Kardinál Müller kritizuje Štátny sekretariát, že znehodnocuje pápežské tituly

„Annuario Pontificio“ 2020 vydáva Štátny sekretariát a publikuje v Libreria Vaticana. Ide len o adresár a nemá žiadnu vieroučnú autoritu. Napriek tomu sa treba vyhnúť teologickým nedostatkom a chybám z povrchnosti.

Tentoraz sú podstatné charakteristiky pápežského primátu zaradené ako len „historické tituly“ pod životopisné údaje terajšieho nositeľa Petrovej služby. A navyše sa zmiešavajú s titulmi, ktoré vôbec nesúvisia s primátom a nemajú dogmatický, ale len historický význam, ako napríklad „zvrchovaný vládca štátu Vatikán“.

Od Gregora Veľkého pochádzajúce označenie „sluha sluhov Božích“ nepredstavuje úradný titul, ale chcelo oproti nárokom na moc „Konštantínopolského ekumenického patriarchu“ vyjadriť len služobný charakter apoštolského úradu. „A kto bude chcieť byť medzi vami prvý, bude sluhom všetkých“ (Mk 10,43), hovorí Ježiš.  

K téme
Polemika: Je ešte pápež František „Kristovým námestníkom“?Zdieľať

Prinajmenšom sa dozvedáme, prečo František, rímsky biskup, stojí na čele katolíckej hierarchie, kedy ho kardináli zvolili za pontifexa a kedy slávnostne začal svoju službu „univerzálneho pastiera Cirkvi“. Určite všetky podstatné i nepodstatné tituly pápežstva vyrástli v Cirkvi.

To platí aj pre pojem a úrad biskupa a tým aj rímskeho biskupa. Ježiš neustanovil rímskeho biskupa, ale Šimona Petra, ktorý neskôr v Ríme zomrel mučeníckou smrťou a tým preniesol svoj primát na Rímsku cirkev. Keďže všetci biskupi sú nástupcami apoštolov, biskup Rímskej cirkvi založenej Pavlom a Petrom je aj nástupcom svätého Petra (Irenej Lyonský, Adversus haereses III, 3,2).

Zoznam rímskych biskupov („Summi Pontifici Romani“) sa aj v „Annuariu“ z roku 2020 začína „Petrom z Betsaidy v Galilei, kniežaťom apoštolov, ktorý dostal od Ježiša Krista najvyššiu pápežskú moc, ktorú mal odovzdávať svojim nástupcom“.

Nahliadnutie do textov Druhého vatikánskeho koncilu o záväznej katolíckej náuke o pápežovi ako najvyššom pastierovi Cirkvi by uchránilo redaktorov ročenky „Annuario Pontificio“ 2020 pred trápnosťou, že zdevalovali podstatné prvky katolíckej náuky na historickú ozdobu. Sú to totiž biskupi, nástupcovia apoštolov, „ktorí spolu s Petrovým nástupcom, Kristovým námestníkom a viditeľnou hlavou celej Cirkvi, spravujú dom živého Boha“ (Lumen gentium 18). 

K téme
Čo by sme mali vedieť o pápežskej titulatúreZdieľať

Je teologickým barbarstvom zdevalvovať na historický balast pápežské tituly „Petrov nástupca, Kristov námestník a viditeľná hlava celej Cirkvi“. Síce vznikli v priebehu cirkevných dejín, podobne ako všetky pojmy trojičnej náuky, kristológie, náuky o milosti, ekleziológie atď. Ale tieto pápežské tituly vyjadrujú podstatné prvky petrovského primátu, ktorý ustanovil Kristus, a preto je z božského, a nie iba z ľudsko-cirkevného práva.

Nijaký pápež alebo Ekumenický koncil nemôže za využitia svojej najvyššej moci nad Cirkvou odstrániť primát, episkopát, sviatosti alebo ich reinterpretovať v ich podstate.

Katolíci majú v božskej a katolíckej viere odôvodnené právo chápať pápežstvo a dnes pontifikát pápeža Františka vo svetle Druhého vatikánskeho koncilu. Len s veľkou dávkou humoru a irónie možno zniesť teologický diletantizmus štatistikov, aj keby ho záujmová skupina plná pokrytectva mala vychvaľovať ako znak veľkej pokory.

Pôvodne publikované v nemeckom týždenníku Die Tagespost. Z nemčiny preložil o. Ján Krupa