V aktuálnom súhrne sa dozviete:
Nebola to otázka účasti na návšteve pápeža Františka a nebude to ani začínajúca sa synoda. To, čo môže výrazne preveriť vzťah slovenských veriacich k ich cirkvi, ešte len prichádza.
Dôsledky pandémie a rast cien sa totiž dotknú nielen našich domácností a rodín, ale aj farností, rehoľných domov, kláštorov či univerzitných pastoračných centier.
Situácia sa líši od miesta k miestu, ako ukázal aj text kolegu Pavla Hudáka. Niektoré cirkevné zariadenia však nie sú na tom vôbec dobre. „Len hľadám peniaze a spôsob, ako vyrovnať účty, sme v mínuse, ešte jeden takýto rok a môžeme zavrieť,“ vyjadril sa správca Univerzitného pastoračného centra sv. Jozefa Freinademetza v Bratislave páter Stanislav Krajňák.
Pastoračné centrum v bratislavskej Mlynskej doline prišlo podľa verbistu Krajňáka o 80 percent svojich príjmov. „Je to úplný kolaps,“ okomentoval finančnú situáciu.
„Upecečko“ sa pritom za bežných okolností len tak hemží ľuďmi a láka na bohatý program. Práve rozličné podujatia ako plesy či veselice mu zabezpečujú dôležité príjmy, ročne na svoj chod potrebuje desiatky tisíc eur.
Teraz prichádza čas, keď sa ukáže, či nie sme v cirkvi len konzumentmi. Bratislavským „upecečkom“ si prešli tisícky mladých. Mnohí už pracujú, majú kariéru, zázemie. Pátri verbisti by preto mohli mať nádej, že sa nájde dostatok vďačných a veľkorysých ľudí, ktorí nezabudli a pomôžu v ťažších časoch. Bude zaujímavé to sledovať. Pretože postoj k tomuto dielu ukáže, ako sa v tejto otázke podarilo vyformovať celú jednu generáciu kresťanov.
Lenže príbeh „upecečka“ z Mlynskej doliny je predobrazom aj ďalších cirkevných projektov a zariadení. Napríklad saleziáni od marca pociťujú pokles milodarov o desať až pätnásť percent. Ich provinciálny ekonóm don Andrej Kňaze trefne poznamenáva, že zdražovanie a ekonomické dosahy pandémie pocítia takisto rodiny, ktoré si tiež kladú otázku o budúcnosti. „Myslím, že v tomto máme veľa spoločného,“ hovorí Kňaze.
Ešte citlivejšie môžu byť dosahy situácie na ženské rehole, kde sestry bez civilného zamestnania nedostávajú plat od štátu.
Preto sa javí, že v najbližšom období bude kľúčová vzájomná spolupatričnosť. Predpoklady na to sú – cirkev vie podporiť rodiny v núdzi, a na druhej strane mnohé rodiny či jednotlivci zase u nás štedro prispievajú na cirkev.
Ťažšie časy však môžu priniesť aj pozitíva – pre cirkev to bude výzva byť transparentnejšou pri hospodárení a veriaci zase môžu ukázať, že dokážu materiálne podržať prostredie, z ktorého čerpajú duchovne.

Apoštolský nuncius Giacomo Giudo Ottonello a prvá viceprezidentka Policajného zboru Jana Maškarová. Foto: MV SR/Vladimír Benko

Synodalita nie je príležitostné zhromaždenie biskupov; synodalita je normálny spôsob bytia a každodenná forma života cirkvi.

Rozhovor s manželmi Ugróczyovcami, ktorí neváhali zbaliť veľkú rodinu a odísť do USA za svojimi snami.

V španielskej Valencii sa v októbri skončí Jubilejný rok svätého kalicha. V tomto meste sa svätý grál nachádza už stáročia.
Počas Vianoc v mnohých kanadských kostoloch počuť „Huron Carol“, populárnu kanadskú vianočnú pieseň, ktorú napísal jezuitský misionár Jean de Brébeuf okolo roku 1642 vo wyandote, jazyku hurónskych praobyvateľov Ontária.
Jean de Brébeuf sa narodil v Normandii 25. marca 1593 a vo veku 24 rokov vstúpil do Spoločnosti Ježišovej. V roku 1625 odišiel na misiu k Indiánom do vtedajšej francúzskej Kanady. Prvá jezuitská misia vznikla v Québecu. Potom sa presťahoval k Hurónskemu jazeru, kde zriadil ďalšiu misijnú stanicu. Keď v Severnej Amerike opäť vypukol konflikt medzi Francúzskom a Veľkou Britániou, do bojov boli vtiahnutí aj Indiáni. Irokézovia huckaní Britmi prepadli a zničili misijnú stanicu a misionárov nastokli na koly. Jean de Brébeuf zomrel 16. marca 1649. Svätorečený bol v roku 1930. Jeho pamiatka sa slávi 19. októbra.
Misionárske úspechy Jeana de Brébeufa medzi Hurónmi boli skromné. Podarilo sa mu však položiť základy pre budúcich misionárov, pretože vytvoril prvý slovník hurónskeho jazyka wyandot, do ktorého preložil katechizmus. Vo wyandote písal poéziu a modlitby vrátane vianočnej piesne „Jesous Ahatonhia“ („Ježiš sa narodil“), z ktorej sa neskôr v anglickom preklade stala „Huron Carol“.
Tento piatok si v Ružomberku pripomenú jedného z najvýznamnejších slovenských misionárov, jezuitu Vendelína Javorku, ktorý sa pričinil o vybudovanie Pápežského ruského kolégia v Ríme a bol jeho prvým rektorom. Za blahorečenie pátra Javorku sa už niekoľko rokov modlí rehoľa jezuitov i obyvatelia jeho rodnej obce Černová.
Spisovateľ a vysokoškolský pedagóg Anton Lauček, tiež rodák z Černovej, napísal o slávnom misionárovi románovú novelu Päť dní Vendelína Michajloviča. V rozhovore pre Svet kresťanstva vysvetľuje, že názov je alúziou na Solženicynovo dielo Jeden deň Ivana Denisoviča. „Každá kapitola je v podstate jedným dňom zo života Vendelína Javorku. Ukazujeme ho ako mladého novica, ďalej ako rektora pápežského kolégia Russicum, na ktorého sa spoliehal aj Pius XI., čitateľ je svedkom Javorkovho vyšetrovania v Moskve, utrpenia v sovietskych gulagoch a záveru života, ktorý strávil v Žiline,“ priblížil spisovateľ Lauček.
Prajem vám pokojný víkend!
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.