Minikázeň Svätá rodina sa vrátila domov

V nedeľu Svätej rodiny sa na katolíckych bohoslužbách číta text Evanjelia svätého Lukáša (Lk 2, 22-40). V tomto texte sa spájajú tri udalosti: očisťovanie Panny Márie (porov. Ex 12, 1-4), vykúpenie prvorodeného (porov. Ex 13) a predstavenie/obetovanie Ježiša v chráme. Len dve krátke poznámky, ktoré sa týkajú Simeonových slov Márii, držiac Ježiša v náručí.

(1) Nunc dimittis – Teraz prepustíš, Pane, svojho služobníka... Tieto slová Simeona majú priam liturgickú formu a stali sa veľmi skoro súčasťou nočnej modlitby Cirkvi. Recitujeme ich ako súčasť Liturgie hodín (breviára) pred spaním, keď sa večer v istom zmysle lúčime s týmto svetom. Ako je dobré a správne hovoriť tieto slová, držiac „v náručí samého Ježiša“ ako Simeon. Takto má vyzerať každá rozlúčka, najmä rodinná. Rozlúčka, ktorá je modlitbou.

(2) On, Ježiš, Boh, bude „znamením, ktorému budú odporovať“! Odpor človeka voči Bohu sa vinie celými dejinami ľudstva. Na Boha sa určití ľudia vždy budú pozerať ako na hranicu, obmedzenie svojej slobody, ktorú treba odstrániť (Ratzinger, I., 81). A práve rodina je miestom, kde sa máme naučiť očisťovať svoju slobodu od egoizmu, necitlivosti a nelásky, čo sú typické prvky pohanstva a barbarstva.

Sväté rodiny veľmi potrebujeme, dnes azda viac než inokedy. Preto potrebujeme, aby sa práve rodina vrátila domov, čiže do rámca Božieho poriadku.