Minizamyslenie Veľkonočný hoax

Prekrúcanie faktov a vypúšťanie hoaxov do sveta nie je (post)postmoderný výmysel. Dialo sa to, ako vidno, už dávno.

Ženy rýchlo vyšli z hrobu a so strachom i s veľkou radosťou bežali to oznámiť jeho učeníkom. A hľa, Ježiš im išiel v ústrety a oslovil ich: „Pozdravujem vás!“ (...) Veľkňazi sa zišli so staršími, poradili sa a dali vojakom veľa peňazí so slovami: „Tak vravte: ‚V noci prišli jeho učeníci a kým sme my spali, oni ho ukradli.‘“ (Mt 28, 8 – 15)

Ľudia mali odnepamäti radi tajné, zákulisné informácie. Mohli mať pocit, že vedia viac ako obyčajní smrteľníci a idú proti prúdu. Na tom sa nič nezmenilo. Azda iba to, že dnes máme oveľa viac kanálov, ktorými sa papierové loďky „overených“ informácií dajú púšťať do sveta.

Aj vďaka tomu si začala raziť cestu myšlienka, že pravda je niekde uprostred. Nie je. Aj myšlienka, že pravdu má väčšina (alebo menšina). Nemusí mať. Pravdou však je, že za všetkým nestojí sprisahanie, peniaze milionárov či chúťky na studenú vojnu.  

V každom prípade, v otázke zmŕtvychvstania nemáme žiadne selfie ani odposluchy, a tak zostáva priestor pre vieru. Jednoducho, buď veríme v Ježišovo zmŕtvychvstanie a vnášame ho do života, alebo je nám ukradnuté. Bez ohľadu na hoaxy okolo. (Jozef Husovský)