Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Svet kresťanstva
19. marec 2021

Duchovné chuťovky Jozefa Leščinského

Ježiš a Pilát alebo o svedomí a referende

Iba ten vie dobre vládnuť, kto nejakým spôsobom v živote zakúsil dobro a kto o dobre niečo vie.

Ježiš a Pilát alebo o svedomí a referende

Antonio Ciseri: Ecce Homo (1871). Zdroj: Wikipedia

Po páde totalitných režimov, ktoré hlboko poznačili naše storočie, sa dnes vo väčšine sveta presadzuje presvedčenie, že demokracia síce nevytvára ideálnu spoločnosť, prakticky je však jediným primeraným systémom vládnutia.

Uskutočňuje sa v nej rozdelenie moci i jej kontrola, čím poskytuje rozsiahlu záruku proti svojvôli a útlaku, záruku slobody každého jednotlivca a dodržiavanie ľudských práv. Ani ona však nezostáva bez veľkých otáznikov.

Mnohí dokonca hovoria o kríze demokracie, ktorá bude mať, podobne ako predtým kríza komunizmu, antropologický charakter, pretože si ju mnohí predstavujú len ako stroj, ktorý beží sám od seba.

Ustanovizne demokracie, ako sú voľby, súdny systém, legislatíva a všetko to, čo nazývame vládou zákona, totiž nie sú samostatnou záležitosťou. Demokracia nie je stroj, ktorý beží sám od seba. Podobne ako národ bez vnútornej disciplíny nemôže byť skutočne samostatným národom, tak ani inštitúcie demokracie nemôžu jestvovať bez cností svojich občanov.

Aj obraz tak trochu spustnutej Slovenskej republiky po takmer tridsiatich rokoch svojho jestvovania nám pripomína, že ani tie najelegantnejším spôsobom budované demokracie a ich superštruktúry nemôžu vydržať, ak nie sú podporované a udržiavané infraštruktúrou cností a moralných záväzkov.

Vláda nemôže byť len mocenskou štruktúrou

Už Platón si v antickom období všimol, že iba ten vie dobre vládnuť, kto nejakým spôsobom v živote zakúsil dobro a kto o dobre niečo vie. Platón chápal, že nijaká vláda nemôže byť celkom zbavená nebezpečenstva, pokiaľ bude len štruktúrou.

Ani nejaká bezobsažná individuálna sloboda, ako ovocie demokracie, nemôže byť oddelená od pravdy o ľudskej osobe, nemôže sa stať absolútnym imperatívom, pretože sloboda jednotlivca môže jestvovať len v nejakom poriadku slobôd. Potrebuje mať mieru, inak sa stane voči iným násilím.

Práve tento aspekt demokracie je dnes veľmi spochybňovaný. V poslednom období sa stále väčšmi presadzuje názor, že uplatňovanie pravdy alebo dobra v demokracii sa nedá odôvodniť a že iba demokratický relativizmus spočívajúci v nastolení mienky väčšiny obyvateľstva je vlastnou zárukou všetkých hodnôt a slobôd, dokonca aj slobody náboženstva a svedomia.

Ani tie najelegantnejším spôsobom budované demokracie nemôžu vydržať, ak nie sú podporované a udržiavané infraštruktúrou cností a moralných záväzkov. Zdieľať

Hádam najznámejším predstaviteľom tohoto názoru na demokraciu je americký filozof práva Richard Rorty, pričom treba povedať, že jeho názor predstavuje aj bežné názory časti dnešných kresťanov. Podľa Rortyho jedinou mierou, ktorú možno vytvoriť na základe práva, je to, čo je rozšíreným presvedčením väčšiny občanov žijúcich v modernej otvorenej spoločnosti.

V tejto súvislosti potom vyvstáva nástojčivá otázka: Akým spôsobom odôvodniť tie základné hodnoty, ktoré nepodliehajú hre na väčšinu a menšinu? Skadiaľ ich spoznáme? Čo sa vymyká relativizmu a prečo? „Práve táto otázka tvorí ústredný bod dnešných debát v politickej filozofii a v zápasoch o pravú demokraciu," uviedol svojho času kardinál Joseph Ratzinger.

V podstate tu proti sebe stoja dva základné postoje.

Na jednej strane nachádzame radikálne relativistický postoj, ktorý chce pojem dobra a pravdy, ako aj prirodzeného práva, z politiky úplne vylúčiť, pretože vraj pochádza z metafyzických predpokladov a radšej chce nastoliť princíp väčšiny, ktorá právoplatne rozhoduje.

Proti takémuto chápaniu demokracie sa stavia tvrdenie, že pravda nie je produktom politiky (väčšiny), ale je nad ňou, a naopak, práve ona dodáva politike svetlo.

Čo je pravda?

Podstata oboch spomenutých postojov sa dá dobre ukázať na historickom súdnom procese s Ježišom, najmä na otázke, ktorú Pilát kladie Spasiteľovi: „Čo je pravda?" Je zaujímavé, že práve tu v oblasti práva jestvujú aj dva rozličné postoje k tomuto procesu.

Inzercia

Autorom prvého je rakúsky profesor ústavného práva Hans Kelsen (1881 – 1973), ktorý sa narodil v Prahe a od roku 1918 bol profesorom ústavného práva. Základom jeho prác je tzv. čistá právna náuka, ktorá je základnou zložkou pozitívneho práva, pretože má za cieľ zbaviť právnu vedu všetkých cudzích prvkov.

„Právna veda“, píše, „sa úplne nekriticky zmiešala s psychológiou a sociológiou, s etikou a politickou teóriou. Toto zmiešanie však zatemňuje podstatu právnej vedy a stiera hranice, ktoré sú dané povahou jej predmetu.“

Právny poriadok Kelsen chápe ako systém právnych noriem, pričom (a to je dôležité) platnosť takejto právnej normy nemožno spochybniť ani vtedy, ak jej obsah nie je v súlade s predpokladanou materiálnou hodnotou, napríklad s morálkou. Podľa neho akýkoľvek obsah, na ktorom sa väčšina dohodne, sa môže stať právom. 

Pridajme ešte nie nepodstatnú poznámku: Hans Kelsen nakoniec svojím životom nepotvrdil svoju právnu teóriu. Po nástupe fašizmu v roku 1940 ušiel z Rakúska do Spojených štátov, kde nakoniec natrvalo zostal.

Hans Kelsen je toho názoru, že Pilát si tu počína ako dokonalý demokrat. Keďže nevie, čo je spravodlivé, necháva o tom rozhodovať väčšinu. Zdieľať

Pre nás je však podstatné to, že Hans Kelsen si z pohľadu svojej právnej teórie všíma aj proces s Ježišom. Podľa neho je Pilátova otázka v tomto procese vyjadrením potrebnej skepsy politika. Pravda je nedosiahnuteľná. Že to tak chápe aj Pilát, vidno z toho, že nečaká na odpoveď, ale namiesto toho sa hneď obracia na zástup s požiadavkou referenda.

Kelsen je toho názoru, že Pilát si tu počína ako dokonalý demokrat. Keďže nevie, čo je spravodlivé, necháva o tom rozhodovať väčšinu. Takto sa prokurátor Pilát v jeho očiach stáva vzorovým predstaviteľom relativistickej a skeptickej demokracie, ktorá nespočíva na hodnotách a pravde, lež na procedúrach.

To, že v Ježišovom prípade bol odsúdený nevinný človek, Kelsena zdá sa, neznepokojuje. Dokonca na jednom mieste tvrdí, že tento postoj sa musí presadzovať aj cez krv a slzy; treba byť o ňom rovnako presvedčený, ako bol o svojej pravde presvedčený Ježiš.

Celkom inak sa k tomuto procesu vo svojom výklade postavil nemecký teológ a biblista Heinrich Schlier. Urobil tak v tom istom období ako Kelsen, to znamená v čase, keď sa v Nemecku chystal uchvátiť moc národný socializmus. Schlierov výklad bol vedomým protisvedectvom voči tej časti evanjelických kresťanov, ktorá bola ochotná klásť na na tú istú rovinu svoju vieru i ľud.

Schlier najprv paradoxne upozorňuje na to, že Ježiš v procese, možno ako jedna z prvých náboženských osobností antiky, narúša princíp absolútnej teokracie, čiže vlády Boha nad svetom, a uznáva štátnu autoritu (Dajte cisárovi, čo je cisárovo a Bohu, čo je Božie), čiže sudcovskú plnú moc štátu, ktorý zastupuje Pilát.

Ale pretože vie aj o Božom kráľovstve prítomnom dokonca aj v srdciach ľudí, kladie zároveň tejto štátnej moci hranice tým, že hovorí, že Pilát nemá svoju moc sám od seba, ale „zhora" (Jn 19, 11). Pilát totiž prekrucuje svoju moc, a tým aj moc štátu v okamihu, keď ju už nepovažuje za spravodlivo konajúcu ustanovizeň vyššieho poriadku, založeného na pravde, ale používa ju vo vlastný prospech.

Rímsky prokurátor sa už nepýta na pravdu, ale chápe moc ako číru moc. A tým „len čo sa takto preukázal, priložil svoju ruku k justičnej vražde na Ježišovi“:

„Pilát mu povedal: ,Tak predsa si kráľ?´ Ježiš odpovedal: ,Sám hovoríš, že som kráľ. Ja som sa na to narodil a na to som prišiel na svet, aby som vydal svedectvo pravde. Každý, kto je z pravdy, počúva môj hlas.´ Pilát mu povedal: ,Čo je pravda?´ Ako to povedal, znova vyšiel k Židom a vravel im: ,Ja na ňom nenachádzam nijakú vinu. Je však u vás zvykom, že vám na Veľkú noc prepúšťam jedného väzňa. Chcete teda, aby som vám prepustil židovského kráľa?´ Oni znova kričali: ,Toho nie, ale Barabáša!´“ (Jn 18,37-40)

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.