Minizamyslenie Neprikrášlený rodokmeň

Spisovateľ Ramón Goméz de la Serma skepticky poznamenal: „História je niečo, čo sa nikdy nestalo, spísané niekým, kto pri tom nebol.“ Áno, mnohé historické udalosti sa neraz upravovali podľa toho, kto bol práve pri vesle.

Rodokmeň Ježiša Krista, syna Dávidovho, syna Abrahámovho. Abrahám mal syna Izáka, Izák Jakuba, Jakub Júdu a jeho bratov... (Mt 1, 1 – 17)

Aj evanjelista mohol Ježišov rodokmeň prikrášliť tak, aby sa v ňom nachádzali len tí najspravodlivejší. Podľa Maxa Lucada to však vyzerá skôr ako zoznam hriešnikov: „Abrahám ako Pinocchio neraz klamal, len aby si zachránil kožu. Abrahámov vnuk Jakub bol možno prefíkanejší ako hocktorý hráč v Las Vegas. Oklamal svojho brata, klamal otcovi a podviedol svojho strýka.“

Je tam aj kráľ Dávid, ktorý si „ukradol“ Uriášovu ženu, neviestka Rachab, cudzinka Rút či vyznávač okultizmu Manasses. Boh už od začiatku odmietol kastovať ľudí. Naopak, počíta práve s tými, ktorí sa silnými stali vďaka svojej slabosti. Lebo ako píše Richard Rohr: „Iba premenení ľudia môžu premieňať ľudí.“ (Jozef Husovský)