Minizamyslenie Paradox a doxa

Tento pokorný učiteľ, ktorému o chvíľu vezmú aj to málo, čo má, a zomrie spolu so zločincami, hovorí o sláve. Ďalší Ježišov paradox.

Ježiš pozdvihol oči k nebu a modlil sa: „A slávu, ktorú si ty dal mne, ja som dal im, aby boli jedno, ako sme my jedno – ja v nich a ty vo mne.“ (Jn 17, 20 – 26)

Ježiš nemá na mysli slávu, po ktorej túžia umelci, politici či biznismeni. Sláva sa po grécky povie „doxa“ a ako vysvetľuje Daniel Pastirčák, „v doslovnom preklade znamená ,zdať sa‘, ,javiť sa‘.

Sláva sa zjavuje tam, kde sa niekomu náš život javí ako významný. Doxa znamená mať hodnotu v očiach iného. Doxa predstavuje pozitívnu mienku, reputáciu, dobré meno. Niekto ma vidí ako významného, zaujíma sa o mňa, záleží mu na mne, obdivuje ma a oceňuje. Sláva v tomto zmysle je najbytostnejšou podmienkou zmysluplného života.“

Ježiš naznačuje, že aj keď sa mnohým už o chvíľu bude zdať jeho život zbytočným, je tu Boh, ktorý sa o neho zaujíma, záleží mu na ňom, obdivuje a oceňuje ho. Ježiš chce, aby to zažili aj jeho učeníci. A aby túto slávu preniesli na všetkých hladných, smädných, chorých, väzňov, pocestných, nahých a nevypočutých. Teda na ľudí, ktorí sa zdajú byť nepotrební.

Aby tí, čo sa hlásia k Ježišovi, zažili to, čo pochopil Alessandro Pronzato, keď napísal: „Blahoslavení zbytoční, pretože iba oni sú naozaj nenahraditeľní.“ (Jozef Husovský)