Veľká noc v lockdowne Niekoľko tipov, ako sa pripraviť a prežiť najväčšie kresťanské sviatky

Máme to tu opäť – Veľkú noc so zatvorenými kostolmi. Oproti minulému roku je rozdiel v tom, že kým vlani sme boli z online aktivít nadšení, dnes sa hovorí o únave z digitálnych náhrad reálneho sveta.

Napriek tomu budeme pri účasti na veľkonočných obradoch odkázaní práve na televízne či internetové vysielanie. Tam sa to však skončiť nemusí. Už celý budúci Veľký týždeň, do ktorého vstupujeme Kvetnou nedeľou, môžeme prežiť inak.

Spraviť si duchovný program

Ako by to mohlo vyzerať, si môžeme ukázať na príklade kežmarskej farnosti. „Je dôležité, aby si každá domácnosť, respektíve rodina, vytvorila vlastný rytmus duchovného prežitia týchto sviatkov, aby si veriaci sami dokázali ,vyskladať‘ z pastoračnej ponuky taký duchovný program na celý týždeň, v ktorom nebude chýbať Božie slovo, modlitba, liturgia, stíšenie,“ hovorí pre denník Postoj farár a dekan v Kežmarku František Trstenský.

Ponúka aj niekoľko podnetov. Napríklad na Kvetnú nedeľu si vyzdobiť domácnosť bahniatkami. Vytvoriť si v domácnosti osobitný „kútik“ so stolíkom, na ktorom bude celý týždeň položené Sväté písmo. „Na Kvetnú nedeľu povzbudzujem prečítať si pašie podľa Marka, rozprávať sa doma o jednotlivých častiach Pánovho utrpenia, pripomenúť si jednotlivé postavy a ich konanie v príbehu Ježišovho umučenia a zmŕtvychvstania,“ radí Trstenský.

Odporúča tiež každý deň pri zažatej svieci a kríži či ikone čítať na pokračovanie úryvok z opisu Pánovho umučenia.

Do domácností v kežmarskej farnosti distribuujú Liturgiu Veľkej noci 2021 – ide o brožúrku s liturgiami na jednotlivé dni Trojdnia. Farár Trstenský ju obohatil textami troch pobožností krížovej cesty. „Túto liturgiu odporúčam sa modliť v domácnostiach mimo vysielacie časy prenosov bohoslužieb. Úmysel je vytvoriť z našich rodín modliace sa spoločenstvá domácej cirkvi,“ vysvetľuje.

Ako vyriešiť spoveď? Téme sme sa venovali na Postoji už viackrát. Aj po poslednom zasadnutí konzília epidemiologických odborníkov však faktom zostáva, že legálna cesta, ako ísť za kňazom, nie je k dispozícii. Na druhej strane, množstvo duchovných ponúka možnosť individuálnej spovede. Nie každý veriaci však musí natrafiť na kňazov, ktorí sa v tejto otázke neboja ísť na hranu nariadení.

Aj kežmarský farár priznáva, že je náročné v týchto dňoch pristúpiť k svätej spovedi. Preto odporúča vykonať si kajúcu pobožnosť v niektorý z prvých troch dní Svätého týždňa. V kežmarskej farnosti ju ponúkajú v priamom prenose v pondelok o 17:30.

Hoci času pred obrazovkou bude zrejme dosť, ku kvalitnému prežitiu sviatkov môže pomôcť aj dobrý film. V Postoji prinesieme televízne a filmové tipy v rámci pravidelného štvrtkového prehľadu.

Jarná príroda ako priestor na veľkonočnú meditáciu

Okrem online prenosov bude z dôvodu pandémie pre mnohých kresťanov zrejme často využívaným liturgickým „priestorom“ príroda. Nemusíme však k nej pristúpiť len ako k nutnej náhrade, pretože sa nedá vstúpiť na verejnú bohoslužbu do kostola.

Na teologický význam prírody v súvislosti s prichádzajúcou jarou upozorňuje jezuitský kňaz Jakub Garčár. „Jar a všetky zmeny v prírode, ktoré v tomto ročnom období prebiehajú, pomáhajú kresťanom plnšie zakúsiť a nechať sa vtiahnuť do tajomstva Ježišovej smrti a zmŕtvychvstania,“ konštatuje.

Jar je podľa pátra Garčára prekvapením: „V zime príroda zmĺkla, mŕtvo odpočívajúca pod zemou. Stačilo jarné slnko, aby sa ľady roztopili a zem, ktorá mala byť miestom večného odpočinku, zvlažená, je zrazu akoby paletou, na ktorej v tom najlepšom zmysle slova bujaro tancuje život vo všetkých farbách, plný sily a neohraničený. Človek sa nijako nepričinil, nijako tomuto zázraku nedopomohol. Zoči-voči životu ostáva iba divákom.“

Jar je zároveň paradoxom. „Nielenže zem, ktorá mala navždy pochovať semeno, sa stáva miestom zrodu nového života, miestom znovuzrodenia, ale je nevyhnutnou súčasťou jarného zázraku. Odumieranie je cestou k znovuzrodeniu. Bez odumierania niet klíčenia, bez smrti niet života,“ pokračuje jezuita.

Páter Garčár pripomína, že ako kresťania veríme, že Ježiš Kristus smrťou premohol smrť. Zomrel a bol pochovaný, aby – ako semeno – prvý spomedzi ľudí – bol zárodkom nového života. „Obetoval seba, aby život nekončil večnou zimou. Boh dal nad jeho hrobom vyjsť slnku, aby on vyklíčil ako prvosienka, svedectvo o nadchádzajúcej jari. Novej jari ľudstva!“

Tieto myšlienky si možno zbaliť do ruksaka a v prípade pekného počasia vyraziť do prírody, ktorá sa bude prebúdzať k životu aj napriek lockdownu. Čas strávený pri krížovej ceste, kaplnke či kríži tak bude náhradou za dočasné odlúčenie od verejného slávenia v našich chrámoch.

A možno sa nám podarí uvedomiť si ešte viac Božiu prítomnosť všade okolo nás.