Názor teológa Vladimíra Juhása Pápež ako kontinuita a diskontinuita

Stretnutie pápeža s nami, slovenským klérom, sa podobalo stretnutiu Ježiša s apoštolmi, ktorí sa cestou hádali o tom, kto z nich je väčší, kto z nich má väčšiu moc. Ježiš to vytušil, a preto do prostriedku postavil dieťa ako najevidentnejší symbol bezmoci.

Podobne pápež vytušil, o čom sa tu celé roky zhovárame, a do prostriedku našej pozornosti v Katedrále sv. Martina postavil slobodu, tvorivosť a dialóg. 

Sloboda. Cesta, neustále kráčanie. Nedá sa vydobyť raz a navždy, ale vždy iba na chvíľu. A potom opäť a opäť... Sloboda je dar, ktorý sa dá stratiť. Bola nám darovaná, a preto ju darujme ďalej. Pomáhajme každému človeku povzniesť sa k sebe samému, k dôstojnosti vlastného človečenstva. Neobsadzujme priestor jeho svedomia, ale motivujme ho k vlastnej vznešenosti. Zasievajme, ale nekontrolujme, ako to zasiate v ňom rastie.

Tvorivosť. Tradícia nie je opakovanie, je to interpretácia. Ak sa tradícia iba opakuje, stane sa múzeom mŕtvych ideí, ktoré síce môžu byť pekné, ale pre ťažkú každodennosť nepoužiteľné.

Dialóg. Tak ako žil apoštol Pavol v presvedčení, že Kristus je univerzálny (presahuje hranice národa, cirkví i náboženstva), rovnako my sa v rozhovore musíme snažiť, aby sa nielen druhý stal nami, ale aby sme sa aj my stali ním.

Boli sme zvyknutí, že pápeži nás prichádzajú chrániť pred svetom. František to teraz poňal trochu diskontinuálne a svet chránil pred nami. Ale isto to patrí ku kontinuite predošlých postojov. A isto je to legitímne. Lebo raz: „Blahoslavený si...!“ a inokedy: „Choď mi z cesty, satan...!“. Raz vieme motivovať, podporiť a podržať, inokedy podozrievame, zaznávame a nedôverujeme.

Do našich rozbehnutých tém o strate autority, o strate veriacich, o ich neposlušnosti neprichádza pápež s ponukou väčšej autority a moci, ale s ponukou ešte väčšej bezmoci – slobody a dialógu. Je to postoj, ktorý nás nestimuluje k seba-sile, ale naopak, posiela nás von zo seba, aby sme sa odovzdali druhému napospas.

Sám pápež prichádza ako brat, aby s nami zdieľal našu cestu. Lebo cirkev nie je statická pevnosť nad dejinami, ale dynamický putujúci Boží ľud v dejinách. Dejiny nie sú naším protivníkom, ale legálnym priestorom nášho bytia. Nemáme ich odsúdiť a ponížiť, ale prijať a povýšiť. Lebo ani Ježiš telo a dejiny neponížil, lež prijal a povýšil.