Biblia často spomína anjelov, archanjelov, cherubínov či serafínov a ako si pripomíname na Vianoce, dokonca uvádza aj mená niektorých najdôležitejších anjelov, napríklad Gabriela, ktorý priniesol Božie posolstvo panne menom Mária v galilejskom mestečku Nazaret. Anjel vo sne poradil Jozefovi ujsť so svätou rodinou do Egypta a v inom sne, kedy sa zase majú vrátiť.

Pavol vo svojom liste Efezanom a Kolosanom spomína päť ďalších „chórov“ – tróny, panstvá, mocnosti, sily a kniežatstvá. V snahe porozumieť týmto bytostiam konzultoval Tomáš Akvinský „Dionýza Areopagitu“, ktorého celý stredovek považoval za duchovného syna sv. Pavla spomínaného v Skutkoch apoštolských 17,34, no počas renesancie sa dokázalo, že to bol novoplatónsky filozof a teológ z 5. storočia.

Mnohí svätí či kandidáti na svätých uvádzali mimoriadne kontakty s anjelmi. Niektorí s nimi dokonca udržiavali časté či celoživotné vzťahy. Zdieľať

Dionýz tieto chóry veľmi podrobne systematizuje v diele O nebeskej hierarchii. Najvyššie sú serafíni, cherubíni a tróny, ktorí majú špecifickú funkciu lásky, poznania a moci. Uprostred sú panstvá, sily a mocnosti, ktoré sú zodpovedné za všeobecné riadenie stvorenia. Spodná hierarchia sa skladá z kniežatstiev, archanjelov a anjelov, ktorí sa zaoberajú priamou správou stvorení vo svete.

Stigmatička Mechtilde

Pred mnohými rokmi som napísal záverečnú prácu o Akvinského rozbore schopností anjelov, z ktorej nakoniec vznikla aj kniha. Odvtedy som uverejňoval články a dával prednášky o anjeloch v akademickom kontexte. Mimo svojich akademických záujmov som za tie roky zistil, že mnohí svätí či kandidáti na svätých uvádzali mimoriadne kontakty s anjelmi.

Niektorí z nich dokonca udržiavali s anjelmi časté či celoživotné vzťahy – sv. Františka Rímska, sv. Faustína, sv. Mária Magdaléna de Pazzi, sv. Gemma Galganiová, blahoslavená Dina Bélangerová a brazílska rehoľníčka Ceci Conyová a iní. Všetci dostávali od svojich anjelov duchovné pokyny (odpovede o vzťahoch, ako sa rozhodnúť atď.) – no pri veľkých rozhodnutiach ich anjeli vždy posielali za kňazmi, ktorí slúžili ako ich duchovní vodcovia.

Všetci dostávali od svojich anjelov duchovné pokyny (odpovede o vzťahoch, ako sa rozhodnúť atď.) – no pri veľkých rozhodnutiach ich anjeli vždy posielali za kňazmi, ktorí slúžili ako ich duchovní vodcovia. Zdieľať

Najhojnejšie zjavenia (silne prepojené s tradičnými anjelskými hierarchiami) sa nachádzajú v zápiskoch nemeckej stigmatičky Mechtilde Thaller-Schönwerthovej (1868 – 1919).

Mechtilde si veľa vytrpela od svojej matky, ktorá takmer zomrela pri jej pôrode. V detstve jej začal viditeľne robievať spoločnosť jej strážny anjel. V piatich rokoch navyše občas dostávala dar prítomnosti archanjela. Počas dospievania chcela podobne ako jej sestra vstúpiť do rehoľného života, no duchovný vodca jej povedal, že je povolaná do manželstva.

V šestnástich sa vydala za krutého, cudzoložného a často tyranského muža. Dostala stigmy, ktoré však videl len jej duchovný vodca. Stala sa duchovnou matkou mnohých ľudí vo svojom okolí prostredníctvom osobných kontaktov či listov a mala aj dar bilokácie, takže navštívila dokonca i bojiská 1. svetovej vojny a starala sa o ranených. Po jej smrti sa jej manžel i jeho milenka obrátili.

Nielenže od svojich anjelov dostávala praktické pokyny, ale ako pravá teoreticky založená Nemka sa s nimi začala aj pravidelne rozprávať o ich typoch a povinnostiach. To viedlo k jej teologickej náuke o deviatich chóroch anjelov. Jej poznámky a duchovný denník preložené neboli, no Frederick von Lama v roku 1935 preložil úryvky z nich do angličtiny ako The Angels, Our God Given Companions and Servants (Anjeli, naši spoločníci a služobníci daní Bohom).

Deväť chórov anjelov

Mechtilde sa v šestnástich vydala za krutého, cudzoložného a často tyranského muža. Dostala stigmy, ktoré však videl len jej duchovný vodca. Po jej smrti sa jej manžel i jeho milenka obrátili. Zdieľať

Prinášame tu niektoré jej poznámky, ktoré sa v hlavných bodoch zhodujú s Akvinským, no v konkrétnych podrobnostiach tradíciu prekračujú:

Serafíni sú najvyšší chór a „boli stvorení len pre jedno jediné – milovať milujúceho Boha“.

Cherubíni sú „Božie meče... štyria cherubíni stoja pred trónom Svätého Otca... Jeden z nich často stojí na stráži pred veľmi svätými svätyňami“.

„Siedmy chór, tróny, je chór autority. Svojho anjela z tohto chóru má každá diecéza, každé kráľovstvo a každé rehoľné spoločenstvo.“ Spomínajú sa v prefácii mnohých omší spolu s panstvami, mocnosťami a inými chórmi.

V prostrednej hierarchii sa šiesty chór nazýva panstvá. „Boh prideľuje anjelov z tohto chóru osobám, ktoré majú poskytovať duchovné vedenie: učiteľom na vyšších školách, kazateľom či spovedníkom.“

„Niektorí veľkí hriešnici dostávajú po svojom obrátení sily... Tento chór by mali vzývať i všetky osoby, ktoré majú sklon ku kontemplatívnemu životu.”

Mocnosti „sú pridelené kňazom, ktorí sú spovedníkmi veľmi zbožných duší. Takéhoto pomocníka majú spovedníci v kláštoroch. Ostatní spovedníci ich majú len vtedy, keď musia viesť privilegované duše, zvlášť milované Bohom... Ak má kňaz anjela z tohto chóru, takmer s istotou neskôr dostane miesto anjela z mocností anjela z panstiev. Stalo sa už, že niektorí kňazi dostali pri vysviacke okrem bežného strážneho anjela i anjela z chóru mocností, lebo boli určení na to, aby vykonali veľa mimoriadnej práce v spovednici”.

„Každá farnosť má svojho anjela, ktorý sa berie z chóru kniežatstiev.“

„Každý člen Bratstva... Mária kráľovná sŕdc má dvoch anjelov: obyčajného anjela a archanjela z družiny sv. Gabriela.“

Strážni anjeli budú vždy „v nebi na našej strane“. Charakteristika: „Niektorí sa prejavujú aktívnejšie a energickejšie než iní. Niektorí sú rezervovanejší, takmer by som povedala bojazlivejší, a tí sú pridelení osobám, ktoré sú povolané veľa trpieť.“ Ak sú duše zatratené, ich strážni anjeli sú prevelení k „zvláštnej stráži Kráľovnej anjelov“.

Sú to „súkromné zjavenia“, majú však od biskupských predstavených Imprimatur a Nihil obstat, takže neobsahujú nič, čo by sa protivilo viere. Môžu nám pomôcť väčšmi si vážiť duchov, ktorí sú hneď nad nami – a v neposlednom rade aj ich úlohu vo vianočnom čase či dávno po ňom.

Howard Kainz 
Autor je emeritný profesor filozofie na Marquettovej univerzite. Medzi jeho ostatné publikácie patria The Philosophy of Human Nature (Filozofia ľudskej prirodzenosti, 2008), a The Existence of God and the Faith-Instinct (Existencia Boha a inštinkt viery, 2010).

Pôvodný text: Angels and Their Hierarchies, medzititulky redakcia, ilustračné foto:TASR, Flickr.com (CC BY 2.0).

Rubrika K veci je tvorená autorskými článkami prestížneho amerického magazínu The Catholic Thing, vychádza s podporou Kolégia Antona Neuwirtha.