Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Duchovný život Svet kresťanstva
31. júl 2021

Slovo kňaza

Každodenný chlieb

Ježiš nám denne ponúka pokrm, vďaka ktorému vieme, čo máme konať.

Každodenný chlieb

Čítanie Tóry. Foto: Flickr.com/Rachel Barenblat

Minulú nedeľu Ježiš nasýtil zástupy a tie bežali za ním. Ako čítame v pokračovaní tohto textu zo 6. kapitoly Evanjelia podľa Jána, „nie preto, že videli znamenia, ale preto, že sa zadarmo najedli“.

Sme my ľudia už raz takí: ľahko zamieňame večné hodnoty za pozemské dobrá. A ľahko naletíme tým, ktorí nás na ne lákajú. Radi si berieme z toho, čo je zadarmo. A preto máme slabosť na tých, ktorí zadarmo dávajú.

Koľkokrát sme už naleteli tým, ktorí nás zlákali na to, že si zaslúžime niektoré dobrá, ktoré nám má zadarmo poskytnúť štát?

Máme to v sebe, či si to priznáme, či nie: radi by sme práve takého Mesiáša, akého na chvíľu mylne uzreli tí, s ktorými sa Ježiš rozprával nielen v tomto príbehu.

Nemožno sa im čudovať, veď aj starí Rimania sa cítili spokojne, keď mali chlieb a hry, teda plný žalúdok a dostatok zábavy. Potom im nerobilo taký problém platiť cisárovi dane.

Aj Ježiš napokon vyhlásil, že máme dať cisárovi, čo je cisárovo. A dnes sa nás niekto pokúša obalamutiť, že menej peňazí vláde vraj znamená viac peňazí ľuďom.

Potom ako Ježiš utiekol pred davom ľudí, ktorí ho chceli vyhlásiť za kráľa, sa s nimi v pokračovaní tohto príbehu stretne a povie, že sú mimo, lebo ich motivácia je nesprávna.

Ježiš nie je politický populistický Mesiáš, ktorý sa spolieha na ľudskú naivitu a nevzdelanosť. On si váži každého človeka a na každom mu záleží, čo vyjadril na mnohých miestach evanjelií.

Minulú nedeľu sme mohli spoznať, že to, o čom Ježiš hovorí, je Boží zákon, resp. Tóra. Žiadna Oltárna sviatosť, na ňu príde reč až pri Poslednej večeri. A znova nás o tom presviedča aj samotný biblický text.

Ježiš hovorí o „Synovi človeka, ktorého Otec, Boh, označil (osvedčil) svojou pečaťou“. Je to taká typická jánovská veta, ktorej máme problém porozumieť, a preto ju preskočíme. Chyba!

Práve takéto nezrozumiteľné vznešené jánovské vety sú totiž najdôležitejšie. V tomto prípade sú súčasťou odhaľovania Ježišovej identity.

Vieme, že keď Ježiš v Evanjeliu podľa Jána hovorí o „Synovi človeka“, hovorí o sebe. V 6. kapitole sa vyskytuje trikrát. Podľa mienky biblistov zdôrazňuje Ježišovu ľudskú prirodzenosť.

Je to dôležité, keď si uvedomíme existenciu takých pohľadov na Ježiša, ktoré ju popierali, hovoriac, že Ježiš má len božskú prirodzenosť, že je vlastne len duch. Ako by však duch mohol byť ukrižovaný? Ako by mohol znášať mučenie? Ako by mohol jesť a piť?

Hlavným poslaním Ježiša, Syna človeka, je v Evanjeliu podľa Jána i v synoptických evanjeliách zvestovať Boha v rámci jeho osobne ľudskej skúsenosti života, utrpenia a smrti.

Inzercia

Lenže bolo a je veľa ľudí, ktorí svojím životom, utrpením i smrťou svedčia o Bohu. Ježiš je však niečím výnimočný. Hovorí o sebe, že má pečať od Otca, Boha.

Pečať je prostriedok na overovanie dôležitých dokumentov. Je zárukou autentickosti a dopĺňa či nahrádza podpis. Môže byť tiež vyjadrením kvality či ocenenia.

V texte Písma je použitý výraz „esphragisen“, ktorý možno preložiť ako „umiestniť/položiť na niekoho pečať kvality“, Ježiš teda použitím tohto výrazu zdôrazňuje niečo, čo ho robí kvalitatívne lepším v porovnaní s inými kazateľmi.

V tomto prípade to znamená mimoriadnu kvalitu jeho interpretácie Tóry. Ježiš ju vysvetľuje a učí ako ten, kto má moc, nie ako farizeji. Má od Boha pečať kvality na jej autentický výklad.

Ježiš sám seba označí za Syna človeka a zároveň Boha nazve Otcom. Už aj to by stačilo na to, aby jeho poslucháči učinili úkon vôle, ktorý nachádzame na konci celej kapitoly.

Zrejme však nad nimi zvíťazí zvedavosť a položia Ježišovi otázku: „Ti poiomen hina ergazōmetha ta erga Theou?“

Prvé sloveso poukazuje na manuálnu výrobu niečoho materiálneho, kam sa ráta aj výroba jedla. Druhé sloveso, ktorého koreň je aj v slovnom spojení „Božie skutky“, vyjadruje činnosť, ktorá človeka posväcuje.

Znova sme teda pri Tóre, ktorá je témou celej 6. kapitoly Evanjelia podľa Jána. Človek sa posväcuje tým, že koná podľa Tóry, Božieho zákona. Pre nás to v širšom kontexte znamená posväcovanie sa konaním Božieho slova, ktoré Ježiš ohlasuje.

On sám to potvrdzuje tým, že prirovnanie Tóry ku každodennému chlebu, ktorým sa človek posväcuje, vzťahuje na seba: „Ja som chlieb života.“

Rozumiem, že viacerí sme boli naučení, že v tejto vete i tých, ktoré nasledujú, máme vidieť Oltárnu sviatosť, Ježišovo telo. No len ak sa nám podarí vykuknúť von z tejto tradičnej interpretácie, budeme môcť pochopiť pravý význam Ježišových slov.

Naším cieľom má byť teda posväcovať sa konaním Božích skutkov, konaním toho, čo rozpoznávame v Božom slove. Oltárna sviatosť je prostriedok, ktorý nám dáva silu konať Božie skutky.

Ak je teda Ježiš podľa svojich slov ten, kto je Bohom označený pečaťou kvality a autentickosti, je skutočne „tým prorokom“, ktorý prichádza autenticky a kvalitne žiť a interpretovať Boží zákon.

A ak sa my rozhodneme „konať Božie skutky“, staneme sa tými, ktorí sa budú kvalitne posväcovať žitím Božieho zákona, ktorý má byť naším každodenným chlebom.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva