Svet východného kresťanstva Ukrajinské plány s Mukačevskou eparchiou znepokojili Maďarov i Slovákov

Po predčasnej smrti mukačevského eparchu Milana Šášika zosilnel tlak Ukrajincov na pápeža Františka, aby rusínsku Mukačevskú eparchiu, ktorá dosiaľ podlieha priamo Svätej stolici, pripojil k Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi.

Na pápeža tlačí nielen skupina poukrajinčených Rusínov Mukačevskej eparchie (naposledy februárovou žiadosťou), ale aj vedenie Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi, ktorej väčší arcibiskup Sviatoslav Ševčuk sa oficiálne vyjadril, že „všetci sme gréckokatolíci a žijeme v tom istom štáte“.

Významnú rolu v tejto záležitosti môžu zohrať konzultácie pápeža s cirkevnými predstaviteľmi Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku a v Maďarsku, ktoré vzišli z Mukačevskej eparchie a opodstatnene sa obávajú postupnej unifikácie podkarpatskej tradície svojej materskej cirkvi s haličskou tradíciou Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi.

O budúcnosti Mukačevskej eparchie s pápežom Františkom koncom februára diskutoval aj arcibiskup Fülöp Kocsis, ktorý je hlavou Gréckokatolíckej cirkvi v Maďarsku. „Bolo dobré sa s ním rozprávať o tom, že Zakarpatie, ktoré je mnohonárodnostné a mnohokultúrne, predsa v istom zmysle má veľa vlastných charakteristických znakov. I keď ako územie jednoznačne patrí k Ukrajine, ekleziologicky a cirkevne je však odlišné,“ povedal vladyka Koscis po stretnutí s pápežom.

„My sa pozeráme na Mukačevo ako na materskú eparchiu, spolu s gréckokatolíkmi na Slovensku, v Srbsku, v Chorvátsku, ale aj v Amerike (Pittsburghská metropólia). Boli by sme teda veľmi radi, keby si Mukačevo mohlo zachovať svoju samostatnosť, ktorá mu vychádzajúc z dejín vždy patrila, pretože eparchia vždy podliehala priamo pápežovi a aj teraz podlieha. Z mojej strany bolo dôležité si ujasniť naše stanovisko, aby Mukačevská eparchia zostala cirkvou sui iuris,“ dodal maďarský gréckokatolícky arcibiskup.

Tento týždeň pápež prijal aj ukrajinského premiéra Denysa Shmyhala, s ktorým sa následne stretol aj vatikánsky štátny sekretár Pietro Parolin a sekretár pre vzťahy so štátmi Paul Gallagher. Tlačové stredisko Svätej stolice následne informovalo, že spolu sa rozprávali aj o niektorých aktuálnych otázkach obojstranného záujmu a o rozličných témach týkajúcich sa života a činnosti cirkvi na Ukrajine.

Aj keď tlačové komuniké to vyslovene neuvádza, je takmer isté, že jednou z týchto tém bolo aj budúce postavenie Mukačevskej eparchie.

Ukrajinskí gréckokatolíci si pripomenuli ľvovský pseudosobor

Ani 75 rokov po Sovietmi vynútenom samorozpustení, zahnaní do ilegality a prenasledovaní ukrajinských gréckokatolíkov nedošlo na nezávislej Ukrajine k oficiálnej rehabilitácii gréckokatolíckej cirkvi, konštatoval jej väčší arcibiskup Sviatoslav Ševčuk v televíznom rozhovore pri príležitosti jubilea ľvoského pseudosoboru (8. – 10. marec 1946).

Vladyka Sviatoslav poukázal aj na to, že dosiaľ sa neuskutočnila ani oficiálna reštitúcia cirkevného majetku, hoci Ukrajinská gréckokatolícka cirkev nepretržite prichádza s touto témou a vypracovala aj niekoľko modelov reštitúcie. Dodnes sú mnohé gréckokatolícke chrámy v držbe pravoslávnych cirkevných obcí.  

Udalosti roku 1946 vladyka Sviatoslav označil za „poníženie Ruskej pravoslávnej cirkvi“, ktorá „takýto Stalinov ‚dar‘ nepotrebovala“. Ani v Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi sa však nezachovali všetci duchovní hrdinsky, priznal najvyšší predstaviteľ najpočetnejšej východnej katolíckej cirkvi na svete s približne piatimi miliónmi veriacich.

Jeruzalemský patriarcha zostáva mediátorom

Jeruzalemský grécko-pravoslávny patriarcha Teofil III. poslal list všetkým najvyšším predstaviteľom autokefálnych cirkví, aby im pripomenul „povinnosť zhromaždiť sa na spoločnú modlitbu a bratský rozhovor“ o cirkevnej situácii na Ukrajine.

Teofil III. tak urobil pri príležitosti prvého výročia Ammánskeho stretnutia (26. február 2020), ktoré nedopadlo veľmi slávne: do Jordánska pricestovali najvyšší pravoslávni predstavitelia len z Ruska, Srbska a Slovenska, rumunská a poľská cirkev vyslali iba malé delegácie.

Ostatné cirkvi zdôvodnili svoju neprítomnosť tým, že právo zvolať všepravoslávne zhromaždenie je vyhradené ekumenickému patriarchovi.

Ekumenický patriarcha zavíta na Ukrajinu

Počas prvého marcového víkendu ekumenický patriarcha prijal delegáciu ukrajinských poslancov v istanbulskom Fanare. Počas stretnutia patriarcha Bartolomej odmietol všetky výčitky zo strany Moskovského patriarchátu vrátane obvinenia, že udelením autokefálie Pravoslávnej cirkvi Ukrajiny rozštiepil pravoslávie.

Podľa Bartolomejových slov svojím rozhodnutím prevzal pastoračnú zodpovednosť voči pravoslávnym veriacim na Ukrajine a vonkajšie mocnosti či geopolitické záujmy nezohrávali pri tom žiadnu rolu.

Ekumenický patriarcha, naopak, vytkol Ruskej pravoslávnej cirkvi poškodenie jednoty pravoslávia, pretože prerušila eucharistické spoločenstvo s Konštantínopolom.

Bartolomej zároveň potvrdil, že chce v lete navštíviť Ukrajinu pri príležitosti 30. výročia jej nezávislosti.

Nový srbský patriarcha k ekumenizmu

Nový srbský patriarcha Porfirije sa vyjadril zdržanlivo, čo sa týka možnej návštevy pápeža v Srbsku. V rozhovore pre srbskú štátnu televíziu RTS pripomenul, že už jeho predchodca patriarcha Irinej vítal takúto návštevu ako príležitosť na posilnenie vzťahov medzi Srbskou pravoslávnou cirkvou a Rímskokatolíckou cirkvou. Stále však neexistuje žiadna konkrétna iniciatíva a patriarcha nemôže rozhodnúť o tejto dôležitej otázke sám, ale iba spolu s biskupskou synodou.

Porfirije výslovne ocenil ako „veľké gesto“ rozhodnutie pápeža Františka ustanoviť komisiu pre dialóg medzi oboma cirkvami o kontroverznej role záhrebského arcibiskupa Alojza kardinála Stepinača počas Druhej svetovej vojny.

Vzhľadom na vyhladzovací tábor Jasenovac, ktorý počas druhej svetovej vojny prevádzkoval fašistický Nezávislý štát Chorvátsko, patriarcha zdôraznil, že „musíme urobiť všetko, aby sme dosiahli zmierenie“ medzi Srbmi a Chorvátmi.

Bulharská cirkev prijala preventívne opatrenia

V súvislosti s parlamentnými voľbami, ktoré sa v Bulharsku uskutočnia 4. apríla, miestna pravoslávna cirkev vydala smernice o účasti duchovných vo voľbách. V súlade s cirkevným právom klerici nesmú kandidovať na politické funkcie ani konať na žiadosť politických strán alebo politikov modlitby a požehnávania v chrámoch. Ich kázne majú mať čisto duchovný obsah.

Parlamentné voľby v Bulharsku sa uskutočnia po mesiacoch protestov proti vláde premiéra Bojka Borisova v minulom roku. Šéf konzervatívnej vládnej strany sa usiluje o priazeň cirkvi a náboženstiev. Vo februári 2021 napríklad bulharský štát znovu poskytol značné finančné prostriedky na obnovu chrámov a monastierov po celej krajine.

V Bulharsku má cirkev veľké slovo v spoločnosti. Podľa prieskumu Pew Research Center z leta 2020 pre takmer 59 percent Bulharov je náboženstvo dôležité.

Zlopovestné rumunské väzenie dostane pravoslávny chrám

Väznica v rumunskom meste Pitešť bola počas komunizmu miestom mučenia, nepredstaviteľných zverstiev a smrti. Teraz sa v jej areáli stavia nový pravoslávny chrám na pamiatku obetí komunistickej minulosti. Základný kameň slávnostne posvätil biskup archieparchie Arges a Muscel vladyka Calinic Argatu. Za iniciatívou stojí väzenský duchovný Cozmin Ionu Miloiu.

Pitešť, asi 120 kilometrov západne od Bukurešti, predstavuje jednu z najtemnejších kapitol rumunskej histórie, pretože rumunská tajná služba Securitate tu experimentovala na politických väzňoch.

Na pamätnej tabuli bývalého väzenia v Pitešti sa okrem iného uvádza: „Experimentom prešli tisíce mladých ľudí, takmer stovka z nich zomrela mučením a ostatní utrpeli ťažké fyzické a psychické traumy.“