Prečo je práve október mesiac ruženca a ako vznikla táto modlitba? Počas októbra môžu veriaci modlitbou ruženca získať aj odpustky. Aké sú podmienky?

Prečo je ružencový mesiac práve október?

Október ako mesiac svätého ruženca súvisí so sviatkom Panny Márie Ružencovej. Zaviedol ho pápež Pius V. v roku 1571 ako poďakovanie za víťazstvo kresťanských vojsk nad Osmanmi v námornej bitke pri Lepante.

Po víťazstve pápež rozhodol, aby sa od toho dňa každú prvú októbrovú sobotu slávil sviatok Panny Márie Víťazstva. Nástupca sv. Pia V., pápež Gregor XIII., neskôr tento sviatok premenoval na Sviatok ruženca.

Salezián Jozef Luscoň poznamenáva, že v tom čase sa obrana Európy uskutočňovala aj v duchovnej rovine. „Pápež vyzval veriacich celého sveta na úpenlivú modlitbu, aby boli výboje Turkov zastavené. Ako veľký ctiteľ Panny Márie odporúčal najmä modlitbu svätého ruženca. Modlitbu sprevádzali aj rôzne duchovné podujatia a aktivity. Vojenskí obrancovia Európy sa schádzali v Neapole, kde im bola odovzdaná kresťanská bojová zástava a jednotu bojovníkov symbolizoval aj ruženec, ktorý dostal každý vojak kresťanského vojska. Chystala sa výprava, ktorú veriaci zverili do rúk Panny Márie,“ vysvetľuje Luscoň.

Salezián pripája ešte jednu zaujímavosť. Správa o víťazstve prišla do Ríma až o dva týždne. No pápež nebol vôbec prekvapený. Už v čase víťazstva náhle prerušil poradu, otvoril okno a radostne oznámil: „Naša kresťanská flotila v tejto hodine zvíťazila nad Turkami. Poďakujme sa Pánovi!“

Ako píše Andrej Radlinský vo svojej knihe Nábožné výlevy z roku 1850, nástupca Pia V. pápež Gregor XIII. nariadil, aby vo všetkých chrámoch, kde sa nachádza oltár Ružencovej Panny Márie, bol slávený sviatok sv. ruženca pod názvom „Panna Mária Víťazná“.

Podľa Radlinského publikácie, keď boli Turci porazení aj pri Belehrade v roku 1716, pápež Kliment XI. nariadil slávnosť pre celú cirkev na prvú októbrovú nedeľu ako „Slávnosť sv. ruženca“.

Od tých čias sa kresťania na pamiatku spomínaných víťazstiev v októbri stále modlievali ruženec.

Ten, kto spojil ruženec s októbrom, bol pápež Lev XIII. Presne stanovil, ako sa má ruženec modliť. Odporúčal, aby sa vo všetkých farských kostoloch, oratóriách a kaplnkách konala táto októbrová pobožnosť.

„Otázka októbrových pobožností, ako ich poznáme dnes, siaha na koniec 19. storočia,“ vysvetľuje cirkevný historik a dekan v Banskej Bystrici Gabriel Brendza. Hovorí, že október ako mesiac ruženca je spojený s pápežom Levom XIII. „Tento pápež veľmi sympatizoval s ružencom a odporúčal, aby sa celý október venoval spoločným októbrovým pobožnostiam,“ vysvetľuje Brendza.

Cirkevný historik poukazuje, že rozhodnutie Leva XIII. prišlo v čase zhoršujúcej sa sociálnej situácie a sekularizácie Európy. Pápež videl v ruženci proti tomuto zbraň,“ dodáva Brendza.

Katolícky kňaz Andrej Radlinský v Nábožných výlevoch, ktoré boli dlhé desaťročia významnou náboženskou encyklopédiou a s ktorou mnohí kňazi pracujú ešte aj dnes, cituje Leva XIII. a jeho nariadenie o modlitbe ruženca v októbri: „Nech táto pobožnosť nadobudne na každom mieste ten význam, aký mala za starodávna, nech je obľúbená a konaná v mestách a na vidieku, v kruhu rodinnom a v dielňach, u ľudí vysoko a nižšie postavených, ako dôkaz nášho kresťanského zmýšľania a najlepší prostriedok na dosiahnutie milosti Božej.“

„V minulosti mali októbrové pobožnosti väčší význam,“ pokračuje dekan Brendza. „Sväté omše sa totiž konali ráno a večer sa veriaci schádzali na pobožnostiach, ktoré boli bez svätých omší. Ich súčasťou boli kázne, adorácia a bolo to populárne. Môžeme povedať, že v niektorých farnostiach sa to zachovalo dodnes,“ dodáva.

Pápež Lev XIII. zároveň vyhlásil október za ružencový mesiac pre celú cirkev a do Loretánskych litánií vložil zvolanie „Kráľovná sv. ruženca“.

Neskorší pápež Pius X. opätovne preložil liturgické slávenie Ružencovej Panny Márie z prvej októbrovej nedele na 7. október.

Ako a kde vznikla modlitba ruženca?

Modlitba ruženca vznikala postupne. Aj keď sa pripisuje dominikánom, nie je to celkom tak. Dominikánom však vďačíme za rozšírenie tejto modlitby.

Ako sa píše na stránke Dominikánskeho mariánskeho centra, počiatky tejto modlitby siahajú do 11. storočia, keď sa mnísi v kláštoroch modlili breviár, ktorého súčasťou bolo všetkých 150 žalmov. Keďže nie všetci mnísi vedeli čítať, ako náhradu sa modlili 150 Otčenášov.

Už v 12. storočí sa medzi rehoľníkmi a mníchmi objavujú veľkí mariánski ctitelia, medzi nimi najmä Bernard z Clairvaux. V tom čase boli Otčenáše nahradené modlitbou Zdravas, Mária. Táto modlitba sa začala nazývať žaltárom Panny Márie, keďže sa skladala zo 150 Zdravasov. Treba dodať, že v tomto storočí Zdravas pozostával len z prvej, biblickej časti. Až v 16. storočí pápež Pius V. schválil aj nám známu druhú časť – Svätá Mária, Matka Božia.

Ozajstný rozkvet ruženca sa začal v 15. storočí a podieľali sa na ňom najmä traja muži.

Kartuzián Henrich Kalkarský začal za prvou časťou Zdravasu dopĺňať rôzne invokácie, krátke zamyslenia zo života Pána Ježiša alebo Panny Márie. Vytvoril až 150 týchto zamyslení, čo bolo ťažké na zapamätanie. Ďalší kartuzián Dominik Pruský ich zredukoval na 50 a ako prvý ich aj zapísal.

Zásadnú vec vo vývoji ruženca urobil dominikán, blahoslavený Alan de la Roche, ktorý 150 Zdravasov rozdelil na 15 desiatkov. Každý sa začínal Otčenášom, potom nasledovalo 10x Zdravas, pričom každý Zdravas bol zakončený invokáciou.

Dominikánsky rehoľník Alan tiež ako prvý rozdelil spomínaných 15 desiatkov na tri skupiny – prvých päť desiatkov tvorili tajomstvá vtelenia, ďalších päť tajomstvá umučenia a posledných päť tajomstvá zmŕtvychvstania, čo bol akýsi zárodok ruženca radostného, bolestného a slávnostného.

Čítajte tiež

Z archívu Ruženec má zmysel aj vtedy, keď sa pri ňom nevieme sústrediť

Adam Takáč Pavol Rábara

Rozhovor s promótorom pre ruženec o tom, ako a prečo sa modliť jednu z najznámejších modlitieb.

Popularizátorov ruženca bolo, samozrejme, viac. Neskôr nimi boli napríklad svätý Ľudovít Mária Grignion z Montfortu a blahoslavený Bartolomej Longo, apoštol ruženca, koncom 19. storočia. Neskôr aj svätý páter Pio či svätý pápež Ján Pavol II.

Od buly Pia V. sa modlitba ruženca viac-menej nemenila. Poslednú zmenu urobil práve Ján Pavol II., keď v roku 2002 zaviedol ruženec svetla.

Podľa mnohých legiend Panna Mária odovzdala ruženec svätému Dominikovi Guzmánovi, ktorý žil v 13. storočí. Tento fakt, ktorý, pochopiteľne, nemá historické potvrdenie, rozšíril najmä dominikán Alan de la Roche. Je však historicky potvrdené, že v jeho dobe (15. storočie) boli dominikáni najhorlivejší ohlasovatelia a šíritelia modlitby ruženca, preto blahoslavený Alan túto skutočnosť projektoval na zakladateľa Rehole kazateľov, čiže dominikánov.

Ktorý ruženec sa kedy modlíme?

„Kongregácia odpustkov 7. júla 1893 pre jednotnosť ustálila, ktorý ruženec sa máme modliť v ten či onen deň pri verejných ružencových pobožnostiach,“ píše Andrej Radlinský. A tak sa od roku 1893 radostný ruženec modlíme v pondelok a vo štvrtok, neskôr sa na štvrtok stanovil ruženec svetla a radostný sa modlíme v sobotu. Slávnostný ruženec sa modlí v stredu a v nedeľu, pôvodne sa modlil aj v sobotu a bolestný ruženec sa modlíme v utorok a piatok.

Je tiež zvykom, že radostný ruženec sa modlíme počas adventu aj v iné dni, bolestný sa zasa modlí v Pôstnom období a slávnostný vo Veľkonočnom období.

Zobrazenie legendy o odovzdaní ruženca sv. Dominikovi, obraz v kostole v Toulouse. Foto: Flickr.com/Lawrence OP

Ako sa dajú pri modlitbe ruženca získať v októbri odpustky?

S modlitbou svätého ruženca počas októbra sú spojené aj odpustky. „Môžu ich získať tí, čo sa modlia ruženec v kostole, v kaplnke alebo v rodine, v rehoľnom spoločenstve, alebo nábožnom združení. Na získanie odpustkov sa stanovuje: a) stačí štvrtina celého ruženca – čiže päť desiatkov, b) k modlitbe treba pridať nábožné rozjímanie o tajomstvách, c) pri verejnom recitovaní treba vysloviť tajomstvá podľa zaužívaného zvyku.“  

Musia byť splnené aj tradičné podmienky k odpustkom ako sv. spoveď, sv. prijímanie, modlitba na úmysel Svätého Otca a odpútanosť od akéhokoľvek hriechu, aj ľahkého.

Keď sa modlíme k Panne Márii, nedávame jej väčšiu úctu ako Bohu?

Niektorí ľudia poukazujú na to, že ružencom dávame úctu Panne Márii, ktorá jej nepatrí. Ruženec má však christologický charakter. Zdôrazňovali to už aj viacerí pápeži. Napríklad pápež Pavol VI. v apoštolskej exhortácii Marialis cultus píše, že ruženec má evanjeliovú povahu.

„Lebo z evanjelia sa čerpajú ružencové tajomstvá i hlavné formuly. Ďalej z evanjelia, keď sa pripomína radostné anjelské pozdravenie a nábožný súhlas Márie, veriaci čerpajú inšpiráciu, ako sa majú nábožne modliť ruženec. Napokon primeraným opakovaním anjelského pozdravenia sa predkladá jedno zo základných tajomstiev evanjelia, tajomstvo Vtelenia Slova, o ktorom sa uvažuje vo zvlášť dôležitej chvíli, keď anjel zvestoval posolstvo Márii. Teda ruženec je evanjeliová modlitba a tak ju nazývajú dnes viac než v minulosti duchovní pastieri a vedeckí pracovníci.“

„Ruženec sa teda opiera o evanjelium a jeho stredobodom je tajomstvo Vtelenia a ľudského vykúpenia. Preto je to vonkoncom christologická modlitba. Veď najvlastnejšia zložka ruženca – litániové opakovanie anjelského pozdravenia ,Zdravas, Mária‘ – premieňa sa na neprestajnú chválu Kristovu,“ píše v exhortácii Pavol VI.

Christologický charakter ruženca zdôraznil aj sv. Ján Pavol II. v apoštolskom liste Rosarium virginis Mariae.

„Vážnosťou jednotlivých častí zahŕňa vo svojej celistvosti hĺbku celého evanjeliového posolstva a je akoby jeho súhrnom. Je ozvenou Máriinej modlitby, stále sa opakujúceho Magnifikatu za dielo vykupiteľského vtelenia, ktoré sa začalo v jej panenskom lone. S ružencom vstupuje kresťanský ľud do Máriinej školy, aby sa tu dal voviesť do kontemplácie krásy Kristovej tváre a zakúšania hĺbky jeho lásky. Prostredníctvom ruženca získavajú veriaci množstvo milostí, ako keby ju prijímali priamo z rúk Vykupiteľovej matky,“ píše v úvode apoštolského listu z roku 2002 už dnes svätý pápež.

Ján Pavol II. v spomínanom apoštolskom liste tiež uvádza, že ruženec je jeho najobľúbenejšia modlitba. „Ja sám som využil každú príležitosť, aby som vyzýval k častému modleniu sa ruženca. Táto modlitba mala dôležité miesto v mojom duchovnom živote už od mladosti. Silne som si to pripomenul počas svojej poslednej návštevy Poľska, najmä vo svätyni na Zebrzydowskej kalvárii. Ruženec ma sprevádzal vo chvíľach radosti aj vo chvíľach skúšok. Jemu som zveril množstvo starostí, v ňom som vždy našiel posilu,“ napísal Ján Pavol II.

Andrej Radlinský tiež vysvetľuje, prečo by sme sa mali modliť ruženec. Poukazuje, že za starodávnych čias bolo zvykom pliesť z krásnych voňavých ruží veniec a darovať ho významným osobnostiam ako prejav cti. A takáto česť patrí Matke Márii, „lebo ona priniesla na svet najväčšieho víťaza nad hriechom, diablom a smrťou. Sluší sa teda, aby sme aj jej uplietli a darovali víťazný veniec“. Ako ďalej zdôraznil Radlinský, tento veniec je zložený z najkrajších a najľúbeznejších ruží duchovných, t. j. z modlitieb, a volá sa ružový veniec či ruženec.