Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Hnutia a spoločenstvá Svet kresťanstva
20. október 2021

Hnutia a spoločenstvá

Vatikán upozornil na problémy. Pozitíva prevažujú, zhodujú sa oslovení kňazi

Kroky a opatrenia Svätej stolice a ich význam hodnotia kňazi Ján Buc, Jozef Mihok a Ondrej Chrvala.

Vatikán upozornil na problémy. Pozitíva prevažujú, zhodujú sa oslovení kňazi

Ilustračná fotografia: TASR/AP

V posledných týždňoch Vatikán oznámil rozpustenie či uvalenie „nútenej správy“ na niekoľko významných katolíckych hnutí s celosvetovou pôsobnosťou.

Naposledy koncom septembra pápež František vymenoval biskupa Filippa Santora za osobitného legáta, ktorý dočasne prevezme riadenie laického združenia Memores Domini. V dôsledku toho sa muselo porúčať celé súčasné vedenie združenia.

Dikastérium pre laikov, rodinu a život zároveň vymenovalo jezuitu Gianfranca Ghirlandu za pápežského asistenta pre kánonické otázky týkajúce sa Memores Domini.

Catholic News Agency pripomenula, že Ghirlanda, ktorý je odborníkom na kánonické právo, sa už od minulého roka podieľa na revízii stanov združenia.  

Svätá stolica toto rozhodnutie vysvetlila len tým, že chce uchovať charizmu združenia, v ktorej je rozpoznateľný prejav Božej milosti, a zároveň chce chrániť jednotu jeho členov.

Memores Domini je laická vetva hnutia Spoločenstvo a oslobodenie (Comunione e Liberazione), ktoré v roku 1964 založil kňaz Luigi Giussani (1922 – 2005) a neskôr ho Pápežská rada pre laikov uznala za medzinárodné združenie veriacich.

Štyri členky Memores Domini sa starali aj o domácnosť pápeža Benedikta XVI. po jeho odchode z pápežského stolca sa spolu s ním presťahovali do kláštora Mater Ecclesiae vo Vatikáne.

Aj keď Svätá stolica bližšie nešpecifikovala dôvody svojej intervencie, z kontextu je zjavné, že vo fungovaní združenia objavila závažné problémy, ktoré však stále považuje za riešiteľné.

Na rozdiel od prípadu iných troch združení – Apoštolské hnutie (Movimento Apostolico), Mária, Matka Vykupiteľa (Maria Madre della Redenzione) a Kráľovná pokoja (Regina Pacis) –, ktoré Svätá stolica počas leta úplne rozpustila. Aj keď vznikli v Taliansku, pôsobili tiež v ďalších krajinách sveta.

Dôvodom ich rozpustenia boli závery apoštolských vizitácií, ktoré vo všetkých troch prípadoch hovorili o neoriginálnosti a neautenticite pôvodnej charizmy, inštitucionálnych nedostatkoch vo vedení či rôznych typoch konfliktov.

Varovanie pred železným sudom

Dôkazom, že spomenuté prípady nie sú ojedinelé, je rozhodnutie Vatikánu, že lídri medzinárodných združení veriacich budú môcť vedúcu pozíciu zastávať maximálne desať rokov, teda najviac dve po sebe idúce päťročné obdobia.

Vyplýva to z dekrétu, ktorý v júni vydalo Dikastérium pre laikov, rodinu a život, schválil ho pápež František a do platnosti vstúpil minulý mesiac.

Samotný dekrét dopĺňa nóta, ktorá vysvetľuje, že cieľom je predísť opusteniu pôvodnej charizmy, oslabeniu evanjelizačného zápalu, riziku exkluzivity, vytváraniu kultu osobnosti a zneužívaniu moci.

Dekan Fakulty cirkevného práva Pápežskej Gregorovej univerzity v Ríme Ulrich Rhode na stránkach vatikánskeho denníka L’Osservatore Romano pripomenul, že okrem viac ako sto organizácií uznaných či zriadených Dikastériom pre laikov, rodinu a život sa nové nariadenia týkajú aj celosvetových hnutí, ako sú napríklad Neokatechumenátna cesta či Charis.


Foto: TASR/AP

Bezprostredne po návrate z apoštolskej návštevy Budapešti a Slovenska sa téme osobne venoval aj pápež František, ktorý sa vo Vatikáne stretol s 80 predstaviteľmi medzinárodných združení veriacich, cirkevných hnutí a nových komunít.

„Príslušnosť k združeniu, hnutiu alebo ku komunite, najmä ak sa odvolávajú na charizmu, nás nesmie uzavrieť do akéhosi ,železného suda‘, dať nám pocit bezpečia, akoby nebolo potrebné reagovať na výzvy a zmeny. My, všetci kresťania, sme stále na ceste, stále v konverzii, stále rozlišujeme,“ povedal František v príhovore, pričom poukázal najmä na dva konkrétne problémy: túžbu po moci a falošnosť.

„Slovami hovoríme, že chceme slúžiť Bohu a druhým, ale skutkami slúžime svojmu egu a poddávame sa túžbe ukázať sa, získať uznanie… Nezabúdajme, že skutočná služba je bezplatná a bezpodmienečná, nepozná žiadne výpočty ani požiadavky. (…) Do pasce falše a nelojálnosti sa dostávame aj vtedy, keď sa pred ostatnými prezentujeme ako jediní ,interpreti‘ charizmy, jediní dedičia nášho združenia alebo hnutia,“ apeloval Svätý Otec.

Poukázal aj na to, že mnohé cirkevné združenia, hnutia a komunity sa nielenže ocitli v problémoch, ale pre zneužívanie moci sa stali priamo zdrojom pohoršenia. „Svätá stolica musela v posledných rokoch nezriedka zasahovať a uvádzať do činnosti nie jednoduché ozdravné procesy,“ dodal pápež František.

Inzercia

Dôležitejšia je vízia ako jej nositeľ

Ako sú tieto pápežove slová a rozhodnutia vnímané na Slovensku? Svet kresťanstva oslovil troch kňazov, ktorí sa dlhodobo pohybujú v prostredí hnutí a spoločenstiev, a všetci obmedzenie funkčného obdobia na desať rokov ocenili.

„Je to múdre a zároveň praktické rozhodnutie, ktoré je prejavom pastoračnej starostlivosti. Kardinál Ratzinger v roku 1998 povedal, že pápež potrebuje službu hnutí a hnutia zasa potrebujú službu pápeža. Takto dochádza k symfónii cirkevného života. Pápeži potvrdili množstvo hnutí a zároveň ich chcú chrániť pred rôznymi nedostatkami. Tak ako Duch Svätý vzbudzuje rôzne hnutia, tak ich cez cirkevnú hierarchiu koriguje,“ reagoval redemptorista Jozef Mihok, ktorý je národným koordinátorom Medzinárodnej služby katolíckej charizmatickej obnovy – Charis.

„Obmedzením mandátu na desať rokov cirkev v prvom rade uprednostňuje víziu pred jej nositeľom. Inak povedané, dôležitejšie je to, k čomu Boh povoláva, než ten, komu to kladie na srdce. Ak je to autenticky od Boha, vízia pokračuje ďalej, aj keď ju nevedie konkrétny človek, ktorý tú víziu od Pána prijal. Veľmi jasným príkladom sú don Bosco, svätý František či Matka Tereza. Ak však človek hnutie viaže na seba, po jeho odchode sa to rozpadne, pretože to nebolo Božie, ale ľudské,“ uvažuje kňaz Trnavskej arcidiecézy Ondrej Chrvala, ktorý niekoľko rokov pôsobil ako tajomník Rady pre mládež a univerzity KBS.

„Mnohí lídri nevedia odísť v správnom čase preto, lebo v rukách nedržia Ježiša, ale svoj úrad. Keby to bolo naopak, boli by schopní tak ako Simeon s malým Ježišom na rukách povedať: ,Teraz prepustíš, Pane, svojho služobníka.‘“
Jozef Mihok, redemptorista Zdieľať

Zmena po desiatich rokoch je podľa Chrvalu dobrá aj preto, aby vedenie hnutia alebo spoločenstva neustrnulo. „Ak má vedúci časovo obmedzený mandát, už počas neho si aktívne vyhľadáva a vychováva nástupcu a tak zabezpečuje, že pri ňom rastie nová generácia, ktorej postupne odovzdáva skúsenosti aj kompetencie,“ hovorí Chrvala.

Zároveň priznáva, že sa osobne stretol s prípadmi, keď „určitý vedúci spoločenstva a hnutia mal takú autoritu – často doloženú osobným príbehom a vernosťou Bohu –, že jeho slovo sa už proste nespochybňovalo a prijímalo sa až nekriticky, najmä členmi spoločenstva, ktorí mu boli vzdialenejší a boli v spoločenstve krátko a príliš si vážili vedúceho a jeho príbeh s Bohom“.

Podobne to vníma aj kňaz Spišskej diecézy Ján Buc, ktorý v minulosti pôsobil ako predseda Združenia kresťanských spoločenstiev mládeže. „Je to o zrelosti a svätosti človeka. Nebezpečenstvo budovania kultu osobnosti či pestovanie spasiteľského syndrómu existuje v každej jednej sfére a veriaci ľudia sú tiež len ľudia. Mnohí nemajú vybudovanú dostatočnú imunitu na určitý druh tlaku pýchy, sebectva, narcizmu, egoizmu, niekedy až exhibicionizmu. Človek v službe v cirkvi by mal preto neustále pestovať skromnosť a pokoru,“ uvažuje Buc.


Foto: Postoj/Pavol Rábara

Spojitosť medzi kultom osobnosti a ľudskou nezrelosťou vníma aj redemptorista Mihok. „Mnoho ľudí si nesie rôzne zranenia, neprešli dostatočnou formáciou, neuvedomujú si svoju vlastnú identitu, viac sa zameriavajú na to, čo robia, než na to, kým sú. Ježiš pritom povolal apoštolov v prvom rade preto, aby boli s ním, a až potom, aby išli, ohlasovali, uzdravovali. Kult osobnosti často vychádza z toho, že daná osoba viac dbá o to, čo robí, aký má úrad, než o to, kým naozaj je,“ hovorí Mihok a pripomína, že aj samotní apoštoli čelili pokušeniu budovať svoj kult osobnosti, keď sa medzi sebou hádali, kto z nich je väčší.  

Ondrej Chrvala vidí problém v tom, že neraz aj osoby, ktoré si uvedomujú dôležitosť hlbokého duchovného života, podľahnú tlaku povinností a modlitbu odsúvajú nabok. „Vtedy sa služba a rodinnosť spoločenstva ľahko začnú preklápať do funkcionality a výkonu a služobník sa stane výkonným riaditeľom s funkciou a postavením,“ myslí si kňaz Trnavskej arcidiecézy.

O to dôležitejšie je podľa Mihoka neustále venovať hlavnú pozornosť prehlbovaniu osobného vzťahu s Ježišom Kristom: „Pápežský kazateľ Raniero Cantalamessa raz povedal, že mnohí lídri nevedia odísť v správnom čase preto, lebo v rukách nedržia Ježiša, ale svoj úrad. Keby to bolo naopak, boli by schopní tak ako Simeon s malým Ježišom na rukách povedať: ,Teraz prepustíš, Pane, svojho služobníka.‘“

Kľúčovou je spätná väzba, pomôžu aj stanovy

Časové obmedzenie pôsobenia vo vedúcej funkcii je jedným z preventívnych opatrení pred opustením pôvodnej charizmy a budovaním kultu osobnosti, ale aké sú ďalšie možnosti, aby sa hnutie, združenie či spoločenstvo – slovami pápeža Františka – neocitlo uzavreté v železnom sude?

Kľúčovou je spätná väzba. „Vedúci v spoločenstvách majú vo väčšine prípadov za sebou tímy ľudí, ktorí majú isté kompetencie aj voči vedúcemu a môžu mu minimálne dať spätnú väzbu. V mnohých spoločenstvách je nastavený spôsob volieb po určitom období,“ hodnotí Ján Buc a pokračuje: „Každý vedúci by mal mať okolo seba ľudí, ktorí v záujme lásky k pravde a k dobru a pri pohľade na šírenie Božieho kráľovstva dokážu pomôcť vidieť správny a pravdivý obraz vedúcemu. Byť ticho pri pochybeniach znamená nedostatok lásky. To sa môže, samozrejme, vypomstiť.“

„Každý vedúci by mal mať okolo seba ľudí, ktorí v záujme lásky k pravde a k dobru a pri pohľade na šírenie Božieho kráľovstva dokážu pomôcť vidieť správny a pravdivý obraz vedúcemu. Byť ticho pri pochybeniach znamená nedostatok lásky.“
Ján Buc, kňaz Zdieľať

Dôležitosť dobrého vodcovského tímu vníma aj Ondrej Chrvala. „Vedenie spoločenstva by nemalo stáť len na jednom človeku, ale na tíme, ktorý rozhoduje spoločne. Samozrejme, musí tam byť vedúci s autoritou, ktorý v diskusii určí finálne riešenie a potom má mandát ho realizovať. Ale vodcovský tím je jeho oporou, pomáha mu niesť širšiu víziu, ako by dokázal len sám, a v neposlednom rade si tam môže vychovať schopného nástupcu, ktorý ho v pravý čas nahradí,“ hovorí Chrvala, podľa ktorého je dôležitou aj spätná väzba od partnerských spoločenstiev, ale aj zo strany kňazov – spovedníka, správcu farnosti či biskupa.

Redemptorista Mihok považuje za dobré, ak hnutia a spoločenstvá majú stanovy, ktoré aspoň základným spôsobom definujú spôsob ich fungovania a takto dovnútra chránia samy seba: „Samozrejme, vzájomná dôvera je dôležitá, ale zároveň netreba zabúdať ani na skutočnosť hriechu a osobného zlyhania.“

Jozef Mihok pripomína, že aj samotní apoštoli sa po Ježišovom nanebovstúpení zatvorili do večeradla, no keď na nich zostúpil Duch Svätý, naplnil ich svojou mocou, takže vyšli do ulíc a ohlasovali evanjelium. „Ak hnutia budú otvorené pôsobeniu Ducha Svätého, nebudú utekať pred svetom, ale cestou evanjelizácie budú dávať svetu nový život,“ hovorí redemptorista.

Všetci traja oslovení kňazi sa však na základe svojej osobnej skúsenosti zhodujú, že občasné nedostatky a problémy zďaleka nezatienia prínos hnutí a spoločenstiev pôsobiacich v rámci Katolíckej cirkvi.  

„Keď sme spolu, máme odvahu pustiť sa aj do vecí a projektov, ktoré presahujú jednotlivca. Spoločenstvo ponúka vzájomnú pomoc pri prekonávaní ťažkostí. Môže to byť fyzicky citeľné – nejaká konkrétna pomoc, ale aj v duchovnom zmysle – keď sa za seba modlíme a prihovárame za konkrétne veci,“ konštatuje kňaz Ján Buc a dodáva: „Prvé spoločenstvá kresťanov, o ktorých čítame v Skutkoch apoštolov, priťahovali iných neveriacich ľudí aj kvôli spôsobu života, ktorý viedli. Ak by sme podobne žili aj v dnešnej dobe, tak by táto evanjelizácia prvotnej cirkvi neustále pokračovala.“

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva