Až 88 percent členov Kongresu Spojených štátov sa hlási k niektorej z kresťanských cirkví. Viac ako šesť percent je židov. Tretiu najpočetnejšiu skupinu (3,4 percenta) tvoria tí, ktorí nevedia alebo nechcú deklarovať svoju príslušnosť.

V Kongrese, ktorý tvorí 435 členov Snemovne reprezentantov a 100 členov Senátu, budú zasadať aj traja moslimovia, dvaja budhisti či dvaja hinduisti.

„Zatiaľ čo populácia Spojených štátov je stále menej kresťanská, zloženie Kongresu sa v posledných rokoch udržiavalo na relatívne stabilnej úrovni a zostalo prevažne kresťanské,“ uviedol výskumný inštitút Pew Research Center, ktorý údaje zverejnil. Podobnosť súčasného a predchádzajúceho Kongresu z hľadiska vierovyznania ukazuje aj nasledujúca tabuľka.

Z bližšieho pohľadu na kresťanských kongresmanov vyplýva, že s 55 percentami dominujú protestanti, medzi ktorými prevažujú tí, ktorí sa neidentifikujú so žiadnou konkrétnou denomináciou, nasledujú katolíci (takmer 30 percent), mormóni (1,7 percenta) a ortodoxní (1,3 percenta).

Zaujímavé je porovnanie religiózneho rozloženia Kongresu a dospelej americkej populácie (tabuľka nižšie), z ktorého vyplýva, že voliči si zvolili oveľa náboženskejších zastupiteľov, ako sú oni sami. Najvýraznejšie to ilustruje skutočnosť, že hoci 26 percent americkej populácie tvoria nenábožensky cítiaci ľudia, v Kongrese bude len jediná zástupkyňa tohto tábora – demokratická senátorka z Arizony Kyrsten Sinemaová.

Zaujímavosťou je, že takmer všetci nekresťanskí členovia Kongresu sú demokrati. Naopak, republikáni majú vo svojich radoch okrem zástupcov kresťanských cirkví už len dvoch židov a jedného kongresmana, ktorý nedeklaroval svoju príslušnosť.

Zároveň platí, že pomer protestanti verzus katolíci je u demokratov vyrovnanejší (43 percent verzus 34 percent) ako u republikánov (68 percent verzus 26 percent), z čoho je zjavné aj to, že viac katolíkov majú vo svojich radoch demokrati (91) ako republikáni (67).

Pri porovnaní hornej a dolnej komory Kongresu sa od priemeru výraznejšie odchyľuje len percentuálny podiel katolíkov – 31 percent v Snemovni reprezentantov, no len 24,5 percenta v Senáte. V protestantskom tábore sú podobné odchýlky v prípade presbyteriánov (3 percentá v Snemovni, 12 percent v Senáte) a denominačne nezaradených protestantov (20 percent v Snemovni a 11 percent v Senáte).

O rozruch sa hneď na ustanovujúcom zasadnutí Snemovne reprezentantov postaral demokratický kongresman a metodistický pastor Emanuel Cleaver, ktorý úvodnú modlitbu ukončil slovami „Amen“ a „A-women“. Použitie slovnej hračky sa na sociálnych sieťach stretlo s tvrdou kritikou mnohých republikánov.

The prayer to open the 117th Congress ended with "amen and a-women."

Amen is Latin for "so be it."

It's not a gendered word.

Unfortunately, facts are irrelevant to progressives. Unbelievable. pic.twitter.com/FvZ0lLMDDr

— Rep. Guy Reschenthaler (@GReschenthaler) January 3, 2021

Profesor teológie John Bergsma z Franciscan University of Steubenville, ktorý sa špecializuje na hebrejský jazyk, pre CNA vysvetlil, že slovo „Amen“ je hebrejského pôvodu, znamená „nech sa tak stane“ a nemá nič spoločné s rodovou problematikou.