Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Cirkev Svet kresťanstva
26. január 2022

Kresťanské zbory

Ako funguje cirkev, ktorá mala v sčítaní najväčší nárast?

V Kresťanských zboroch sa nedelia na duchovenstvo a laikov, kázať môže každý pokrstený brat a financie od štátu neprijímajú.

Ako funguje cirkev, ktorá mala v sčítaní najväčší nárast?
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

V Kresťanských zboroch sa nedelia na duchovenstvo a laikov, kázať môže každý pokrstený brat a financie od štátu neprijímajú.

Z jednotlivých cirkví zaznamenali vo vlaňajšom sčítaní obyvateľstva najväčší nárast Kresťanské zbory na Slovensku. K tejto protestantskej cirkvi sa prihlásilo dvaapolkrát viac ľudí ako pred desiatimi rokmi. Vtedy mali 7 720 členov, vo vlaňajšom sčítaní si túto cirkev uviedlo 18 553 obyvateľov.

„Ide o veľký skok, ktorý berieme s rezervou,“ hovorí štatutárny zástupca Kresťanských zborov na Slovensku Peter Duban. Ako sa vyjadril pre Svet kresťanstva, tieto čísla pre nich nie sú smerodajné. „Vieme zhruba, koľko nás je na Slovensku, ale v jednotlivých zboroch určite nie je toľko ľudí, ako ukázalo sčítanie,“ vraví.

Ako možný dôvod vidí skutočnosť, že ku Kresťanským zborom sa prihlásili vo zvýšenej miere sympatizanti, ktorí nie sú zaradení v konkrétnom zbore, ale buď sa stotožňujú s touto cirkvou, alebo sympatizujú s jej učením, ktoré si našli v médiách alebo na internete.

„Avšak pokiaľ sme našou službou priviedli týchto ľudí k Pánovi Ježišovi, hoci sa nezaradili do zboru, tak sa z toho teším,“ dodal.

Za posledných desať rokov v Kresťanských zboroch podľa Dubana nerobili masívnu evanjelizačnú kampaň. „Pripisujem to skôr tomu, že sa rozšírili komunikačné možnosti, aj online priestor je viac z našej strany využívaný,“ hovorí.

Aj podľa Juraja Kocmundu, ktorý je spoluzodpovedný za Kresťanský zbor v Novom Meste nad Váhom, čísla v sčítaní ľudu príliš nekorešpondujú s realitou a členov dramaticky nepribúda. Domnieva sa, že sa k nim prihlásili aj ľudia z rôznych duchovných projektov a aktivít, ktoré nemôžu byť oficiálne zaregistrovanou cirkvou.

„Na to, aby mohla byť cirkev zaregistrovaná, musí mať 20-tisíc členov. Existuje množstvo kresťanských aktivít, ktoré túto hranicu nedosiahnu, a preto musia fungovať len ako občianske združenie,“ vysvetľuje Kocmunda, ktorý dodáva, že Kresťanské zbory sú štátom uznanou cirkvou len vďaka svojim predchodcom. „Zaregistrovaní sme vďaka menej prísnej legislatíve, ktorá bola kedysi. Sme jedna z najmenších cirkví na Slovensku. Dnes by sme kritériá nespĺňali,“ dodal.

Za ďalší dôvod Kocmunda považuje aj príliš všeobecný názov, ktorý môže byť pre Slovákov mätúci.

„Keď poviem, že som z Kresťanských zborov, väčšina ľudí nevie, o čo ide. Je to tým, že sme malá cirkev, ktorá nemala nikdy potrebu mediálne sa prezentovať, no zároveň máme veľmi všeobecný názov. Apoštolská cirkev, baptisti, adventisti, to sú špecifické názvy. V podstate všetci sú to kresťania a niekto by mohol povedať, že sú to ,kresťanské zbory‘,“ vysvetlil.

Duchovenstvo nemajú, kázať môže každý

Ako teda vznikla a funguje cirkev, ktorá zaznamenala v sčítaní najväčší nárast?

Kresťanské zbory majú približne storočnú tradíciu a pôvodne vznikali ako malé zhromaždenia v domoch na vidieku. V posledných desiatkach rokov sa malé rodinné stretnutia, ktoré často nefungovali dlhšie ako jednu generáciu, presunuli do miest.

„Vidíme trend, že odbudlo malých regionálnych zhromaždení, o to silnejšie sú väčšie zbory v mestách. Aj v okrese Nové Mesto nad Váhom bolo množstvo malých zhromaždení na kopaniciach a nakoniec sa spojili do jedného. Výhodou je, že v miestnej cirkvi je viac rodín a odovzdaná viera prežije viac generácií. Zároveň sme však stále malý zbor, v ktorom sa dobre budujú osobné vzťahy a komunita,“ hovorí Kocmunda.

Po organizačnej stránke ide o cirkev, ktorá jediná v našich podmienkach nemá centralizovanú štruktúru. Jednotlivé zbory sú samostatné jednotky, pričom v cirkvi neexistuje delenie na duchovenstvo a laikov.

„Berieme to z toho pohľadu viery, že tí starší bratia, ktorí sú duchovne aj ľudsky zrelší a vnímajú zodpovednosť za veriacich, obhospodarujú po stránke duchovnej aj organizačnej naše zbory. Zodpovedajú sa len veriacim vo svojom zbore,“ vysvetľuje Peter Duban.

Nemajú kazateľov, pastorov ani biskupov. Tzv. starší bratia sú jediný prvok štruktúry tejto cirkvi.

Úloha kázať však nie je vyhradená len starším bratom. „U nás môže kázať nielen starší brat, ale každý pokrstený brat. Veríme na vedenie Duchom Svätým, čo sa týka vedenia Božieho slova. Takže každý, kto prijal niečo z Božieho slova pre zhromaždenie a je pokrstený, môže kázať,“ približuje Duban.

Peter Duban. Foto: Marka Zacková

Ďalším špecifikom je, že Kresťanské zbory si nepýtajú od štátu žiadne príspevky na fungovanie. Jednotlivé zbory si robia zbierky a tým pokrývajú svoje náklady.

Zbory sa nachádzajú po celom Slovenku, najsilnejšie sú podľa Dubana v okresných mestách. Vo väčšom zbore býva od 20 do 70 členov. „Nemáme matriky ani členstvo, presné počty nevieme,“ konštatuje s tým, že raz do mesiaca sa konajú regionálne stretnutia a raz alebo dvakrát za rok aj celoslovenské konferencie.

Z hľadiska veku a vzdelania chodia do zborov ľudia všetkých kategórií.

Keďže jednotlivé zbory sú autonómne jednotky, môžu sa medzi nimi objavovať rozdiely. Ako však ozrejmuje Peter Duban, nejde o výrazné rozdiely. Napríklad v jednom zbore majú vo zvyku na začiatku modlitebného zhromaždenia viac piesní, v inom zbore len jednu.

Kresťanské zbory na Slovensku vznikli ako „bratské zbory“ z dvoch prameňov – zo zahraničného a z domáceho. Prvým prameňom bolo „bratské hnutie“, ktoré vzniklo na Britských ostrovoch na sklonku prvej tretiny 19. storočia a rozšírilo sa v mnohých krajinách. V zahraničí majú rôzne názvy, no spoločne vychádzajú z hnutia Brethren Movement Worldwide.

Druhým prameňom bola práca domácich evanjelistov. Prívlastok „bratské“ dostalo hnutie preto, že nemalo ordinovaných duchovných, ale duchovné služby v zhromaždeniach jeho zborov vykonávali všetci ich obdarovaní a ochotní mužskí príslušníci – bratia.

Na území Slovenska fungujú od roku 1903. S reformačnými cirkvami sa zhodujú:
– v poznaní, že jedinou Hlavou cirkvi je Kristus a zvrchovanou autoritou v nej je Svätý Duch, hovoriaci vo Svätých písmach,
– v pravde o ospravedlnení z viery a nie zo skutkov,
– v pravidle, že Sväté písmo sa vykladá Svätým písmom a nie tradíciou,
– v uznaní všeobecného kňazstva veriacich: že každý skutočný kresťan – muž či žena – je kňazom, Božím svätoslužobníkom.
Viac na webstránke Kresťanských zborov.

Čo sa týka náuky a teológie, rozdiely medzi zbormi nie sú. Základ vierouky je spasenie z milosti a z viery v Ježiša Krista.

Peter Duban vysvetľuje, že z ostatných cirkví majú Kresťanské zbory z pohľadu učenia najbližšie k Cirkvi bratskej a Bratskej jednote baptistov. „S týmito cirkvami sme boli aj počas komunistického režimu najviac zviazaní,“ ozrejmil.

Aký majú vzťah s veľkými cirkvami? Peter Duban tvrdí, že ekumenizmus nie je pre Kresťanské zbory téma v zmysle náuky. „Každý stojíme na inom základe, čo sa týka prístupu k spaseniu,“ vraví, „avšak oceňujeme snahu prejaviť medzi cirkvami dobrú vôľu, byť navzájom tolerantní a zhovievaví.“

Hoci mnohé protestantské cirkvi na Západe začali v kultúrno-etických otázkach raziť progresívny prístup, Kresťanské zbory na Slovensku zostávajú podľa ich štatutárneho zástupcu „stále konzervatívne“.

V otázkach ochrany života či manželstva je línia cirkvi jasná, hoci pre absenciu centralizácie vyplývajú názory na tieto témy od ľudí v jednotlivých zboroch. „Vzťah muža a ženy je jediný, ktorý je od Boha, tento postoj stále naprieč zbormi platí,“ hovorí Duban.

Hľadal som dokonalosť a našiel Ježiša

Do Kresťanských zborov sa Peter Duban dostal ako neveriaci, respektíve hľadajúci. „Do 22 rokov som bol totálny neverec, bol som síce vychovávaný formálnymi evanjelickými rodičmi, ale mal som svoje záujmy,“ spomína.

Keď po revolúcii prišla rôzna duchovná literatúra, zaujímal sa napríklad o New Age. Nasmerovalo ho to na duchovný svet a prebudilo túžbu po Bohu. Vyše roka robil jogu, venoval sa aj východným náboženstvám s tým, že sa usiloval o cestu dokonalosti, ktorá by ho mala priviesť k Bohu. „Ale videl som, že nič sa v mojom živote nedeje, nikam na to neposúva,“ vracia sa do minulosti.

Raz dostal pozvanie do Kresťanského zboru v Modre, kde vtedy býval. „Bolo to pre mňa stretnutie s Bohom, po ktorom som vždy túžil a nikdy sa mi predtým nedostalo. Vtedy som poznal, že ku mne prehovoril Boh. Vedel som, že Ježiš je jediná cesta k Bohu a nie je to o mojej dokonalosti, ale, naopak, on, dokonalý, ma priviedol k Bohu,“ rozpráva.

Inzercia

Hovorí tiež, že hoci mal a stále má priateľov aj v iných denomináciách, napríklad v letničných cirkvách, práve charizmatické prvky mu brali pokoj, ktorý pociťoval z Božieho slova v Kresťanských zboroch.

„Vedel som, že Božie slovo je jediné a postačujúce na to, aby ku mne prehovoril Boh a aby ma naplnil svojím pokojom,“ uzavrel.

Peter Duban pred Ústredím Kresťanských zborov na Tehelnej ulici v Bratislave. Foto: Marka Zacková

Juraj Kocmunda pochádza z Bratislavy a vyrastal v Kresťanských zboroch od malička. Jeho rodičia boli katolíci, no vieru prežívali skôr sviatočne. Otec našiel živú vieru vďaka svedectvu upratovačky na vysokej škole, kde učil.

„Staršia pani upratovačka chodila stále radostná a môj otec, ustarostený mladý človek s dvoma malými deťmi, to nechápal. Keďže bola z Kresťanských zborov, po jej svedectve začal chodiť ku kresťanom, cez ktorých zažil obrátenie,“ spomína na prvý kontakt svojej rodiny s Kresťanskými zbormi v Rači.

Osobne ho zasiahlo to, že živá viera zmenila pohľad jeho rodičov na život, manželstvo aj rodinu a rozhodli sa nemať len dve deti, čo bol vtedy silný trend, ale ponechať Bohu priestor. „Narodil som sa ako štvrtý v poradí. Rodičia mi rozprávali, že keby nezažili stretnutie s Ježišom a obrátenie, tak by sme pravdepodobne neboli šesťčlenná rodina.“

Vďaka príkladu rodičov a komunite kresťanských rodín, v ktorej vyrastal, sa ako deväťročný rozhodol spraviť osobné rozhodnutie pre život s Kristom. „Bolo pre mňa prirodzené pomáhať druhým, starať sa o komunitu. Rozkladať stoličky, techniku. V službe a kresťanskej komunite mi bolo dobre, čo ma ochránilo od mnohých zlých vecí. Nemal som žiadne rebelské obdobie. Nepotreboval som odchádzať z cirkvi a niečím si prejsť,“ ozrejmil Kocmunda.

Juraj Kocmunda s manželkou. Foto: osobný archív manželov

Ako stredoškolák chodieval z Bratislavy do Nového Mesta nad Váhom pomáhať budovať Klub skala pre mládež v pivničných priestoroch v miestnom zbore. Pozvanie dostal od kamaráta z Nového Mesta nad Váhom, s ktorým sa spoznal cez letný tábor.

„Lákala ma praktická pomoc, pomáhal som pri stavebných prerábkach, zabezpečoval technické veci. Najskôr som chodil len cez víkendy, po strednej škole mi ponúkli pracovať aj cez týždeň. K praktickej pomoci sa pridala aj duchovná služba, chodili sme na rôzne víkendovky s mládežou,“ dodal dnes už zodpovedný starší za miestny zbor, ktorý pôsobí v komunite viac ako pätnásť rokov.

Podľa Kocmundu nie sú podstatné rastúce čísla členov zborov, ale rozmer duchovnej rodiny, ktorá sa navzájom o seba stará. „Nemôžem povedať, že za roky mojej služby sme sa stali veľkým rastúcim zborom. Dokonca je nás možno menej ako kedysi, no je to rodinná komunita, ktorá dáva zmysel v tom, že sa v nej cítim bezpečne, mám sa o koho starať a viem, že aj oni sa postarajú o mňa a moju rodinu aj v ťažkom čase,“ dodal.

Osobná evanjelizácia, duchovný rast a bohatý komunitný život

O svojej skúsenosti s Kresťanskými zbormi píše redaktor Postoja Lukáš Krivošík, ktorý tam našiel svoj duchovný domov. 

Moja cesta do Kresťanských zborov bola zvláštna. Pred mnohými rokmi z Kresťanského zboru v Prievidzi odišlo niekoľko veriacich pre akési vnútorné nezhody. Založili si vlastné spoločenstvo, ktoré dlho nebolo zaradené pod žiadnu denomináciu. Naďalej si však viac-menej zachovávalo evanjelikálnu teológiu Kresťanských zborov a jeho členovia udržiavali kontakty s miestnymi kresťanskými zbormi v Trenčíne či v Rači. Členovia tohto samostatného zboru boli v Prievidzi a na okolí misijne celkom aktívni, pokiaľ išlo o vydávanie osobného svedectva a hlásanie evanjelia. Viacerí ľudia zvonku v tomto spoločenstve našli Ježiša Krista a ono sa rozrástlo z pár členov na súčasných asi 80 duší.

V tomto spoločenstve som sa pred rokmi obrátil aj ja. Priviedol ma doň v čase môjho osobného duchovného hľadania kamarát Karol, ktorého som poznal cez jeho mamu, známu prievidzskú poetku. Najskôr som si udržiaval odstup a znútra som veľmi racionálne pozoroval, či to nie je nejaká manipulatívna sekta, no nikto odo mňa nepýtal prepísanie majetkov, nesnažili sa ma ani izolovať od rodiny a chýbal tiež na seba zameraný guru – bolo to naozaj o Ježišovi a o spoločných modlitbách či výklade Písma.

Viacerí ľudia, ktorí tam chodili, ma zároveň zaskočili obrovskou ľudskou zrelosťou a hĺbkou. Bolo z nich cítiť, že žijú blízko pri Bohu. Tím z tohto spoločenstva, ktoré si dalo pomenovanie Dom na skale, dokonca pred pár rokmi vyhral medzinárodné majstrovstvá v znalosti Biblie.

Po pár mesiacoch chodenia na biblické vyučovanie som v tomto spoločenstve aj ja vyznal Ježiša Krista. Keďže do tohto spoločenstva pravidelne zvykli chodiť kázať bratia z Kresťanského zboru v Rači, neskôr, po presťahovaní do Bratislavy, som aj ja začal chodiť do račianskeho zboru. Pokladám sa teda za evanjelikálneho kresťana, ktorý svoju vieru žije v Kresťanských zboroch.

Zmienené spoločenstvo Dom na skale v Prievidzi sa v posledných rokoch teologicky posunulo viac charizmatickým smerom a oficiálne sa zaradilo do letničného hnutia Slovo života. No keďže Slovo života nebolo uvedené ako možnosť v sčítaní, lebo v SR nejde o štátom registrovanú cirkev, viacerí členovia toho spoločenstva v Prievidzi zaškrtli v sčítaní Kresťanské zbory, z ktorých vyšli alebo im boli blízke v minulosti.

Inak povedané, je možné, že pod hlavičku KZ sa v sčítaní proste prihlásili aj členovia iných evanjelikálnych spoločenstiev, ktoré nie sú registrované. Ďalšou skupinou sú zrejme ľudia zo širokej verejnosti, ktorí sa možno zúčastnili na nejakej evanjelizačnej akcii, prednáške alebo programe Kresťanských zborov. A hoci sa nezaradili aktívne do života žiadneho zboru, akcia v nich zanechala dobrý dojem, a pokiaľ nemajú inú denominačnú väzbu, vyjadrili svoje sympatie ku KZ prihlásením sa v sčítaní. Zabúdať nemožno asi ani na „stratené ovečky“, teda na ľudí, ktorí vyšli z Kresťanských zborov, ale prestali vieru praktizovať. No pri príležitosti sčítania zaškrtli túto možnosť, podobne ako je to pri množstve nepraktizujúcich katolíkov…

No a napokon sú tu aj niektoré bizarné dôvody. Viem napríklad o jednom mesiánskom Židovi, ktorý všade chváli a propaguje Kresťanské zbory, lebo mu je nesmierne sympatické, že neberú peniaze od štátu, hoci ako registrovaná cirkev by na ne mali zákonný nárok.

To všetko môžu byť dôvody vývoja čísiel KZ v ponovembrových sčítaniach: podľa nich Kresťanské zbory zo stavu 700 veriacich v roku 1991 narástli na 6 519 ľudí v roku 2001, potom na 7 720 ľudí v roku 2011 a vo vlaňajšom cenze sa k nim prihlásilo až 18 553 ľudí. A to v situácii, keď veľké cirkvi zaznamenávajú úbytok veriacich.

Na tomto mieste sa núka otázka: Môžu Kresťanské zbory a ďalšie evanjelikálne cirkvi, ktoré vykazujú medzi jednotlivými sčítaniami rast, niečím inšpirovať veľké cirkvi, zaznamenávajúce odliv členov?

Na základe svojej skúsenosti by som na Kresťanských zboroch vyzdvihol dve veci. Po prvé, aj keď ani KZ neobchádza pohodlné, letargické a samo so sebou spokojné kresťanstvo strednej vrstvy, je tu relatívne veľa jednotlivcov, ktorí berú veľmi vážne Ježišovu výzvu z Matúša 28:19-20: „Choďte teda, čiňte mi učeníkmi všetky národy, krstiac ich v meno Otca i Syna i Ducha Svätého a učiac ich zachovávať všetko, čokoľvek som vám prikázal.“

Títo bratia neúnavne rozdávajú evanjelizačné letáky či vreckové výtlačky Nového zákona (takzvané gedeónky), rozprávajú sa s ľuďmi o Ježišovi a svedčia slovami i skutkami o tom, čo v ich vlastných životoch vykonal Boh. Často sa prihovárajú ľuďom, o ktorých nikto nejaví záujem, a tí ocenia, keď ich niekto vypočuje, pozhovára sa či pomodlí sa s nimi za riešenie ich problémov.

Druhý moment, ktorý by som na základe svojej skúsenosti v Kresťanských zboroch vypichol, je život v zborovom spoločenstve. Nedeľná bohoslužba, biblické vyučovanie cez týždeň a besiedka či mládežnícke stretnutia sú príležitosťami, vďaka ktorým medzi jednotlivými veriacimi vznikajú doslova priateľské vzťahy. Stane sa, že si ľudia zo zboru zorganizujú napríklad výlet do prírody či futbal. Rodiny sa občas medzi sebou pozývajú na obedy a ľudia zo zboru si tiež rôzne vypomáhajú. Kresťanské zbory sú príležitosťou zažiť život na úrovni komunity, ktorý tak chýba širokej spoločnosti, kde dominuje anonymita.

Na úrovni viery zbor veľmi pomáha jednotlivým členom duchovne rásť. Skúsenejší bratia a sestry vo viere sa dokážu podeliť s radou s mladšími a povzbudiť zase tých veriacich, ktorí čelia v živote práve ťažkostiam či skúškam. Na svetskej úrovni sa zase stane, že vám niekto zo zboru pomôže so sťahovaním alebo dohodí prácu, prípadne si v zbore nájdete manžela/manželku.

Jednotlivci zapálení pre osobnú evanjelizáciu a bohatý komunitný život sú asi najväčšími devízami Kresťanských zborov. No aj pred veriacimi z tejto protestantskej cirkvi leží úloha nezakopať svoje talenty, ale rozvíjať svoje prebudenecké dedičstvo tak, aby sme sa reálne dostáli k tým číslam zo sčítaní obyvateľstva.

Odporúčame

)
Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.