Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Cirkev Svet kresťanstva
02. júl 2021

Kniha

Návod na použitie kostola pre sviatočných i pravidelných návštevníkov

Kniha postupne odkrýva kostolné „tajomstvá“, nechýba ani poučenie, ako sa v kostole správať.

Návod na použitie kostola pre sviatočných i pravidelných návštevníkov

(Bývalí i súčasní) redaktori českého Katolíckeho týdeníka vedia zdravo podpichnúť. Jeden radí Pánu Bohu, ako vylepšiť svet. Ďalší sa rozhodol napísať návod na použitie kostola.

Kostolu môžeme pripísať viaceré významy. Je to miesto stretnutia s Bohom, bohoslužobný priestor, čosi tajomné, krásne a symbolické. Ale pre časť populácie je to neznáma „budova“, možno len historická pamiatka z dávnych dôb, do ktorej sa dostane len párkrát za život, ak vôbec.

„Veľa ľudí v Českej republike nemá s kostolom príliš veľké skúsenosti. V mojej generácii i v generácii mojich detí sa vyskytuje veľké množstvo ľudí, ktorí sa v kostole ocitli len párkrát v živote. Nemajú ani tušenie, čo sa tam odohráva, čo na čo slúži, a nedokážu sa v tom priestore príliš orientovať, teda ani správať. Nevedia, čo sa im tam môže prihodiť či dokonca pošťastiť,“ hovorí pre Svet kresťanstva autor útlej knižočky Kostel – Návod k použití Jiří Macháně, ktorý pracuje ako vedúci redaktor Katolíckeho týdeníka.  

Ako sám vtipne píše už v prvých riadkoch svojho návodu, návštevníka po stlačení kľučky na chrámových dverách čaká zaujímavá a možno aj nevšedná skúsenosť: „Niet sa čoho báť, nič vám tam nehrozí. Veľmi pravdepodobne nevzplaniete, ba ani nezblbnete.“

Knižočka postupne odkrýva kostolné „tajomstvá“ – načo vôbec chrám slúži, čo je to loď, oltár, presbytérium, chór, čo sa to odohráva počas svätej omše, aké obrazy alebo zastavenia krížovej cesty môžete vidieť.

Samozrejme, nechýba ani poučenie, ako sa v kostole správať: nebyť hlučný, zložiť si z hlavy (týka sa pánov) šiltovku, šatku, klobúk či sombrero a prísť primerane slušne oblečený – netreba však smoking, večernú róbu ani dvojradový oblek, žartom dodáva Macháně.

Návod, ktorý prednedávnom vyšiel v Karmelitánskom nakladateľstve, je určený pre tých menej častých návštevníkov kostolných lavíc a snaží sa im sprístupniť zdanlivo neznámy sakrálny priestor. „Vieme si dať rady s tým, kedy kľačať, stáť, ako sa prežehnať, že sa v kostole nerozpráva, nepúšťa muzika, chlapci že tam chodia bez čiapky a načo je ambón a čo sa to deje s chlebom a vínom pri bohoslužbe obety. Ale dokážeme sa správať k tým, ktorí prídu na návštevu?“ pýta sa Macháně.

„Vymýšľame si evanjelizačné a misijné akcie, a keď k nám potom niekto príde do kostola iba tak, správame sa niekedy ako naštvaná domovníčka, a nie ako Kristovi vyslanci.“ Jiří Macháně, autor Zdieľať

Pomáha si príkladom z domu: svojim hosťom vieme ponúknuť kávu i štamperlík, porozprávať sa a pekne sa rozlúčiť. Akí hostitelia sme však my katolíci, vtedy, keď k nám príde návšteva rovno do kostola? „Katolíci by mohli mať z knižky taký úžitok, že by sa mohli vcítiť do roly sviatočného alebo dokonca premiérového návštevníka chrámu, ktorý si prichádza len tak sadnúť, prehliadnuť si priestor, ale možno mu je tiež nanič, niečo ho trápi a povedzme chce byť sám,“ približuje Macháně.

Inzercia

„Možno by potom mohlo kostolnému ľudu dôjsť, že prichádzajúci napríklad potrebuje dobré slovo a úsmev, a nie že ho skritizujeme za rozprávanie sa alebo neprimeraný odev. Vymýšľame si evanjelizačné a misijné akcie, a keď k nám potom niekto príde do kostola iba tak, správame sa niekedy ako naštvaná domovníčka, a nie ako Kristovi vyslanci.“

Knižočka, ktorá oslovuje najmä neveriacich, môže napríklad poslúžiť pre svadobných hostí, ktorí sa do kostola dostali len na pozvanie nevesty a ženícha. Takto dostanú informačnú brožúru, ktorá im mnohé veci pred slávnostným obradom rada vysvetlí.

Macháně však vidí aj iné uplatnenie Návodu: na hodinách vlastivedy, pri príprave školských projektov a spoznávaní miestnej kultúry alebo napríklad pre výlety, ktoré zavítajú do kostolov práve v závere školského roka. „V neposlednom rade by ma tešilo, keby knižka poslúžila kňazom a možno i biskupom v kontakte s občianskou spoločnosťou. Napríklad aby im nabudúce neprišiel starosta, primátor či dokonca minister v klobúku až pred svätostánok. Kňazi iste ocenia, že budú mať v rukách pozvánku do kostola pre tých, ktorí tam obvykle nechodia.“

Vraj my Slováci nečítame návody na použitie. Ťažko odhadnúť, či teda siahneme po inštrukciách prichádzajúcich spoza českých hraníc.  Ale dielko od Jirka Macháně je skutočne „návodné“ a pripomína nám dôstojnosť a obrovský význam múrov, ktoré by nemali byť chladné a medzi ktorými by sme sa podobne ako autor mali stretať s Bohom, s Kristom v Eucharistii.

Nevdojak nám čerstvo vydaný Návod kladie otázku: Prečo vôbec chodím do kostola ja sám? Čo to pre mňa znamená?

Kostol je pre Jiřího Macháně zázemím, kde zdieľa svoje radosti i starosti s vládcom vesmíru. „Je to záchytný bod v mojej každodennosti, keď sa vraciam z práce domov – napríklad pri kostole v Radotíně, ktorého vchod býva v priaznivom počasí otvorený, môžem zosadnúť z bicykla, oprieť ho o mrežu, pokľaknúť a pozdraviť pána domáceho. Hneď je mi lepšie na svete. A počas svätej omše je to priestor, kde môžem sláviť s ľuďmi a s Bohom a pripomínať si obrovské tajomstvo celého stvorenia, svoje miesto v ňom a hľadieť Hospodinovi do tváre – s kajúcnosťou i radosťou.“

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.