Podľa väčšinovej predstavy sa začala Ježišova krížová cesta v Getsemanskej záhrade. V skutočnosti sa začala oveľa skôr. Vlastne už jeho prvým dotykom so zemou.
Keď to počuli, všetkých v synagóge zachvátil hnev. Vstali, vyhnali ho z mesta a viedli ho až na zráz vrchu, na ktorom bolo ich mesto postavené, a odtiaľ ho chceli zhodiť. Ale on prešiel pomedzi nich a odišiel. (Lk 4, 24 – 30)
Prvé zastavenie krížovej cesty nesie názov Ježiš odsúdený na smrť. Prvý Ježišov rozsudok smrti však podpísali už obyvatelia mesta, v ktorom prežil detstvo. Preto, lebo hovoril niečo, čo títo doteraz milí ľudia odmietli počúvať.
Ježiš niesol svoj aj kríže iných mnohé roky. Ak sme vykúpení jeho krížom a zmŕtvychvstaním, potom je to cesta celého jeho života – s nástrahami smrti, ale aj zábleskami zmŕtvychvstania, ktoré ponúkal vždy, keď vyliečil malomocného, zachránil odsúdeného, vrátil zrak, sluch či oživil vyschnutú ruku. Plnil program, ktorý si vypožičal od proroka Izaiáša a ohlásil tesne pred tým, ako ho vyviedli zo synagógy (Lk 4, 16 – 19).
Takisto je to aj v našich životoch. Krížové cesty sa striedajú so zmŕtvychvstaniami. (Jozef Husovský)