Zdieľať
Tweetnuť
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Svet kresťanstva
12. 04. 2020, 07:49

Veľkonočná nedeľa: Ježišovo zmŕtvychvstanie

Ježišovo zmŕtvychvstanie neznamená návrat mŕtveho do tohto sveta, ale definitívnu záchranu Ježiša zo smrti.
Veľkonočná nedeľa: Ježišovo zmŕtvychvstanie

Kristovo zmŕtvychvstanie, 1505 Raffaellino del Garbo, Florencia, Galleria dell'Accademia. Foto: AKG

Pod Ježišovým zmŕtvychvstaním kresťanská viera rozumie Božie stvoriteľské konanie pri ukrižovanom a pochovanom Ježišovi, ktorý bol vyvedený zo smrti k novému životu. Ježišovo zmŕtvychvstanie neznamená návrat mŕtveho do tohto sveta, ale definitívnu záchranu Ježiša zo smrti:

Kristus vzkriesený z mŕtvych už neumiera, smrť nad ním už nepanuje (Rim 6,9).

A my vám zvestujeme, že prisľúbenie, ktoré dostali naši otcovia, Boh splnil ich deťom, keď nám vzkriesil Ježiša, ako je aj v druhom žalme napísané: „Ty si môj syn. Ja som ťa dnes splodil.“ A že ho vzkriesi z mŕtvych, aby sa už nikdy nevrátil do porušenia, to povedal takto: „Dám vám Dávidove sväté veci, ktoré sú verné.“ A preto aj na inom mieste hovorí: „Nedovolíš, aby tvoj svätý videl porušenie.“ Lebo keď Dávid splnil vo svojom pokolení Božiu vôľu, zosnul, uložili ho k jeho otcom a videl porušenie. Avšak ten, ktorého Boh vzkriesil, nevidel porušenie (Sk 13,32–37).

V Ježišovom zmŕtvychvstaní sa splnila dopredu pre Ježišovu osobu nádej na vzkriesenie mŕtvych na konci čias. Ježišovo zmŕtvychvstanie potvrdilo Ukrižovaného ako Božieho Syna (Sk 13,33; Rim 1,3n; porov. Gal 1,16), definitívne ho zjavilo ako Mesiáša (Sk 2,32–36) a Pána (Fil 2,9–11), v ktorom je otvorená možnosť spásy pre všetkých ľudí:

Veríme v toho, ktorý vzkriesil z mŕtvych Ježiša, nášho Pána, vydaného za naše hriechy a vzkrieseného pre naše ospravedlnenie (Rim 4,25).

Pestré novozákonné svedectvo o Ježišovom zmŕtvychvstaní

Sväté písmo používa na označenie Ježišovho zmŕtvychvstania predovšetkým dva grécke pojmy: egerein (vzkriesiť) a anastanai (nechať vstať, resp. vstať). Výraz aneste (on vstal) znamená, že Ježiš už nie je pri mŕtvych, ale žije. V tomto duchu sa veriaci byzantského obradu od nedele Paschy až do stredy pred Nanebovstúpením Pána (= 40 dní) pozdravujú: Christós anésti! – Alithós anésti! Christós voskrése! – Voístinu voskrése!; Kristus vstal z mŕtvych! – Skutočne vstal z mŕtvych!

Historický Ježiš zdieľal nádej na vzkriesenie mŕtvych na konci čias, ako ho obhajovali v jeho dobe aj farizeji. Pri Poslednej večeri so svojimi učeníkmi pred svojou smrťou Ježiš vyjadril nádej, že bude vyslobodený zo smrti:

Už nebudem piť z plodu viniča až do dňa, keď ho budem piť nový v Božom kráľovstve (Mk 14,25).

Odteraz už nebudem piť z tohto plodu viniča až do dňa, keď ho budem piť s vami nový v kráľovstve svojho Otca (Mt 26,29). 

Formuly viery

Ježišovo zmŕtvychvstanie je dosvedčene v najstaršom spise Nového zákona – totiž v Prvom liste Solúnčanom, ktorý vznikol okolo roku 50:

Nechceme, bratia, aby ste nevedeli, ako je to so zosnulými, aby ste sa nezarmucovali ako ostatní, čo nemajú nádej. Lebo ak veríme, že Ježiš zomrel a vstal z mŕtvych, tak Boh aj tých, čo zosnuli, skrze Ježiša privedie s ním (4,14, porov. 1,10).   

Udalosť Ježišovho zmŕtvychvstania sa vyjadrovala rôzne: „Boh ho vzkriesil z mŕtvych“ (1 Sol 1,10; Rim 10,9); bol „vzkriesený“ (1 Kor 15,4); bol „oživený“ (1 Pt 3,18); „ožil“ (Rim 14,9); „vstal z mŕtvych“ (1 Sol 4,14); „vošiel do svojej slávy“ (Lk 24,26); bol „povýšený“ (Fil 2,9; Sk 2,33; 5,31) a „oslávený“ (Jn 17,1); „odišiel z tohto sveta k Otcovi“ (Jn 13,13).

V Ježišom zmŕtvychvstaní Boh potvrdzuje svoju stvoriteľskú moc a vernosť zmluve, lebo je to Boh, resp. jeho Duch, „ktorý vzkriesil z mŕtvych Ježiša“ – takto takmer rovnako znejúce vyznanie Ježišovho zmŕtvychvstania v Corpus Paulinum (Rim 4,24; 8,11; 2 Kor 4,11; Gal 1,1; Ef 1,20; Kol 2,12). Vzkriesený Kristus je „prvotina zosnulých“ (1 Kor 15,20), „prvorodený z mŕtvych“ (Kol 1,18), „prvorodený medzi mnohými bratmi“ (Rim 8,29).

Spása, ktorá má základ v Ježišovej smrti a zmŕtvychvstaní, sa darúva v krste (Rim 6,4; porov. Ef 2,6) a vo viere (Gal 2,20; 2,36n). V Kristovi sa veriaci stane „novým stvorením“ (2 Kor 5,17; porov. Gal 6,15). Kto verí v Krista, bude žiť, pretože Kristus je „vzkriesenie“ (Jn 11,25n; porov. 6,39). Od Ježišovho zmŕtvychvstania možno primerane hovoriť o Bohu už len so zreteľom na zmŕtvychvstalého Ukrižovaného a Ducha, ktorý ho vzkriesil. Existuje neoddeliteľná spojitosť medzi posolstvom o Ježišovom zmŕtvychvstaní a trojičným vyznaním. 

Rozprávania o zjaveniach

Evanjeliá prinášajú rozprávania o zjaveniach Zmŕtvychvstalého (Mt 26,9 n; 28,16–20; Mk 16,9–20; Lk 24,13–35; 24,36–53; Jn 20,11–18; 20,19–23; 20,24–29; 21,1–14; 21,15–23).

Vzkriesený Ukrižovaný sa zjavoval apoštolom, svojim učeníkom a učeníčkam. K zjaveniam Zmŕtvychvstalého Pavol počíta aj svoj zážitok pri Damasku (1 Kor 15,8). Rozprávaniam o zjaveniach Zmŕtvychvstalého ženám, zvlášť Márii z Magdaly, sa dnes priznáva väčšia historická váha než kedysi.

Rozprávania o nájdení prázdneho hrobu

Vek rozprávaní o nájdení prázdneho hrobu (Mt 28,1–8; Mk 16,1–8; Lk 24,1–12; Joh 20,1–10) je síce vo výskume dodnes predmetom sporov, napriek tomu ich nemožno považovať jednoducho za legendy. Nedá sa spochybniť historické jadro týchto správ. A tak prázdny hrob v spojení so zjaveniami Zmŕtvychvstalého mohol byť považovaný za svedectvo o Ježišovom telesnom vzkriesení. Avšak prázdny hrob sám osebe nie je jednoznačný:

Keď odišli, prišli do mesta niektorí zo stráže a oznámili veľkňazom všetko, čo sa stalo. Tí sa zišli so staršími, poradili sa a dali vojakom veľa peňazí so slovami: „Tak vravte: ‚V noci prišli jeho učeníci a kým sme my spali, oni ho ukradli.‘ A keby sa to dopočul vladár, my ho uchlácholíme a postaráme sa, aby sa vám nič nestalo.“ Oni vzali peniaze a urobili tak, ako ich poučili. A toto sa hovorí medzi Židmi až do dnešného dňa (Mt 28,11-15).

Prázdny hrob neslúži ako striktný „dôkaz“, ale ako „znak“ toho, že Ježiš vstal z mŕtvych a žije.

Ježišovo telo nevidelo porušenie

Podľa židovského chápania vzkriesenia mŕtvych, ktoré zdieľajú farizeji, zmŕtvychvstalý už nie je v hrobe. Apoštol Pavol to sotva videl inak, pretože bol žiakom farizejov (Sk 23,6; porov. Fil 3,5). Aj v grécky hovoriacich cirkevných obciach nachádzame predstavu, že Ježišovo zmŕtvychvstanie zahrnuje uchránenie jeho mŕtveho tela od rozkladu. V Petrovej reči zástupom čítame:

Mužovia, Izraeliti, počujte tieto slová: Boh u vás potvrdil muža, Ježiša Nazaretského, mocnými činmi, divmi a znameniami, ktoré, ako sami viete, Boh skrze neho medzi vami urobil. A vy ste ho, vydaného podľa presného Božieho zámeru a predvídania, rukami bezbožníkov pribili na kríž a zavraždili. Ale Boh ho vzkriesil a zbavil múk smrti, lebo ho nemohla držať vo svojej moci. Veď Dávid o ňom hovorí: „Pána mám vždy pred očami, lebo je po mojej pravici, aby som sa nezakolísal. Preto sa raduje moje srdce a môj jazyk plesá, aj moje telo odpočíva v nádeji. Lebo nenecháš moju dušu v podsvetí a nedovolíš, aby tvoj Svätý videl porušenie. Ukázal si mi cestu života, naplníš ma radosťou pred svojou tvárou.“ Bratia, dovoľte mi otvorene vám povedať o praotcovi Dávidovi, že zomrel, pochovali ho a jeho hrob je u nás až do dnešného dňa. Ale on bol prorok a vedel, že Boh sa mu prísahou zaviazal posadiť potomka z jeho bedier na jeho trón; videl do budúcnosti a povedal o Kristovom vzkriesení, že ani nebol ponechaný v podsvetí, ani jeho telo nevidelo porušenie (Sk 2,22-31).

Ježišov hrob

Je nepravdepodobné, že by Ježišov hrob bol neznámy alebo že učeníci si ho splietli. Evanjeliá jednomyseľne informujú, že Jozef z Arimatey (a Nikodém, takto Ján) pochovali Ježišovo telo do hrobu pre jedného mŕtveho a jeho miesto bolo známe kruhu Ježišových učeníkov (Mt 27,1–8; Mk 15,42–47; Lk 23,50–56; Jn 19,38–42).

Cirkev ako Kristovo telo

Ježišovo zmŕtvychvstanie a s ním spojené zoslanie Ducha (Jn 20,22n; porov. 1Kor 12–14; Sk 2) viedlo k založeniu Cirkvi ako Božieho ľudu Novej zmluvy, ktorý slávi krst (Mt 28,19; porov. 1 Kor 12,13) a Pánovu hostinu (1 Kor 11,20.23–29; 10,16 n) a je mu zverené odpúšťanie hriechov (Jn 20,23), slovo a služba zmierenia (2 Kor 5,18nn).

Na základe Duchom pôsobeného spojenia so Zmŕtvychvstalým sa Cirkev nazýva Kristovým „telom“ (1 Kor 12,12n.27; Rim 12,5). V spojení s nanebovstúpením Ježišovo zmŕtvychvstanie zjavuje jednotu Syna s božským Otcom v nebi a je základom eschatologickej vlády Syna. Táto vláda zahŕňa Kristov druhý príchod a s ním spojenú Kristovu funkciu sudcu živých i mŕtvych na konci čias. Vďaka zmŕtvychvstaniu má Kristus jedinečným spôsobom podiel na Božej moci. To sa vyjadruje nielen vo vzývaní ako Kyrios, ale takisto v uctievaní zmŕtvychvstalého Pána (Fil 2,10; porov. Lk 24,52; Mt 28,9.17; Jn 20,28).

Odporúčame