Byzantion – Konštantínopol – Nový Rím. Od založenia mesta uplynulo 1690 rokov

Juhovýchodná Európa a stredomorský svet vo všeobecnosti prešli najmä v ostatných piatich storočiach radikálnymi a rozhodujúcimi zmenami.

Konštantínopol, ktorý celé tisícročie patril medzi najdôležitejšie centrá politického a kultúrneho života, nielenže zmenil svoju etnickú podobu, ale stratil aj rolu, ktorú mal od konca staroveku až do polovice 15. storočia.

Konštantínopol, ktorý bol politickým, administratívnym a kultúrnym centrom Rímskej ríše, potom Byzantskej ríše, sa po tureckom dobytí v roku 1453 stal hlavným mestom Osmanského štátu, ale od roku 1924 je už len periférnym mestom v Tureckej republike, pretože Ankara ponúkala lepšie strategické výhody.

Byzantion

Už v roku 658 pred Kristom helénske mesto Megara založilo v Bosporskom prielive osadu Byzantion, aby si zabezpečilo prístup k Čiernemu moru.

Keď na začiatku 4. storočia vpády germánskych kmeňov destabilizovali situáciu v západnej Európe, Konštantín Veľký (306 – 337) sa rozhodol vybudovať nové hlavné mesto na Východe.

Najskôr sa prikláňal k mestu Serdika, neďaleko od svojho rodiska Naissos (dnešný Niš v južnom Srbsku), no napokon sa rozhodol pre starobylú grécku kolóniu Byzantion.

Konštantínopol

Oficiálna inaugurácia nového hlavného mesta Rímskej ríše sa uskutočnila 11. mája 330. Byzantion dostalo nové meno Konštantínopol – Konštantínovo mesto. A od tej doby sa staré meno Byzantion používalo len zriedkavo a nikdy ako oficiálne pomenovanie hlavného mesta.

Meno Konštantínopol postupne získalo takú prestíž, že po zničení Byzantskej ríše v roku 1453 aj Turci v oficiálnych dokumentoch a dokonca aj v nápisoch na minciach nazývali svoje hlavné mesto Konstantiniya. Konštantínopol bol oficiálne premenovaný na Istanbul až v roku 1930.

Samozrejme, že cisár Konštantín Veľký a jeho nástupcovia sa postarali o to, aby nové hlavné mesto na Bospore pripomínalo svojou štruktúrou a organizáciou starý Rím na Tibere. 

Medzi gréckym obyvateľstvom bol Konštantínopol po stáročia nazývaný jednoducho he Polis – „mesto“ par excellence (ako Urbs pre staroveký Rím). Z ľudového vyjadrenia eis ten Polin (ad Urbem) – a nie z Islam-pol – pochádza dnešné pomenovanie Istanbul (Istanbol), podobne ako Iznik z Nikaie či Izmir zo Smyrny.

Nový Rím

Krátko pred svojou smrťou v roku 395 cisár Teodóz I. rozdelil Rímsku ríšu medzi svojich dvoch synov: Honórius zostal na Západe, prvorodený Arkádius sa presunul do nového hlavného mesta Konštantínopolu.

Západorímska ríša zanikla v roku 476. Pre Východorímsku ríšu a nadväzujúci stredoveký štát sa v súčasnej literatúre zvykne používať umelý názov Byzantská ríša. Samotní Byzantínci si hovorili Romaioi/Romei – Rimania a svoju ríšu chápali ako neprerušenú pokračovateľku Rímskej ríše a tak ju aj oficiálne nazývali Basileia ton Romaion – Ríša Rimanov.

Z tohto dôvodu svoje hlavné mesto Konštantínopol volali aj Nea Rome – Nový Rím či Nea Heptalophos – Nové Mesto na siedmich pahorkoch. A keďže išlo o vládne mesto, Konštantínopol bol nazývaný aj Basileos Polis alebo Basileiusa – mesto panovníka – a z toho si Slovania odvodili pomenovanie Carihrad pre mesto na Bospore. 

Počnúc 13. storočím, po nadviazaní intenzívnych  kontaktov s európskym Západom, sa rímska minulosť začala vytrácať z povedomia Byzantíncov. V tomto procese svoju rolu zohrala aj strata územia, pretože Byzantskú ríšu tvorili už len regióny obývané prevažne gréckym obyvateľstvom.

Po páde cisárskeho Konštantínopolu v roku 1453 povedomie o rímskej minulosti tohto mesta po stáročia udržiaval konštantínopolský patriarchát. Jeho najvyšší predstaviteľ dodnes sídli v Konštantínopole/Istanbule a dodnes používa titul arcibiskup Konštantínopolu – Nového Ríma a ekumenický patriarcha.