Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Duchovný život Svet kresťanstva
07. október 2021

Dominikán Bruno Donoval

Ruženec vovádza do ticha, v ktorom sme schopní zachytiť Božiu frekvenciu

Keď ledabolo odrapoceme Otčenáše a Zdravasy a máme „odmodlené“, to nie je modlitba ruženca, hovorí dominikán Bruno Donoval.

Ruženec vovádza do ticha, v ktorom sme schopní zachytiť Božiu frekvenciu

Patríte do rehole dominikánov, ktorí sú azda najhorlivejší ohlasovatelia modlitby posvätného ruženca a sú poverení zakladať a viesť ružencové bratstvá; prečo svätý Pius V. udelil toto privilégium práve Reholi kazateľov?

Pápež Pius V., vlastným menom Fra Antonio Michele Ghislieri, neskôr známy ako veľký reformátor cirkvi, bol dominikán, čiže veľmi dobre poznal modlitbové skupiny, dnes známe ako ružencové bratstvá, ktoré boli zakladané najmä pri dominikánskych kláštoroch a mariánskych svätyniach.

Keď sa v 16. storočí cirkev zmietala v ťažkej kríze a do Európy sa opätovne tlačil islam, pápež Pius V. nechcel, aby ružencové bratstvá zostali len ako nejaké „živelné laické hnutie“ bez duchovného dohľadu. Preto sa rozhodol, že ich všetky zjednotí a zverí pod trvalý patronát Rehole kazateľov, kde tieto bratstvá už existovali vo veľmi početných skupinách, aby ich mohli duchovne viesť a formovať. 

Keď Panna Mária poverila svätého Dominika, aby naučil ľudí modliť sa ruženec, čo tým od neho žiadala, čo mal vlastne ľudí naučiť?

Podľa známej legendy Panna Mária svätému Dominikovi povedala: „Nauč ľudí môj ruženec.“ Čiže nauč ľudí pozerať sa na Ježiša Krista, ako sa na neho pozerám ja, počúvať ho, ako ho ja počúvam, teda uchovávať si jeho slová vo svojom srdci, aby sa potom preklenuli do ich konkrétneho života. Ako o tom hovorí evanjelium jej Syna.

Matka Božia zjavila svätému Dominikovi aj spôsob, akým má kázať v prostredí, ktoré bolo nasiaknuté učením katarov, ktorí popierali evanjelium a prijímanie sviatostí. Čiže keď Panna Mária hovorí o ruženci, ktorý má Dominik kázať a jeho synovia šíriť, tak tým poukázala na evanjelium – Nový zákon. V ňom sa naplnilo očakávanie prisľúbeného Mesiáša, v ňom čítame o inkarnácii z Ducha Svätého a narodení v Betleheme, čo sú radostné tajomstvá ruženca, v ňom Ježiš Kristus ohlasuje pokánie a príchod Božieho kráľovstva, v ňom zjavuje svojho Otca a hovorí o pokrme a nápoji večného života, čo sú tajomstvá svetla.

Napokon v dráme utrpenia a vrcholnej lásky na dreve kríža sme boli všetci vykúpení, ako sa modlíme v bolestných tajomstvách, aby sme boli raz vzkriesení a oslávení jeho prítomnosťou v nebi, čo sa modlíme v slávnostných tajomstvách. Toto je modlitba, ktorú naučila Panna Mária svätého Dominika a ktorú dnes poznáme ako posvätný ruženec.

Na toto chcel poukázať aj svätý Ľudovít Mária Grignion z Montfortu, ktorý vážnosť a dôležitosť ustanovenia modlitby ruženca pripodobnil biblickej hore Sinaj, kde dal Boh ľuďom zákon?

Keď ustanovenie modlitby ruženca dáme do konfrontácie so Sinajom ako miestom, kde Boh dal svojmu ľudu Zákon, tak v Novom zákone, ktorý meditujeme v modlitbe ruženca, je Kalvária miestom, kde je tento zákon naplnený v obete, teda krvou Ježiša Krista. Čiže keď ohlasujeme ukrižovaného a vzkrieseného Pána, tak toto je tá paralela Nového zákona s Mojžišom a Desatorom v Starom zákone.

Na čo však nesmieme zabudnúť, aby sme vnímali biblický kontext, je veľmi dôležitá rola niekoľkých vrcholov v Ježišovom živote, mám teraz na mysli Horu blahoslavenstiev, horu Tábor, ale aj Olivovú horu... a napokon Kalváriu, kde je ten Nový zákon dokonale naplnený v obete Božieho Syna.

Myslím si, že na tieto udalosti chcel upozorniť aj náš dominikánsky terciár, svätý Ľudovít Mária Grignion, aby sme nielen dobre poznali, ale aj s porozumením nanovo čítali známe príbehy Biblie, tak zo Starého, ako aj z Nového zákona.

Aký je náš príklad života!? Ako svedčíme o Ježišovi v dnešnom svete!? Nad tým sa máme denne zamýšľať a spytovať si svedomie aj ako kresťania, ale aj ako „horliví katolíci“ – ruženčiari. Zdieľať

Zákon dostal ľud od Boha, teda išlo o Božie slová, nie ľudské. V prirovnaní k ružencu to znamená, že ani pôvod modlitby ruženca nie je z tohto sveta?

Ruženec je koncipovaný z modlitieb a slov, ktoré nepochádzajú z pozemského sveta; je to modlitba Pána Otčenáš, čiže modlitba Božieho Syna Ježiša Krista, a potom je to pozdrav archanjela Gabriela známy ako Zdravas, Mária. Je to pozdrav duchovnej bytosti. Ide o slová z evanjelia, ktoré sme prijali do formy ústnej modlitby. Napokon aj fatimská modlitba Ó, Ježišu... je modlitbou, ktorú, pastierikov naučil anjel.

To, čo je ľudské a čo bolo do ruženca pridané neskôr, je časť: „Svätá Mária, Matka Božia, pros za nás hriešnych teraz i v hodine smrti našej. Amen.“ Tento dodatok vznikol v čase, keď ľudia umierali na morové epidémie, často nezaopatrení, bez sviatostí. Cirkev túto modlitbu schválila a odporúčala, aby sa ju modlili po každom tajomstve. Dovtedy pôvodná časť ruženca bola „len“ tzv. anjelské pozdravenie, ktoré skončilo znením konkrétneho tajomstva. Napríklad „Zdravas, Mária (...) Ježiš, ktorý slávne z mŕtvych vstal“, alebo „Ježiš, ktorý ťa Panna, v nebi korunoval“ a podobne...

V rámci svojho zjavenia Panna Mária odovzdala svätému Dominikovi aj silný odkaz o zreformovaní sveta: „Milý Dominik, vieš, akú zbraň chce Najsvätejšia Trojica použiť na zreformovanie sveta?“ (...) „Chcem, aby si vedel, že v tomto druhu vojny bude hlavným nástrojom boja anjelský žaltár, ktorý je základným kameňom Nového zákona. Preto ak sa chceš dostať k zatvrdlivým dušiam a získať ich pre Boha, káž o mojom žaltári.“ Čo je žaltár?

Ruženec sa často zvykne pripodobňovať žaltáru, ktorý nachádzame v Starom zákone. Je to zbierka stopäťdesiatich žalmov, ktorých autorstvo sa pripisuje zväčša kráľovi Dávidovi. A žalmy boli vždy súčasťou modlitbovej praxe.

Keď sa hovorí o žaltári v súvislosti so svätým Dominikom, ktorý ho veľmi dobre poznal už ako kanonik v Osme, podľa legendy ho naučila modliť sa Panna Mária. Bola to ona, ktorá mu často pripomínala veľké Božie diela, ktoré vykonal Boh v Izraeli, s tým, že Mária Dominikovi vysvetľuje a podáva ich hlboký význam, obsah, že pozýva do vzťahu a hovorí mu o svojom Synovi. Čiže „jej mariánsky žaltár“ je vlastne zhrnuté evanjelium Ježiša Krista v „tajomstvách“, ktoré nám hovorí, sprítomňuje jeho matka, Panna Mária.

Prečo práve žaltár?

Žaltár je kniha modlitieb nielen vyvoleného národa, ale aj nás kresťanov. Už od raného kresťanstva v dielach púštnych otcov čítame, ako mnísi spamäti recitovali známe časti z evanjelií a ráno i večer spievali žalmy. Počet stopäťdesiat je dôležitý pre porovnanie s biblickým Žaltárom, preto aj ruženec pozostával zo stopäťdesiatich zrniek, na ktorých sa modlil len Otčenáš.

Možno ste už niekedy počuli ľudové pomenovanie ruženca ako „pátričky“; vychádza to z latinskej modlitby Pater noster. Až oveľa neskôr, po Tridentskom koncile, bol k stopäťdesiatim zrnkám pridaný tzv. preddesiatok. Forma modlitby ruženca rozdeleného na desiatky, ako ju poznáme dnes, sa pripisuje dominikánovi blahoslavenému Alanovi de la Roche (1428 – 1475).

Aký bol pôvodný ruženec?

Pôvodne bol ruženec vyskladaný zo stopäťdesiatich zrniek, ktoré boli navlečené na šnúre s krížom alebo medailou Panny Márie, ktorá určovala jeho začiatok a koniec. Niečo podobné, ako majú pravoslávni veriaci, tzv. čotky. Ale neboli tam spomenuté zrnká preddesiatku, ako ho poznáme dnes. Tie sa pridali až za svätého Pia V., ktorý pred modlitbou tajomstiev ruženca odporúčal na začiatku prežehnanie, teda krížik, na prvom zrnku recitovať Apoštolské vyznanie viery – Verím v Boha, následne vzbudenie troch božských čností, viery, nádeje a lásky, čo sú tie tri samostatné zrnká, a napokon doxológiu Sláva Otcu na poslednom zrnku.

Tu treba spomenúť dvoch kartuziánov, Henricha Kalkarského a Dominika Pruského, ktorí začali za prvou časťou Zdravasu dopĺňať rôzne invokácie a krátke zamyslenia zo života Ježiša alebo Márie. Vytvorili ich až stopäťdesiat, no pre jednoduchých ľudí, ktorí nevedeli čítať a písať to bolo náročné zapamätať si. Preto blahoslavený Alan de la Roche priblížil zo stopäťdesiatich tajomstiev „len“ pätnásť, ktoré považoval za najdôležitejšie tajomstvá spásy, a rozdelil ruženec na tri časti: radostný, bolestný a slávnostný. 

Tajomstvá ruženca svetla, ktorý oficiálne schválil svätý Ján Pavol II. v roku 2002, vlastne nie sú nič iné ako inšpirácia spomenutými tajomstvami od kartuziánov Dominika Pruského a Henricha Kalkarského.

Hovoríte o ružencových tajomstvách; prezraďte, čo je v nich ukryté?

Tajomstvo ruženca je vlastne tajomstvo Ježiša Krista. Keď sa modlíme ruženec, v jeho centre je Ježiš Kristus, jeho tajomstvo, teda jeho prítomnosť, jeho radostná zvesť. A aby to nebolo príliš vytrhnuté mimo reality do nejakých mystických výšin, tak toto tajomstvo nám približuje jeho mama, Panna Mária.

Keď chceme hovoriť o ruženci, musíme hovoriť o jeho podstate. Ruženec nie je o nejakej opakujúcej sa modlitbe, kde ledabolo odrapoceme Otčenáše a Zdravasy a máme „odmodlené“... Veľmi pekne hovorí na margo povrchnej modlitby pápež svätý Pavol VI. vo svojej exhortácii Marialis Cultus: „Ak sa z ruženca vytratí tajomstvo evanjelia, tak to nie je modlitba. Lebo ruženec bez kontemplácie je ako telo bez duše.“ Je to len formálny ľudský úkon, ktorému chýba vnútorný – duchovný zmysel. Toto nie je ruženec!

Pri ruženci je dôležité si uvedomiť stíšenie. Zameranie sa na konkrétne tajomstvo, ktoré ma vnútorne uspôsobí na to, aby som sa v tom „guláši“ všetkých možných myšlienok dokázal zastaviť. Zdieľať

Čo to teda znamená modliť sa ruženec?

Modliť sa ruženec znamená mať svoj pohľad upriamený na vtelené Slovo – Ježiša Krista. Vidíme to hneď v prvých tajomstvách ruženca: od vtelenia v Nazarete cez navštívenie Alžbety, narodenie v Betleheme, obetovanie či nájdenie Ježiša v chráme; ale takisto aj cez evanjelizačné poslanie Krista, ale aj nás kresťanov – to sú v prenesenom význame tajomstvá svetla. Čiže od chvíle svojho krstu sme pozvaní vieru poznávať cez sprostredkované ohlasovanie rodičov, príbuzných... Podobne nastúpiť na cestu obrátenia, pokánia, ku ktorému nás pozýva Ježiš vo sviatosti zmierenia.

Potom je to i zakúšanie Božej prítomnosti, ako napríklad na vrchu Tábor – Hore premenenia. To sú výnimočné chvíle, keď nám je s Pánom dobre, a zároveň je to chvíľa, ktorá nám dáva vnútornú posilu na to, čo ešte príde neskôr, v čase skúšky a utrpenia. A to sú už tajomstvá bolesti.

No zároveň je tam stále prítomný Ježiš v Eucharistii, ktorý je pre nás veriacich duchovným pokrmom. V ťažkých chvíľach, keď príde choroba, súženie alebo strata niekoho blízkeho, či blízkosť vlastnej smrti, o ktorej nevieme, kedy príde, ale príde určite, si dobre uvedomujeme aj prostredníctvom tajomstiev bolestného ruženca skutočnosť, že pri tom všetkom môžeme vnímať tajomnú prítomnosť Boha.

A Ježiš ide ďalej. A v tomto je genialita ruženca, že neostáva ležať v hrobe, neostáva pri tom ľudskom pohľade definitívneho zániku. A to je naša nádej, že Kristus hoci zomrel, vstal z mŕtvych! A toto čaká aj nás v duchovnej rovine – vstávať z mŕtvych vtedy, keď prijímame sviatosť zmierenia, lebo skrze Kristovu krv sme obmytí, očistení a pozvaní k stolu Eucharistie. Ale aj vo chvíli „parúzie“, keď Ježiš príde znovu a vzkriesi všetkých. A to všetko sa deje cez tajomnú prítomnosť a pôsobenie Tešiteľa, Ducha Svätého.

Inzercia

Slová ruženca má človek aplikovať do praxe, preklenúť do konkrétneho života, ako ste nadhodili v úvode rozhovoru, teda človek by sa mal naučiť ruženec nielen modliť, ale i žiť; ako sa „žije ruženec“?

Ako žiť ruženec, by sme mohli dať do jednoduchej paralely, tak, ako žiť evanjelium; čiže vo všetkých bežných chvíľach nášho života. Ruženec žijeme tak, ako žijeme, čítame, prežívame a aplikujeme evanjelium do svojho každodenného života. To znamená konať konkrétne skutky lásky, skutky telesného i duchovného milosrdenstva – hladných kŕmiť, nahých zaodievať, smädných napájať, nevedomých poučovať... Tak, ako nám hovorí evanjelium.

Žiť na vlne blahoslavenstiev, o ktorých hovorí Pán Ježiš; čiže vnímať požehnanie a prítomnosť práve cez tú konkrétnu výzvu, ktorú mi dáva tá-ktorá situácia života. Prinášať nádej, pokoj, zmierenie a svetlo. Čiže všetko nech sa deje v duchu evanjelia Ježiša Krista, ako o tom hovorí on svojim učeníkom, a teda aj nám, ktorí sa radi hrdíme, že my sme kresťania... Ale aký je náš príklad života!? Ako svedčíme o Ježišovi v dnešnom svete!? Nad tým sa máme denne zamýšľať a spytovať si svedomie aj ako kresťania, ale aj ako „horliví katolíci“ – ruženčiari.

Nezabudnime, že aj keď nás cirkev vystríha alebo napomína, nabáda, hovorí, objasňuje nejaké dôležité veci, ktoré sú prekážkou na ceste k Bohu, tak takýmto istým spôsobom máme hľadať riešenia svojich problémov vo svetle Božieho slova, čiže čo nám hovorí a radí sám Ježiš Kristus, akým spôsobom máme jeho postoj pretaviť do svojho života.

Svätý Ján Pavol II. raz povedal, že po eucharistii mu je ruženec druhá najbližšia modlitba, lebo cez rozjímanie Božieho Slova poukazuje na hlboké tajomstvo osoby Ježiša Krista. A aby to nebolo len nejaké svojvoľné hľadanie, tak túto istotu nám dáva spôsob a forma modlitby posvätného ruženca.

Prísľub Panny Márie pre tých, čo sa budú modliť ruženec

1. Všetkým, ktorí sa budú zbožne modliť môj ruženec, sľubujem svoju zvláštnu ochranu a hojnosť milostí.
2. Tí, ktorí v modlitbe ruženca vytrvajú, dostanú zvláštnu milosť.
3. Ruženec bude mocnou ochranou proti peklu, zničí zlo, zbaví svet hriechu a zaženie blud.
4. Ruženec rozhojní čnosť a obsiahne pre duše hojné Božie milosrdenstvo. Odvráti srdcia ľudí od lásky k svetu a jeho márností a pozdvihne ich k túžbe po večných veciach. Tie duše sa posvätia týmto prostriedkom.
5. Tí, čo sa mi odovzdajú cez ruženec, nezahynú.
6. Toho, kto bude zbožne recitovať môj ruženec, uvažujúc nad tajomstvami, nikdy nepremôže nešťastie, nezažije Boží hnev a nezomrie náhlou smrťou. Hriešnik sa obráti, vytrvá v milosti a zaslúži si večný život.
7. Kto sa zasvätí môjmu ružencu, nezomrie bez sviatostí cirkvi.
8. Tí, čo budú verne recitovať môj ruženec, budú počas svojho života a po smrti účastní Božieho svetla a plnosti jeho milostí, vlastných svätým.
9. Ihneď vyvediem z očistca duše zasvätené môjmu ružencu.
10. Deti môjho ruženca sa budú tešiť veľkej sláve v nebi.
11. Čo budeš žiadať prostredníctvom ruženca, dosiahneš.
12. Tým, ktorí budú šíriť môj ruženec, sľubujem pomoc vo všetkých ich potrebách.
13. Dosiahla som od svojho Syna, že všetci členovia ružencového bratstva budú mať svojich orodovníkov v živote a v smrti, celý nebeský dvor.
14. Tí, ktorí sa zbožne modlia môj ruženec, sú moje milované deti, bratia a sestry Ježiša Krista.
15. Zasvätenie sa môjmu ružencu je zvláštne znamenie predurčenia.

Panna Mária, Kráľovná posvätného ruženca, dala dominikánovi, bl. Alanovi de la Roche, pätnásť prísľubov pre tých, ktorí sa budú zbožne modliť jej ruženec. Povedala mu: „(…) nesmierne veľa kníh by bolo treba napísať, aby v nich boli zaznamenané všetky zázraky môjho posvätného ruženca.“

Z knihy Ruženec, s Máriou kontemplovať Krista, Dominikánske mariánske centrum, Košice 2005.

Takto sa má teda ruženec žiť; a ako sa má správne modliť?

Ruženec sa môžeme modliť denne v kontexte s Božím slovom, ktoré v liturgii čítame v daný deň. V praxi to môže vyzerať i tak, že človek si doma prečíta evanjelium dňa a porozmýšľa, ako by z neho formuloval tajomstvo k ružencu, napríklad: Ježiš, ktorý hľadá stratenú ovečku, alebo Ježiš, ktorý preukazuje milosrdenstvo, alebo Ježiš, ktorý mi zjavuje lásku Otca. A toto je predmet – tajomstvo, nad ktorým môžem rozjímať v súlade s tým, čo mi cirkev pre daný deň ponúka v liturgických čítaniach.

Osvedčená prax modlitby ruženca je aj v tom, že vovádza do ticha. Ruženec vovádza do kontemplácie, do dialógu, kde ja som ten, ktorý sa prihováram Bohu jeho slovami, ktoré prichádzajú od Ježiša, čo je modlitba Otčenáš a od Anjela, čo je modlitba Zdravas, Mária, ale zároveň som v pozícii učeníka, ktorý počúva. To znamená, že som schopný zachytiť tú frekvenciu, ktorou mi chce Boh odpovedať. Uchovávam si jeho Slovo vo svojom srdci a premýšľam o ňom podobne, ako Ježišova matka Panna Mária premýšľa nad slovami Syna.

A to je pre niektorých ľudí veľmi náročné, keďže majú problém so sústredením sa počas modlitby ruženca...

Žijeme vo zvláštnej dobe, ktorá je príliš hektická, a možno aj preto sa nedokážeme upokojiť a vnútorne sústrediť. V minulosti život plynul oveľa pokojnejšie, možno aj preto, že daný okamih dňa ľudia prežívali viac spolu. Šnúra alebo retiazka na ruženci, ktorá spája jednotlivé zrnká a drží ich pokope, je tam práve preto, aby udržala našu pozornosť. Ak by chýbala, tak by to bola len kôpka zrniečok „bez ladu a skladu“.

Zrnká na šnúre vytvárajú vzájomnú jednotu, lebo sú spolu. Preto ruženec vnáša určitý poriadok a systém do modlitby. Tým nehovorím, že osobná modlitba nemôže mať formu rozjímania, stíšenia alebo niečo podobné.

Pri ruženci je dôležité si uvedomiť stíšenie. Zameranie sa na konkrétne tajomstvo, ktoré ma vnútorne uspôsobí na to, aby som sa v tom „guláši“ všetkých možných myšlienok, vrátane ťažkostí, v ktorých žijem, dokázal zastaviť. A práve tento moment zastavenia sa môže prísť vtedy, keď zoberiem do ruky ruženec a chcem sa začať modliť.

Ruženec je náročný, lebo si vyžaduje čas, obetu; zároveň je však osvedčenou kotvou, ktorá mi ten čas pevne určuje. Človek sa môže modliť nahlas alebo v duchu, teda je to modlitba verbálna, ale potom prichádza chvíľa ticha – kontemplácie. Avšak nie kontemplácie nejakých svojich myšlienok alebo predstáv, ale kontemplácia ako spočinutie v náručí Božieho slova.

Kontemplácia nie je pre všetkých hneď jasný výraz; čo sa deje v tejto tajomnej chvíli?

Ruženec treba chápať ako jednotlivé epizódy evanjelia, o čom hovoril aj svätý Ján Pavol II., že pohľad máme mať zameraný na Ježiša Krista, ktorý je prítomný v kontexte liturgie, ktorú cirkev slávi v rámci celého roka, a potom ešte viac na denné evanjelium, ktoré sa číta pri svätej omši. Čiže takýmto spôsobom Ján Pavol II. pozýval ku kontemplácii Božieho slova aj formou modlitby posvätného ruženca.

Keďže ruženec je rýdzo kontemplatívna modlitba, privádza k stíšeniu. A to stíšenie je ten čas, keď mi môže Boh niečo povedať, keď mi môže niečo skrze Ducha Svätého vnuknúť. Alebo možno nejaká situácia, ktorá po tej modlitbe prichádza, je možno odpoveďou na to, ako vyriešiť daný problém, s ktorým sa trápim a ktorý som zveril aj do modlitby ruženca.

Počúvanie a meditácia žijú z ticha. Prv ako prejdeme k hlasnej modlitbe, je po prednesení tajomstva a po prečítaní Božieho slova vhodné na primeraný čas sa zastaviť a zamerať svoju pozornosť na tajomstvo, o ktorom rozjímame. Objaviť hodnotu ticha patrí k umeniu, ako správne kontemplovať a meditovať.

Jedným z obmedzení našej spoločnosti, silne poznačenej technológiami a masmédiami, je čoraz ťažšia možnosť dosiahnutia ticha. Tak ako sú v liturgii odporúčané chvíle ticha, tak aj pri ruženci je vhodné sa po vypočutí Božieho slova na chvíľu odmlčať, zatiaľ čo sa myseľ zameriava na obsah daného tajomstva.

Max Picard, švajčiarsky maliar, zvykol hovoriť: „Mlčanie je prirodzený základ, na ktorom sa utvára nadprirodzenosť viery. Preto mlčanie Boha je iné než mlčanie človeka. Jeho mlčanie nie je protikladom hovorenia, lebo u Boha hovoriť a mlčať je to isté.“ V tichu, v mlčaní, v tom vnútornom stíšení som viac nastavený počúvať, čo mi chce povedať Boh. A toto potom, samozrejme, rozlíšiť. Či je to naozaj Božie, alebo je to iba moje, alebo je to niekoho iného...

Ruženec je náročný, lebo si vyžaduje čas, obetu; zároveň je však osvedčenou kotvou, ktorá mi ten čas pevne určuje. Zdieľať

Veď práve, ak človek nezvládne rozlišovanie, môže to byť celé zle. Ako, na základe čoho má človek vedieť rozlíšiť jednotlivé podnety, ktoré má nasledovať a ktoré nie, aby to nespravil naopak?

Jednoducho tak, že sa musí pozerať na ovocie, ktoré to prinesie. Ak je to ovocie dobré, ako čítame v liste apoštola Pavla Galaťanom 5, 22 – 23, „ovocie Ducha je láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť, miernosť, zdržanlivosť“, tak vidím, že je to dobrý prameň. Čiže to bude zrejme od Pána Boha a potom je dobré to rozlíšiť aj so svojím kňazom – duchovným vodcom. S niekým, kto ma pozná, s kým môžem tieto veci v dôvere otvárať a ktorý mi vnesie svetlo, že naozaj je to „len“ moje alebo Božie, alebo je to od Zlého.

Naučiť sa rozlišovať vyžaduje, samozrejme, dlhý čas. Nefunguje to tak, že sa raz-dvakrát pomodlím ruženec a teraz budem čakať ako rádio na správnu frekvenciu. Keď chceme byť vnímaví na Božieho Ducha, treba sa stíšiť a v tom prostredí ticha počúvať vnuknutie, ktoré môže i nemusí hneď prísť. Ale keď príde, treba rozlíšiť jeho pôvodcu.

Pápež Ján Pavol II. v apoštolskom liste Rosarium Virginis Mariæ poukazuje na naliehavú potrebu modlitby ruženca zvlášť v rodine: „Rodina, základná bunka spoločnosti, je čoraz väčšmi ohrozovaná silami dezintegrácie na ideologickej aj praktickej rovine, čo v nás vyvoláva strach o budúcnosť tejto základnej a nenahraditeľnej inštitúcie a spolu s ňou o osudy spoločnosti ako celku. Oživenie ruženca v kresťanských rodinách v rámci kontextu širšej pastoračnej služby rodiny sa ponúka ako efektívna pomoc na zastavenie devastujúcich následkov tejto krízy, typickej pre našu dobu.“ Má ružencová modlitba v rodine nejaké ďalšie jedinečné účinky?

Ruženec je poklad, ktorý treba znovu objaviť! Ruženec geniálnym spôsobom pomáha privádzať ľudí k Bohu už celé stáročia. Myslím, že táto myšlienka pochádza od Leva XIII., že rodiny, ktoré sa modlia ruženec, zostávajú spolu; sú súdržné a jednotné. Spoločnou modlitbou ruženca vytvára rodina priestor pre Boha v sebe, a tak Boh sa stáva pevnou súčasťou rodiny.

Svätý Ján Pavol II. hovorí, že bol to posvätný ruženec, ktorý sa svojou dávnou tradíciou ukázal zvlášť účinný ako modlitba, v ktorej rodina nachádza sama seba. Tým, že jej jednotliví členovia obracajú svoj pohľad na Ježiša, tým, že získavajú vždy znovu schopnosť vidieť jeden druhého novými očami, komunikovať spolu, byť solidárni, odpustiť si navzájom a zakaždým začínať vo zväzku lásky obnovenom z pôsobenia a daru Božieho Ducha.

Ruženec nie je cieľ, ale prostriedok. Cieľom má byť pre nás katolíkov stretnutie v Božom ľude, ktorý slávi eucharistiu. Preto sa modlíme ruženec aj v kostole pred jej slávením, lebo nás utíši, pripravuje cez spoločné rozjímanie na prijímanie rozlomeného Slova a Chleba, ktorým je živý Kristus v evanjeliu a eucharistii.

Keď sa členovia rodiny modlia ruženec len jednotlivo a nie spolu, tak je to ako tie rozsypané zrnká ruženca. Ježiš nám hovorí o spoločnej modlitbe: „Kde sú dvaja alebo traja v mojom mene, ja som uprostred nich“ (Mt 18, 20). Takže aj spoločná modlitba premieňa ako jednotlivých členov rodiny, tak i rodinu ako celok. A prináša vnútorný pokoj.

Ak ľudí modlitba nespája, ale ich rozdeľuje, je to zrejme preto, lebo mnohí sa jej „formy“ snažia pretlačiť ako cieľ, a nie ako prostriedok. Ruženec je puto, ktoré spája, ruženec je dialóg a komunikácia ľudí vždy spája; vzájomne i s Bohom!

Pápež František veľmi často vyzýva ľudí na modlitbu ruženca; denne sa modlí dokonca celých dvadsať tajomstiev! V liste veriacim s názvom Modlime sa ruženec v domácnosti ponúkol ďalšie dve modlitby, ktoré sa môžu ľudia modliť na konci ruženca...

Ruženec je vo svojej jednoduchosti nadčasový. Je nad všetkými obdobiami a situáciami. Samotná modlitba ruženca je taká silná a hlboká, že nie je potrebné k nej čokoľvek pridávať ani uberať. Samozrejme, pre ľudí, ktorí vyhľadávajú senzácie a emočné vzplanutia to môže byť možno na chvíľu o niečo zaujímavejšie a pestrejšie.

Výzvu Svätého Otca vnímam skôr ako dobre myslené pastoračné odporúčanie cirkvi. Pokojne môžeme pridať rôzne ďalšie modlitby, ale treba dať veľký pozor, aby sa z ruženca nestal „vianočný stromček“, aby sa nevytratila jeho podstata – tajomstvo Krista.

Fr. Bruno Branislav Donoval je prior konventu v Dunajskej Lužnej, člen Liturgickej komisie Slovenskej provincie Rehole kazateľov, rehoľný asistent BLSD v Trnave, katechéta CMŠ Madony Žitného ostrova, ľudový misionár, exercitátor a spolupracovník TV Lux, asistent promótora DMC pre ružencový apoštolát na Slovensku. Vo voľnom čase relaxuje, najmä v prírode a s priateľmi. Má rád ticho, klasickú hudbu a spev.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.