„Len škoda, že je z Argentíny,“ povzdychol si Talian, ktorého som navštívil pri požehnaní domu v čase zvolenia pápeža Františka v roku 2013. Snažil som sa mu vysvetliť prístup apoštola Pavla, že v Kristovi už niet Gréka ani Žida...

Jednoducho, nacionalizmus sa ešte nepodarilo „pokrstiť“, posilňuje sa nepriamo úmerne viere.

Mal som možnosť pastoračne pôsobiť na začiatku Františkovho pontifikátu v Taliansku, kde nebola núdza o informácie z prvej ruky, preto píšem nasledujúce riadky.

Ak sa, prekvapujúco v čase pandémie, po návšteve Iraku František zberá na Slovensko, môžeme to čítať ako sled viacerých signálov, ktoré ho pohýnajú k našim hraniciam.

Dobré meno slovenských kňazov a rehoľníkov vo Vatikáne a vo svete, nedovysvetlená kauza emeritného trnavského arcibiskupa, oficiálne pozvania našich politických lídrov – to sú niektoré z nich.

Ak by niekto chcel z toho robiť výnimočnosť súčasného pontifikátu, treba pamätať na pápeža Jána Pavla II., ktorý si tiež vyberal destinácie nie podľa toho, kde bude „úspešný“. Spomeňme si na návštevu v USA a jeho stret s miestnymi feministkami, návštevu talianskych miest poznačených pôsobením mafie, totalitných krajín alebo malej komunity katolíkov v Azerbajdžane v roku 2002.

Gestá súčasného pápeža poznáme z obrazoviek. Je čas zobrať si do rúk jeho encykliky, exhortácie a započúvať sa do mnohých príhovorov. Zdieľať

Pre Slovensko môže byť pápežov príchod príležitosťou v dozrievaní ku katolicite, kde sa zúžený pohľad rozšíri o nové horizonty vďaka človeku, ktorý nepochádza z Európy, ale z Južnej Ameriky. Tá je pre nás známa buď ako útočisko Slovákov po druhej svetovej vojne, alebo ako príležitosť na exotickú dovolenku.

Aj u nás existujú hlasy, ktoré so Svätým Otcom polemizujú a zvnútra cirkvi ho aj kritizujú. Stačí sa zastaviť pri téme imigrantov (koľko politikov získavalo rýchlu popularitu na neochote Slovákov prijímať ich).

Pozrime sa na posun v úcte voči ženám, ktorým kňazi na Zelený štvrtok už môžu umývať nohy. Je to aj pomenovanie dnešných periférií, kde sa ťažko chce ísť tomu, kto si bráni svoje istoty.

A zneistenie prinášajú aj neuhladené slová pontifika, ktorého spontánnosť pri stretnutiach s ľuďmi robí starosť tým, čo majú uverejňovať jeho oficiálne príhovory.

Gestá súčasného pápeža poznáme z obrazoviek. Je čas zobrať si do rúk jeho encykliky, exhortácie a započúvať sa do mnohých príhovorov. Kto ho bude poznať aj z tejto strany, nájde program k pestovaniu zdravej katolíckej viery v nezdravej covidovej dobe.

Ak k tomu pridáme jeho svojský humor, nemusíme sa báť žiadneho úletu. Už kardinál Špidlík hovoril, že humor v cirkvi je naň dobrým liekom.