Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Cirkev Svet kresťanstva
27. apríl 2020

Názor

Cirkev nesmie mlčať, ani keď má rúško na tvári

Uplynulé vypäté týždne zvýraznili dlhodobo známu vlastnosť cirkevných predstaviteľov – a tou je opatrnícky prístup k politickej reprezentácii.

Cirkev nesmie mlčať, ani keď má rúško na tvári

Katolícky arcibiskup Stanislav Zvolenský a evanjelický generálny biskup Ivan Eľko pred prijatím u premiéra Igora Matoviča. Foto – TASR/Dano Veselský

Ak sa nič mimoriadne nestane – a zatiaľ tomu nič nenasvedčuje – o týždeň by malo Slovensko vstúpiť do druhej fázy uvoľňovania opatrení proti šíreniu koronavírusu. Súčasťou ďalšieho kroku návratu k normálnosti je aj obnovenie verejných bohoslužieb.

Veriaci tak po dvoch mesiacoch budú môcť opäť prichádzať na omše, liturgie či služby Božie. Aj keď za prísnych hygienických opatrení a spočiatku len v obmedzenom počte.

Presné podmienky, ktoré cirkevní predstavitelia oznámia po dohode s hlavným hygienikom v nasledujúcich dňoch, by nemali ničím prekvapiť – vychádzať budú z platných všeobecných nariadení, ako je nosenie rúšok, dezinfekcia rúk, sanitácia a vetranie chrámových priestorov, rozostup dva metre (s výnimkou členov jednej domácnosti) či prítomnosť jednej osoby na 25 metrov štvorcových plochy.

K tomu treba pripočítať špecifické nariadenia späté s bohoslužobným poriadkom jednotlivých cirkví – napríklad v katolíckej cirkvi zostanú v platnosti usmernenia, ktoré sa zaviedli ešte pred obmedzením verejných bohoslužieb, teda vynechanie prežehnania svätenou vodou a kontaktného znaku pokoja, rozdávanie svätého prijímania na ruku, očakávať možno aj odporúčanie zbytočne nepredlžovať trvanie bohoslužieb či obmedzenie spevu.

Zaujímavé bude najmä sledovať, ako sa farnosti a cirkevné zbory vyrovnajú s výberom veriacich, ktorí sa budú môcť zúčastniť na bohoslužbách limitovaných počtom účastníkov. Aj keď nemožno vylúčiť, že dôjde k nejakým sporom, nedorozumeniam či pocitom sklamania, zbytočné obavy nie sú namieste. Posledné dva mesiace ukázali, že kňazi dokážu byť naozaj vynaliezaví a veriaci disciplinovaní a ohľaduplní.

Predtým však, ako definitívne začneme žiť budúcnosťou, ešte raz sa obzrime na uplynulé týždne, ktoré si zaslúžia jednu pozitívnu a jednu kritickú poznámku.

Plus za službu ľudu

To prvé sme už naznačili. Cirkvi a náboženské spoločnosti dali v čase koronakrízy jasnú odpoveď tým, ktorí sa opätovne nespokojne pýtajú, prečo ich štát ešte stále finančne podporuje.

Cirkvi boli nielen oporným pilierom pri oznamovaní, ozrejmovaní a zavádzaní protiepidemiologických opatrení, ale cirkevné zariadenia poskytujúce charitatívne, sociálne či ošetrovateľské služby a ich zamestnanci stáli priamo v prvej línii boja s nákazou.

Cirkvi a náboženské spoločnosti dali v čase koronakrízy jasnú odpoveď tým, ktorí sa opätovne nespokojne pýtajú, prečo ich štát ešte stále finančne podporuje. Zdieľať

Biskupi a kňazi veriacim trpezlivo vysvetľovali význam prepájania viery a rozumu (cestou nie je slepá viera ani chladná racionalita); podporovali prehlbovanie viery žitej v domácom kruhu, takže mnohí ľudia našli cestu k spoločnej modlitbe a čítaniu Svätého písma, a tak na vlastnej koži pochopili, že často opakovaná veta o rodine ako domácej cirkvi nie je len poučkou z katechizmu, ale dôležitou a žitou pravdou; nefrflali, nekritizovali, ale šírili nádej a pozitívny prístup.        

Veriaci sa aj vďaka tomuto prístupu svojich pastierov správali uvedomelo a disciplinovane. Samozrejme, našli sa aj výnimky, ktoré automaticky na seba pritiahli bohatú mediálnu pozornosť, ale išlo skôr o marginálne prípady, ktorým sa nikdy nemožno úplne vyhnúť.

Mínus za komunikáciu s vrchnosťou

Naopak, druhé zistenie nie je vôbec pozitívne. Ale nie je ani nové. Vypätá situácia akoby len zvýraznila dlhodobo známu vlastnosť slovenských cirkevných predstaviteľov – a tou je opatrnícky až ustráchaný (a áno, objavuje sa aj termín submisívny) prístup k politickej reprezentácii.  

Bez ohľadu na to, či stál na čele vlády Dzurinda, Fico alebo Matovič, boli biskupi vždy stabilným partnerom, ktorý nerobil problémy. Pomimo éry Vladimíra Mečiara sa len jediný biskup dokázal otvorene ozvať proti držiteľom moci – dnes už pôsobí v zahraničí.

Inzercia

Spôsob, akým cirkev presadzovala a komunikovala požiadavku obnovenia verejných bohoslužieb, preto neprekvapil. Keď po Veľkej noci začali zo všetkých strán pribúdať hlasy volajúce po postupnom návrate do normálu, bolo v tej vrave počuť predajcov, hotelierov, kaderníčky, ale nie biskupov.

Téma prístupu veriacich ku sviatostiam je natoľko vážna a naliehavá, že ju nestačí diplomaticky predniesť a potom už len trpezlivo čakať, ale treba ju pripomínať znova a znova. Zdieľať

Na rozdiel od iných krajín, kde je situácia mnohonásobne horšia, sa ani predseda Konferencie biskupov Slovenska, ani generálny biskup evanjelickej cirkvi, ktorý je zároveň predsedom Ekumenickej rady cirkví nepostavili a verejne sa nespýtali: „A kedy prídu na rad kostoly?“ Alebo ešte lepšie: „Dovoľujeme si vláde navrhnúť nasledujúci postup...“

Argument, že na obnovenie bohoslužieb sa pýtali pred Veľkou nocou počas stretnutia s premiérom Matovičom, a „s bolesťou“ prijali jeho negatívnu odpoveď, neobstojí, pretože situácia pred sviatkami a po nich bola výrazne iná. Kým pred Veľkou nocou sa všetko točilo okolo obmedzenia pohybu na verejnosti, po nej už bol spoločenský diskurz – povzbudený priaznivým a kontrolovaným vývojom nákazy – nastavený na tému otvárania.

Rovnako celkom neobstojí ani odvolávanie sa na to, že v krízových štáboch sedia praktizujúci veriaci, ktorým „na obnovení bohoslužieb úprimne záleží“ (arcibiskup Zvolenský). Téma prístupu veriacich ku sviatostiam je natoľko vážna a naliehavá, že ju nestačí diplomaticky predniesť a potom už len trpezlivo čakať, ale treba ju pripomínať znova a znova.

A to nielen súkromne, ale aj verejne, aby veriaci videli pastierov, ktorí sa za nich aktívne prihovárajú.

Keď dvaja robia to isté, nie je to vždy to isté

Slovenskí biskupi nemajú radi, keď ich porovnávajú s tými poľskými či českými, no nedá sa ináč – veď ktorí iní sú im bližší? Preto opäť jedno porovnanie s Českou republikou.

Kardinál Dominik Duka, predseda Českej biskupskej konferencie, bezprostredne po Veľkej noci vo vysielaní ČT24 oznámil, že spoločne s predstaviteľmi ostatných kresťanských cirkví sa už pred sviatkami dohodli, že po ich skončení otvoria tému obnovy bohoslužieb.

Na premiéra Andreja Babiša a vedenie krízového štábu tak po Veľkej noci čakal list, ktorý neobsahoval len žiadosť, ale aj konkrétny návrh pravidiel obnovenia verejných bohoslužieb.

Ako sme písali už pred týždňom, vláda návrh v priebehu niekoľkých dní prerokovala (a to sa ešte premiér Babiš verejne ospravedlnil, že naňho pozabudol) a vydala mimoriadne opatrenie, ktorými pre obnovené verejné bohoslužby, počnúc 27. aprílom, stanovila pravidlá de facto kopírujúce návrh biskupov.

Dokonca sa Babiš na poslednú chvíľu rozhodol – zrejme preto, aby napravil svoje pochybenie – že verejné bohoslužby napokon povolia ešte o tri dni skôr, takže kostoly u našich západných susedov sa symbolicky zaplnili už počas uplynulej nedele.

Cieľ kardinála Duku aj arcibiskupa Zvolenského bol rovnaký. Ale cesta na jeho dosiahnutie a výsledný dojem vypovedajú o mnohom.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame