Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Svet kresťanstva
01. máj 2021

Rok svätého Jozefa

Čo nám o tomto svätcovi hovoria cirkevní otcovia

Hoci nijaký cirkevný otec nevenoval osobitné dielo postave Jozefa, predsa len zanechali mnohé zaujímavé poznámky.

Čo nám o tomto svätcovi hovoria cirkevní otcovia

Časť fresky "Sen svätého Jozefa" od Modesta Faustiniho (19. stor.) v "Bazilike Svätého domu" v Lorete (Stredné Taliansko). Foto: KNA

Cirkevnými otcami nazývame spisovateľov kresťanského staroveku a raného stredoveku, ktorí sú v tradičných kresťanských cirkvách uznávaní ako prednostní svedkovia cirkevnej Tradície.

Pre cirkevných otcov, ako zhrnul Elio Peretto, je svätý Jozef ženíchom Panny Márie, domnelým Ježišovým otcom a určite Palestínčanom.

Hypotézy o Jozefovi

Nesúlad medzi genealógiami v evanjeliách podľa Lukáša (3,23-38) a Matúša (1,2-16) prial vzniku najrôznejších hypotéz, napriek tomu je jasný zámer evanjelistov nechať Ježiša vstúpiť do ľudských dejín ako potomka Abraháma a Dávida.

O Jozefovej matke nemáme nijaké správy. O Jozefom otcovi podáva informácie Matúš, ktorý spomína ako posledný článok Jakuba (1,16), a Lukáš, ktorý však uvádza Heliho (3,23).

Podľa slov Elia Peretta „nesúlad medzi Matúšom a Lukášom upozorňuje, že mená sa nemajú brať doslovne“.

Od čias Júliusa Afrického († 240), ktorý považoval Jakuba a Heliho za bratov z matkinej strany, až po najnovšie vysvetlenia, ktoré považujú tieto dve genealógie za spomienky na Jozefovu rodinu (Matúš) a Máriinu rodinu (Lukáš), tento problém zostáva otvorený.

Podľa Hegesippa bol Kleopas (Jn 19,25) Jozefovým bratom. O stupni príbuzenstva s Máriou evanjeliá mlčia.

Nepriamo Markom (6,3) a priamo Matúšom (13,55) sme informovaní, že Jozef bol tekton (= tesár alebo stolár); široký význam tohto pojmu nedovoľuje presne určiť Jozefovu profesiu.

Ani z Lukáša, ani z Matúša sa nedá vyvodiť sociálne postavenie Márie vo chvíli Zvestovania Pána. Jozef je nazvaný „človek spravodlivý“, čiže dokonalý Izraelita, vzorný Žid, poslušný Božej vôli.

Evanjeliá o detstve (čítané bez predsudkov) dosvedčujú, že manželstvo medzi Máriou a Jozefom je platným manželstvom (i keď panenským), v ktorom Jozef plní úlohu Ježišovho domnelého otca.

Pre nedostatok historických správ sa apokryfy oddávajú rekonštrukcii vymyslených údajov. Doktrinálne príspevky apokryfov nemenia to, čo sa spomína v Novom zákone.

Nové knihy o sv. Jozefovi z vydavateľstva Postoj Media 

„Veľmi milujem svätého Jozefa, lebo je to muž silný a tichý,“ vyznal sa pred niekoľkými rokmi pápež František, ktorý 8. decembra vyhlásil Rok svätého Jozefa. Podobne ako on tohto nenápadného svätca milujú milióny ľudí po celom svete.

K duchovnému prežitiu tohto mimoriadneho roka chce prispieť aj naše vydavateľstvo Postoj Media, kde v týchto dňoch vychádzajú dve hodnotné publikácie o svätom Jozefovi.

Kniha Žiť ako svätý Jozef prináša sedem nevšedných a hlbokých zamyslení, ktorých autormi sú známi slovenskí kňazi a rehoľníci. Kniha vám pomôže lepšie spoznať tohto pozoruhodného svätca a inšpirovať sa jeho láskavosťou, spravodlivosťou, mužskosťou a vierou. Spolu má 256 strán a obsahuje aj časť s najobľúbenejšími modlitbami k svätému Jozefovi vrátane akatistu a krížovej cesty, ktorú napísal otec biskup Stanislav Stolárik. Zakúpiť si ju môžete na tomto mieste.

Ako byť mužom evanjelia v 21. storočí? Odpovedať na túto neľahkú otázku sa v knihe Jozef 2.1 pokúsilo až 27 autorov, medzi ktorými nechýbajú známe mená ako biskupi Cyril Vasiľ a Jozef Haľko, kňazi Marek Orko Vácha a Ján Buc či laickí lídri Mário Tomášik a Martin Luterán. Pri svojich úvahách vychádzajú zo zvolaní Litánií k sv. Jozefovi, ktoré sú také rôzne, ako sú muži sami. Kniha vychádza v spolupráci s Catholic Gentlemen's Club. Zakúpiť si ju môžete na tomto mieste.

Správy, ktoré prináša Jakubovo protoevanjelium, by teoreticky mohli súvisieť s reálnymi faktami a sledujú dva jasne stanovené ciele: vyzdvihnúť Máriino panenské materstvo a zredukovať úlohu Jozefa na zástupcu Márie a Ježiša pred zákonom.

Apokryfy, ktoré obsahujú črty týkajúce sa postavy Jozefa, sa delia na dve kategórie: na jednej strane Filipovo evanjeliumPilátove skutky zozbierali presvedčenia roztrúsené v neskorom židovstve a Jozefa považujú za Ježišovho prirodzeného otca; na druhej strane Príbeh Jozefa TesáraJakubovo protoevanjelium obhajujú Máriino panenské materstvo a prezentujú manželstvo medzi Máriou a Jozef v širokom zmysle.

Jozef, pretože je to cnostný človek, zomrie ako veľmi starý (Príbeh Jozefa Tesára 15,1). O mieste Jozefovej smrti a pochovania nemáme nijaké správy.

Inzercia

Ďalšie informácie poskytla apokryfná literatúra, pri ktorej, ako konštatuje Elio Peretto, je „ťažké odlíšiť skutočnú historickú spomienku od kresťanského midráša a závery sú často neuspokojivé. Aby sme však pochopili niektoré stránky diel cirkevných otcov a umelecké vyjadrenia, nemôžeme ignorovať apokryfné spisy“.

Cirkevní otcovia o svätom Jozefovi

Myslenie cirkevných otcov nasleduje evanjeliové údaje, no čiastočne je ovplyvnené rozprávaniami apokryfov.

Hoci nijaký cirkevný otec nevenoval osobitné dielo postave Jozefa, predsa len zanechali zaujímavé poznámky.

V prvých storočiach bolo naliehavo potrebné vysvetliť manželstvo Jozefa s Máriou a vetu „Pánovi bratia“.

Podľa niektorých ide o Jozefových synov z prechádzajúceho manželstva (Jakubovo protoevanjelium), podľa iných o Pánových bratancov (Hieronym, Peter Chryzológ).

Ešte pred tým, ako Augustín s odvolaním sa na rímsky zákon povie, že medzi Máriou a Jozefom bolo skutočné manželstvo, pretože jeho základom je konsenzus, Hilár, Hieronym a ďalší ho označujú za nominálne, iní ho považujú za legálne a zasa ďalší len za domnelé. Všetci sa však zhodujú v tvrdení, že Jozef žil s Máriou zdržanlivé manželstvo. Veľmi jasne sa vyjadril Maxim Turínsky: „Jozef nebol manželom, ale ženíchom Márie“ (Sermo 53).

Pri príležitosti komentárov alebo odkazov na evanjeliá o detstve cirkevní otcovia približujú postavu Jozefa k postave Jakuba, apoštolov, ktorí priniesli Krista pohanom, pastierov cirkvi. Ako pozemský remeselník Jozef pripomína remeselníka Slova, nebeského Otca (Peter Chryzológ).

V sýrskej patristike Afraat poznamenáva, že Jozef neodovzdal Ježišovi biologické otcovstvo, ale otcovstvo, ktoré pochádza od Adama a bolo skrášlené Božím požehnaním. Jakub zo Sarugu vykladá Jozefovu úlohu domnelého otca ako osobného služobníka Boha a ochrancu Máriinho panenstva.

Efrém zjavuje, že Jozef nepochyboval o Máriinej nevinnosti pre jej neotrasiteľnú vyrovnanosť, predchádzajúcu čistotu a pohostinnosť u Alžbety.

O svätom Jozefovi v stredoveku

Po Augustínovi na Západe a Bazilovi na Východe záujem o postavu Jozefa rastie. V stredoveku sa bude vyzdvihovať Jozefova oddanosť Márii a Ježišovi.

Walafrid Strabo považuje Svätú rodinu za soteriologickú jednotku: „Pastieri našli Máriu, Jozefa a dieťa: prostredníctvom týchto troch bol zachránený svet“ (In Lucam 2,16).

Bernard z Clairvaux prevezme myšlienku Petra Chryzológa, ktorý načrtol paralelizmus medzi starozákonným (Gn 39,40-41) a novozákonným Jozefom a v manželstve Jozefa s Máriou videl symbol manželstva Kristovho ľudstva s Cirkvou.     

Zdroj: NDPAC 2007

Odporúčame