Minizamyslenie „Nazemiostanie“

Ako to naozaj bolo s Ježišovým nanebovstúpením, je rébus, ktorý riešia teológovia. Určite nešlo o žiadnu „leteckú šou“. Je to predovšetkým metafora Ježišovho návratu k Otcovi.

Ako ich žehnal, vzdialil sa od nich a vznášal sa do neba. Oni sa mu klaňali a s veľkou radosťou sa vrátili do Jeruzalema. (Lk 24, 46 – 53)

Je to teda len letargické konštatovanie alebo to má pre nás nejaké posolstvo a zmysel?

V Ježišovom nanebovstúpení vidí Alessandro Pronzato veľkú výzvu: „Kristus v deň nanebovstúpenia neopustil zem. Nesmieme si pliesť – tak to rozlišuje Louis Evely – zmiznutie s odchodom. Odchod značí neprítomnosť. Napriek tomu zmiznutie iba skrytú, povedal by som ,preoblečenú‘ prítomnosť. Nanebovstúpenie je rozhodujúcou skúškou pre existenciu kresťana. Ježiš neodišiel. Ostal tu. Jednoducho sa skryl. Preobliekol sa, prijal obyčajný vzhľad.“

Tým sa však rozšírila možnosť hľadať ho, spoznávať a stretať. A nebo sa navyše spojilo so zemou. A to je naozaj podstatná vec. (Jozef Husovský)