ktorého výška vkladov subjektov zo Slovenska mierne presahuje minimálnu hranicu stanovenú pre investovanie. Rádovo teda ide o desiatky tisíc eur.

„Nie je dovolené, aby fond cielene smeroval investície do oblastí, pre ktoré sú typické činnosti v rozpore s etickými postojmi katolíckej cirkvi,“ dodal Kramara s tým, že činnosť emitentov cenných papierov na základe stanov musí byť v súlade s hodnotami ako ochrana ľudského života, podpora ľudskej dôstojnosti, podpora mieru a odzbrojenia, úsilie o zvýšenie ekonomickej spravodlivosti, ochrana životného prostredia a podpora zodpovedného správania ekonomických subjektov.

Začiatkom novembra pritom český ekonomický denník E15 prišiel s informáciou, že česká cirkev prišla na burzách o desiatky miliónov korún. „Z približne miliardy korún investovaných na začiatku minulého roka prišli klerici vo dvojici burzových investičných portfólií združených pod hlavičkou katolíckeho fondu o približne 70 miliónov korún,“ napísal denník E15.

Michal Mišun z fondu udržateľnosti na tieto informácie reagoval vyhlásením, v ktorom uviedol, že v roku 2018 síce najvýznamnejší rastový podfond vykázal stratu 6,18 percenta, ale do konca septembra 2019 si už pripísal zisk 16,01 percenta, takže tohtoročné výnosy vysoko prekonali minuloročnú stratu.

„Domnievame sa, že výnosy katolíckeho fondu udržateľnosti sú na veľmi slušnej úrovni a zodpovedajú očakávaniam investorov (diecéz), a komentáre zo strany niektorých médií čo sa týka veľkých strát považujeme za zavadzajúce. Diecézy samy by neboli schopné investovať s takýmto výnosom,“ dodal Mišun.

Otázniky okolo katolíckej banky

Zaujímavý ekonomický príbeh sa odohráva aj v českobudějovickej diecéze, ktorá v októbri oznámila, že akvizíciou minoritného podielu v spoločnosti Artesa Capital vstupuje do najväčšieho českého sporiteľského družstva („kampeličky“) Artesa. Za predsedu správnej rady bol zároveň zvolený generálny vikár juhočeskej diecézy David Henzl.

Akvizíciu vzápätí potvrdila aj samotná spoločnosť, ktorá má viac ako 4000 klientov, kapitál vo výške 850 miliónov korún, v roku 2018 dosiahla čistý zisk takmer šesť miliónov korún a je hodnotená ako finančne zdravá inštitúcia.

„Rovnako silným ekonomickým subjektom je českobudějovické biskupstvo, ktoré spravuje vlastné aktíva v objeme takmer šesť miliárd korún,“ uviedla Artesa, ktorá spresnila, že nateraz diecéza preberá majetkový podiel vo výške 9,5 percenta s tým, že postupne by mala nadobudnúť majoritu a požiadať Českú národnú banku (ČNB) o udelenie bankovej licencie.

Jednoducho, diecéza má záujem urobiť z Artesy prvú cirkevnú banku v Českej republike.


Českobudějovický biskup Vlastimil Kročil v roku 2015 počas uvedenia Davida Henzla do úradu generálneho vikára. Foto – cirkev.cz

Počiatočnú komunikačnú otvorenosť však zakrátko vystriedalo informačné embargo. Pritom závažných otázok, ktoré ojedinelá transakcia vyvolala, nie je málo.

Artesa je spájaná s kontroverzným miliardárom Františkom Savovom, ktorý je obvinený z daňových únikov vo výške stoviek miliónov korún. Spravodajský portál info.cz upozornil, že hoci sa Savov vydaniu do Česka bráni vo Veľkej Británii, kde požiadal o azyl, podľa vyšetrovateľov priamo alebo nepriamo ovláda viacero českých firiem, vrátane Artesy. Samotná spoločnosť pritom dostala pred troma rokmi od ČNB pokutu milión korún za to, že neposkytla potrebné informácie štátnym orgánom.

Oficiálnym 75-percentným vlastníkom Artesy je však budějovický advokát a súdny znalec Bohumil Koutník. Práve od neho mala diecéza získať podiel v sporiteľskom družstve. Na otázku, koľko ju to stálo, odmietajú obe strany odpovedať. Generálny vikár a po novom už aj predseda správnej rady David Henzl sa obmedzil len na krátke vyjadrenie pre byznysnoviny.cz, z ktorého vyplýva, že Koutník pristúpil k transakcii filantropicky a nadobúdacia cena tak bola symbolická.

„Cena sporiteľského družstva s vlastným kapitálom vo výške 850 miliónov korún by sa pritom mala pri bežnom znaleckom posudku pohybovať minimálne v jednotkách miliárd korún,“ uviedol portál info.cz.

Problém s dôveryhodnosťou: Česi cirkvám neveria

Najväčšiu dôveru spomedzi vybraných verejných inštitúcií má v Českej republike polícia (70 %) a armáda (69 %). Najmenej ľudia dôverujú politickým stranám a hnutiam (26 %) a cirkvám (24 %).

Vyplýva to z prieskumu verejnej mienky, ktorý na reprezentatívnej vzorke 1046 respondentov starších ako 15 rokov v dňoch 7. – 17. septembra 2019 realizovalo Centrum pro výzkum veřejného mínění (CVVM) Sociologického ústavu Akademie věd České republiky.



Podobne nízku dôveryhodnosť zaznamenali cirkvi aj v predchádzajúcich prieskumoch – v marci 2019 im dôverovalo 27 percent a v novembri 2018 zasa 25 percent opýtaných.

„Po výraznom prepade dôvery občanov k cirkvám, ku ktorému došlo v druhej polovici roku 2012, a po následnom miernom vzostupe, dôvera k nim kolíše na úrovni jednej štvrtiny. Cirkvi tak naďalej zostávajú vnímané horšie, ako boli v období pred prepadom súvisiacim zrejme s cirkevnými reštitúciami,“ konštatuje CVVM.


Kým pohnútky predávajúceho odovzdať Artesu cirkvi sú otázne, motivácia diecézy je vcelku jasná. Českobudějovické biskupstvo podľa portálu ihned.cz patrí medzi tie diecézy, ktorým bol v rámci cirkevných reštitúcií vrátený najmenší majetok. Hlavným zdrojom príjmov sú tak pre ňu spomínané finančné náhrady, ktoré však s blížiacim sa rokom 2030 budú postupne klesať. Kým v roku 2016 dostala diecéza od štátu 74 miliónov korún, v roku 2017 to bolo už len 66 miliónov.

Aj pre spolufinancovanie rôznych pamiatok, v ktorom je diecéza podľa info.cz veľmi aktívna, končí každý rok v niekoľkomiliónovej strate. V Českých Budějoviciach si preto povedali, že dlhodobé zlepšenie finančnej situácie možno dosiahnuť práve podnikateľskou a investičnou činnosťou.

Diecéza tak má podľa portálu lidovky.cz stopercentný podiel v eseročkách Jihočeské katolické lesy, Kanovnická 18 (kúpa tovaru za účelom ďalšieho predaja, sprostredkovateľská činnosť), polovičný podiel v BeWooden IVS Dánsko (výroba a predaj drevených doplnkov) a nižšie podiely aj v ďalších spoločnostiach. V katolíckom fonde udržateľnosti zároveň vlastní 250-tisíc akcií. So skupinou RSBC založila aj spoločnú firmu RSBC Consortio, ktorá má investovať do nehnuteľností a realít. Navyše, hovorí sa aj o transformácii niektorých nevyužívaných farských budov na hotely či pivovar.

Kontrola z biskupskej konferencie

Otázky k finančnému projektu českobudějovickej diecézy, zdá sa, nemajú len médiá. „Nemám z toho radosť, bankový svet nie je pre naivných. Vyžaduje si veľké skúsenosti. A tie v cirkvi v našej republike nemáme,“ povedal pre portál ihned.cz Henzlov predchodca na pozícii generálneho vikára Adolf Pintíř.

Na plenárnom zasadnutí ČBK dokonca padlo rozhodnutie preveriť počínanie juhočeskej diecézy. „Bola poverená analytická skupina, aj na žiadosť Budějovíc,  aby prešetrila súčasnú ekonomickú situáciu a aktivity českobudějovického biskupstva,“ citovali novinky.cz plzenského biskupa a predsedu ekonomicko-právnej komisie ČBK Tomáša Holuba.   

Českobudějovický generálny vikár však odmieta, že by ČBK mala problém s ich aktivitami. „My sami sme požiadali o konzultáciu analytickú skupinu, ktorá pôsobí pri ČBK. Bolo to na naše prianie a v úplne inej záležitosti, vôbec to nesúvisí so žiadosťou o vstup do Artesy. Ide o to, aby sme dobre hospodárili,“ zdôraznil pre ihned.cz David Henzl.

„Existuje banka nielen vo Vatikáne, existujú katolícke banky nielen v Nemecku, ale aj inde vo svete, a tak sa mi zdalo vhodné, že v menšom meradle by sme tiež mohli vstúpiť do tohto sektoru,“ dodal kňaz-biznismen.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo