Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Cirkev Svet kresťanstva
03. júl 2021

Kňaz Marián Gavenda

Verní pápežovi? O mnohých veriacich to už, žiaľ, neplatí

Rozhovor s exhovorcom KBS Mariánom Gavendom, ktorý bol jedným z organizátorov návštevy Jána Pavla II. na Slovensku v roku 2003.

Verní pápežovi? O mnohých veriacich to už, žiaľ, neplatí

Foto – Postoj/Adam Rábara

Povedali by ste pred niekoľkými týždňami či mesiacmi, že pápež František pricestuje na Slovensko?

Ak mám byť úprimný, ani by mi to nenapadlo. Tento Svätý Otec zvykne navštevovať najmä miesta, kde to horí, naposledy to bol Irak. Z tohto hľadiska je Slovensko pokojná, bezproblémová krajina.

Čo ho napokon presvedčilo, že príde nielen na dávnejšie avizovaný Medzinárodný eucharistický kongres v Budapešti, ale aj k nám?

On sám počas tlačovej konferencie pri návrate z Iraku priznal, že táto apoštolská cesta ho veľmi unavila. Vzápätí však dodal, že keď už ide do Budapešti, prečo by sa nezastavil aj v neďalekej Bratislave. Naznačuje to, že výslovne len na Slovensko by sa už nevybral, ale keď sa to takto dalo spojiť do jednej návštevy dvoch susedných krajín, povedal si, prečo nie.

Navyše, pápež František si je dobre vedomý, že Slovensko je jednou z posledných európskych krajín, kde je viera – napriek všetkým problémom – stále prežívaná vo svojej integrite a treba toto zdravé jadro podporiť.

František pomerne neštandardne avizoval návštevu Slovenska počas spomenutej tlačovky. Ako to bolo oznámené v roku 2003, keď sme zažili poslednú pápežskú návštevu?

Vtedy som príchod Jána Pavla II. oznámil ja. (Smiech.)

Ako to myslíte?

Koncom roka 2002 robila jedna súkromná televízia reportáž, v ktorej sa ma pýtali, či je teoreticky možné, žeby pápež do tretice v nastávajúcom roku navštívil Slovensko. Odpovedal som, že na to nie sú žiadne predpoklady. Redaktor však naliehal, aby som to aspoň pripustil, veď vraj treba dať ľuďom nádej, nech sa tešia na niečo pozitívne. Tak som dodal, že úplne to vylúčiť, samozrejme, nemožno. Viete si predstaviť, ako potom bola ladená celá správa, že návšteva je takmer istá...

Na novoročnej omši v Katedrále sv. Martina v Bratislave sa ma deň nato prekvapený apoštolský nuncius Nowacki pýtal, odkiaľ viem, že pápež má pricestovať, a že nie je veľmi múdre o tom verejne hovoriť, keď ešte nie sú detaily návštevy dotiahnuté. Rovnako prekvapene som mu odpovedal, že prvýkrát počujem, že pápežská cesta na Slovensko sa reálne chystá. Takže nechtiac som to vyzradil a bol prvým, kto Slovákom avizoval príchod Jána Pavla II.

Kedy napokon bola návšteva pápeža oficiálne oznámená?

Pápež Ján Pavol II. pricestoval v podobnom čase, ako príde tento rok pápež František – vtedy to bolo presne 11. – 14. septembra. Do poslednej chvíle sa pritom čakalo na to, ako sa bude vyvíjať jeho zdravotný stav. Aj v tomto sa situácia zopakovala, nezohľadňovalo sa však primárne zdravie pápeža, ale zdravie ľudstva, teda vývoj pandemickej situácie.


Kňaz Marián Gavenda v Petržalke, ktorú v roku 2003 navštívil pápež Ján Pavol II. Foto – Postoj/Adam Rábara

Cirkevní a štátni predstavitelia pozývajú pápeža na návštevu svojej krajiny pravidelne pri každom osobnom stretnutí. Naposledy sa s Františkom v decembri stretla prezidentka Zuzana Čaputová. Tri mesiace nato avizoval, že nad návštevou našej krajiny reálne uvažuje. Bolo z tohto hľadiska toto stretnutie zlomové?

To ťažko povedať, keďže som pri tom nebol. Pravdou však je, že ich stretnutie sa výrazne predĺžilo z dvadsiatich na takmer päťdesiat minút. Osobne si myslím, že svoju rolu tu mohla zohrať aj trvalá prítomnosť slovenských kňazov v blízkosti pápeža. Ján Dubina a Ľubomír Welnitz sú pápežskými ceremoniármi, František Novajovský pracuje na Štátnom sekretariáte Svätej stolice a býva rovnako ako pápež v Dome sv. Marty, rovnako sú tam aj ďalší. I v neformálnych rozhovoroch s nimi mohlo dozrieť rozhodnutie Svätého Otca navštíviť Slovensko.

Ako štandardne vyzerá samotná príprava návštevy?

Postupuje sa podľa presného manuálu, ktorý má Vatikán vypracovaný. Všetky aktivity koordinuje veľvyslanectvo Svätej stolice, teda apoštolská nunciatúra, v spolupráci so štátnymi orgánmi, miestnou biskupskou konferenciou a vatikánskymi úradmi. Napríklad za liturgické slávenia zodpovedá Úrad liturgických slávení Najvyššieho veľkňaza, za mediálne pokrytie Dikastérium pre komunikáciu a podobne. Poverené osoby z Vatikánu postupne prichádzajú do krajiny, kde sa návšteva pripravuje, aby zmonitorovali terén, vytýčili trasy presunu pápeža, miesta verejných stretnutí...

Kde zvykne pápež bývať?

Ak sa v krajine nachádza apoštolská nunciatúra, tak býva v jej priestoroch. Aj keď v roku 2003 Ján Pavol II. navštívil Banskú Bystricu a Rožňavu na východe krajiny, na noc sa vždy vracal na nunciatúru v Bratislave. Mal tam pripravenú jednoduchú izbu, v tomto pápeži nemajú žiadne špeciálne nároky. Práve naopak, dôraz sa kladie na prirodzenosť a jednoduchosť prostredia.

Či už sú to hokejové majstrovstvá sveta, alebo návšteva pápeža, vždy ide aj o prezentáciu krajiny, takže by sme sa mali vedieť povzniesť nad prízemné uvažovanie, „koľko to bude stáť“. Zdieľať

Kto zodpovedá za jeho bezpečnosť?

Inzercia

Bezprostrednú ochranu pápeža zabezpečujú vatikánski ochrankári, ale celkovú bezpečnosť podujatia má na starosti hosťujúca krajina. Zachovaný je rovnaký princíp, ako keď napríklad slovenský premiér ide na návštevu cudzej krajiny.

Kto to celé hradí?

Platí, čo som povedal pred chvíľou. Keď ide niekam americký či slovenský prezident, náklady znáša hosťujúca krajina. Diskusia sa aj pred osemnástimi rokmi rýchlo zvrhla na to, prečo sa pápežova cesta má hradiť aj z prostriedkov daňových poplatníkov, ktorí sa nehlásia ku Katolíckej cirkvi. Je to však falošná diskusia. Slovensko napríklad organizovalo hokejové šampionáty, na ktoré boli použité aj peniaze ľudí, ktorí s hokejom nemajú nič spoločné, možno ich ani nezaujíma. Či už sú to hokejové majstrovstvá sveta, alebo návšteva pápeža, vždy ide aj o prezentáciu krajiny, takže by sme sa mali vedieť povzniesť nad prízemné uvažovanie, „koľko to bude stáť“.

Pamätám si, že keď mal Ján Pavol II. zavítať do Petržalky, tak mesto tam dalo poopravovať cesty, chodníky, skrášliť prostredie. Áno, urobilo sa to kvôli pápežskej návšteve, ale úžitok z toho mali všetci miestni obyvatelia.

Vy ste boli v tom čase hovorcom KBS a za slovenskú stranu ste boli hlavným koordinátorom pre médiá. Hovorcom Svätej stolice bol vtedy legendárny, už zosnulý Joaquín Navarro-Valls. Koľko zahraničných novinárov prišlo na Slovensko?

Ak započítame aj technický personál, tak to bolo asi tisíctristo akreditácií. Len so samotným pápežom zvykne priletieť sedemdesiatka novinárov. Ide o vatikanistov, teda vyslaných redaktorov svetových médií, ktorí pokrývajú dianie v Ríme, a keď pápež ide na zahraničnú cestu, tak idú s ním. Hlavné mediálne centrum sme vtedy vytvorili v bývalom Hoteli Fórum, ale veľké centrá boli aj v Banskej Bystrici a Rožňave. Bolo tu asi stotridsať televíznych štábov, to hovorí samo za seba.


Marián Gavenda s hovorcom Svätej stolice Joaquínom Navarro-Vallsom v roku 2003 odpovedajú na otázky novinárov. Zdroj: archív M. G.

Čo novinárov na pápežskej návšteve našej krajiny najviac zaujímalo?

Samozrejme, veľkú pozornosť venovali zdravotnému stavu Jána Pavla II. Najviac mi však dalo zabrať dementovanie nepravdivých informácií, ktoré dnes označujeme za hoaxy. Napríklad v deň príletu Svätého Otca sa rozšírila absolútne nepodložená správa, že hrozí teroristický útok. Neskôr sa zasa začalo šíriť, že v Petržalke sa rozmnožili potkany, ktoré môžu ohroziť účastníkov záverečnej svätej omše.

Nanovo sa tak potvrdilo, aké dôležité je médiám aktívne ponúkať zaujímavé témy, lebo ináč si ich začnú vyrábať sami. A zároveň, že pri komunikácii treba byť úplne otvorený a transparentný, pretože akékoľvek utajovanie či zamlčiavanie nás v očiach verejnosti znedôveryhodňuje.

Prichádza pápež, voči ktorému majú mnohí veriaci výhrady. V tomto je situácia veľmi netypická. Kým v minulosti boli pápeži kritizovaní primárne zvonka, dnes je to aj zvnútra. Zdieľať

Mali ste možnosť stretnúť sa s Jánom Pavlom II. počas jeho poslednej návštevy Slovenska aj osobne?

Áno, na apoštolskej nunciatúre, hoci len nakrátko. Tak ako mnohých iných, vrátane neveriacich, sa ma veľmi dotklo jeho svedectvo utrpenia. A potom ešte jedna vec. Ján Pavol II. bol, kým mu to zdravie umožňovalo, nesmierne akčný, no zároveň z neho vždy vyžaroval ohromný pokoj. Keď sa s ním niekto rozprával, cítil, že pápež ho vníma naplno, akoby vtedy preňho okolitý svet neexistoval. Toto sa ani rokmi nezmenilo.

Vráťme sa z minulosti do súčasnosti. Aký pápež to prichádza na Slovensko?

Prichádza pápež, voči ktorému majú mnohí veriaci výhrady. V tomto je situácia veľmi netypická. Kým v minulosti boli pápeži kritizovaní primárne zvonka, dnes je to aj zvnútra. Týmto ľuďom by som odporučil, aby sa začali viac zaujímať o to, čo pápež skutočne hovorí, a nie o to, čo iní o ňom píšu, že hovorí. Treba ho vnímať bez týchto filtrov, ktoré ho raz posúvajú doľava a inokedy doprava.

Pre mňa je to pápež zbožný, skromný a charizmatický, teda otvorený darom Ducha Svätého. Prekladal som rôzne dokumenty od Jána Pavla II., Benedikta XVI. i Františka a ako prekladateľ, ktorý sa musí zžiť s textom, považujem za jednoznačne najlepšie Františkove texty. Keď napíše, že mnohí veriaci prežívajú svoju vieru tak, akoby Kristus nikdy nevstal z mŕtvych, tak na jednej strane zadefinuje hlbokú teologickú podstatu, no zároveň je to také úderné a zrozumiteľné, že to pochopí každý, kto chce. Jednoducho dokáže triafať klinec po hlavičke.

Otočím teraz svoju predchádzajúcu otázku a opýtam sa, aká krajina víta tohto pápeža?

Žiaľ, čoraz viac polarizovaná. Nielen spoločensky, ale aj vnútrocirkevne. Namiesto toho, aby sme boli verní evanjeliu, utekáme do rôznych extrémov. Reakcia vyvoláva protireakciu. Niekdajší prílišný liberalizmus v cirkvi vyvolal prílišný konzervativizmus.

Bezprostredne po návrate zo Slovenska Ján Pavol II. počas generálnej audiencie vo Vatikáne 17. septembra 2003 povedal: „Nech ti Boh žehná, drahé Slovensko! Vďaka za tvoju lásku k cirkvi a k Petrovmu nástupcovi!“ Sú ešte slovenskí veriaci verní pápežovi?

Mariánska úcta a vernosť pápežovi boli dve silné charakteristické črty slovenského katolicizmu. Obávam sa, že minimálne to druhé už dnes o mnohých neplatí.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame