Strašenie teokraciou Ako je to s našimi charizmatikmi

Po parlamentných voľbách sa vo verejnom priestore viac hovorí o charizmatických spoločenstvách. Je to logické, lebo z nich vzišiel aj predseda vlády Eduard Heger, bývalý europoslanec Branislav Škripek či viacerí známi poslanci národného parlamentu ako napríklad Richard Vašečka.

Niektorí sa vysmievajú z ich spirituality, pre iných predstavujú nebezpečenstvo pre sekulárnu spoločnosť, lebo sa chcú riadiť Božou vôľou, a niektorí ich dokonca obviňujú, že chcú zaviesť teokraciu.

Keďže som sa ešte ako výkonný sekretár KBS niekoľko rokov podieľal na komunikácii s nimi a organizovali sme dvakrát do roka spoločné podujatia v Badíne, rád by som pár vecí objasnil.

Na prvom mieste treba chápať, že v kresťanstve sa v 20. storočí okrem katolicizmu, protestantizmu a ortodoxie objavil štvrtý prúd, tzv. evanjelikálne alebo letničiarske cirkvi. Už z názvu vyplýva, že sú založené na charizmatickej spiritualite, ktorá nadväzuje na chápanie chariziem v prvotnej cirkvi a na zdôrazňovaní úlohy tretej božskej osoby, Ducha Svätého, pre osobnú vieru a pre svet.

Charizmatická spiritualita ide hádam s výnimkou pravoslávnych cirkví naprieč celým kresťanstvom. Má veľa sympatizantov aj v Katolíckej cirkvi. Ako každá spiritualita, aj táto má svoje plusy a mínusy. Jednoznačným plusom je silné biblické ukotvenie a prežívanie osobnej viery v spoločenstve. Mínusom môže byť za určitých okolností nadbytok emocionality v prežívaní viery a slabá pripútanosť s oficiálnou cirkvou.

Tieto plusy a mínusy však neplatia rovnako u všetkých charizmatikov, závisí to od cirkvi, do ktorej sú začlenení.

Katolícka cirkev uznala charizmatickú spiritualitu po Druhom vatikánskom koncile napríklad tým, že schválila cirkevné združenia Hnutie Svetlo-Život, Obnova v Duchu Svätom a ďalšie, ktoré z charizmatickej spirituality vychádzajú. Tieto hnutia účinkujú v Katolíckej cirkvi v súlade s jej učením.

V období po novembrovej revolúcii vznikli (nielen) na Slovensku viaceré neformálne charizmatické spoločenstvá, s ktorými sympatizujú alebo sa priamo do nich zapájajú desaťtisíce mladých ľudí. Pápeži hovoria v dokumentoch o „nových komunitách“, ktoré hoci nie sú formálne ustanovené, sú súčasťou Katolíckej cirkvi a treba ich zapájať do jej života. Za pápeža Františka dokonca vznikla na úrovni Svätej Stolice platforma Charis, ktorá všetky tieto iniciatívy formálne zastrešuje.

Toto robí už niekoľko rokov aj Konferencia biskupov Slovenska. Nové komunity, ktoré majú charizmatickú spiritualitu, sú jednoducho v Katolíckej cirkvi integrované. Aj Spoločenstvo pri Dóme sv. Martina v Bratislave , kde má korene Eduard Heger a ktoré duchovne sprevádza bratislavský pomocný biskup Jozef Haľko.

Na Slovensku máme iba jednu malú registrovanú cirkev, ktorá sa hlási k evanjelikálnemu kresťanstvu. Väčšina charizmatických spoločenstiev na Slovensku je integrálnou súčasťou Katolíckej cirkvi a účinkujú v súlade s jej učením. Známe evanjelizačné podujatie Godzone je organizované v spolupráci s Radou pre mládež KBS.

Spiritualita je vecou osobnej voľby. V Katolíckej cirkvi nájdeme veľkú škálu duchovných prístupov.

Nevylučujem, že sú krajiny, kde letničiarske cirkvi alebo charizmatické skupiny môžu predstavovať problém. Ale dovolím si tvrdiť, že toto určite nie je prípad Slovenska. Práve naopak. Prítomnosť charizmatických spoločenstiev na Slovensku je znamením čias, je požehnaním; je duchovnou odpoveďou na desocializovanú individualistickú spoločnosť postmoderny, ktorá sa zmieta medzi túžbou po duchovne a strachom sa ho dotknúť.

Vďaka týmto charizmatickým spoločenstvám mnohí mladí ľudia objavili krásu katolíckej viery a stali sa praktizujúcimi kresťanmi.

Charizmatikov v Katolíckej cirkvi sa netreba báť – ak sú ich spoločenstvá integrované a spolupracujú s hierarchiou – ich viera nie je nerozumná, nie je fatalistická, ani nevedie k budovaniu teokracie.

Vážim si ich pre ich svedectvo viery v osobnom živote, v rodine, v spoločenstve i v spoločnosti. Som presvedčený, že ich prítomnosť na Slovensku môže priniesť veľa dobrého ovocia.