Zvykli sme si na to, že liturgické či iné slávnosti sa majú uskutočniť v posvätnom tichu a rozjímaní. A tak mnohých vyrušujú plačúce či neposedné deti.
Tí, čo išli popredku, ho okríkali, aby mlčal. Ale on ešte väčšmi kričal: „Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!“ (Lk 18, 35 – 43)
Keď sa sťažovali na to, že ich deti vyrušujú pri počúvaní kázne, kazateľ povedal: „Nesťažujte sa, sú to exkluzívni obyvatelia Božieho kráľovstva. Ako to chcete vydržať tam, keď to nedokážete vydržať tu?“
Ani Ježišova suita na prechádzke Jerichom nebola nadšená z kriku slepého žobráka. Lenže on sa nedal a jeho krik priniesol vytúžený dar. Jezuita Václav Umlauf nazval tento príbeh Kričať je uzdravujúce. Tých, ktorí kričia, považuje väčšina za buričov.
Lenže buričom ide často o vec, ktorá trápi aj mlčiacu väčšinu, ktorá sa snaží prežiť v bezpečnom úkryte. Nevidiaci videl v Ježišovi Syna Dávidovho. A kričal aj preto, aby vidiaci otvorili oči. A videli to isté. (Jozef Husovský)