Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Svet kresťanstva
08. august 2022

Čo o kardinálovi Tomkovi písala ŠtB

Je prispôsobivý, ale opatrný. Zrejme z neho bude vatikánsky štátny sekretár

Komunisti mali zdroje priamo vo Vatikáne, obávali sa vzniku poľsko-slovenského tandemu na čele cirkvi.

Je prispôsobivý, ale opatrný. Zrejme z neho bude vatikánsky štátny sekretár

Foto: TASR/Daniel Veselský

Zosnulého kardinála Jozefa Tomka v Ríme celé desaťročia sledovali agenti ŠtB. Komunistická tajná polícia mala svoje zdroje dokonca priamo vo Vatikáne. Dokazujú to dokumenty, ktoré sa nachádzajú v Archíve bezpečnostních složek v Prahe.

Neušlo to pozornosti ani samotného Tomka. „Neustále sme boli sledovaní z československej ambasády. Veľmi ostro bol sledovaný Slovenský ústav svätých Cyrila a Metoda, podobne aj Pápežské kolégium svätého Jána Nepomuckého,“ zaspomínal si kardinál v knihe rozhovorov Na životných cestách (SSV, 2008).

Tomko priznáva, že niektorí kňazi v Ríme boli sledovaní viac ako mnohí iní na Slovensku: „To je úplne isté. Pravdou je, že nám nemohli ublížiť. Ale narobili veľké škody. Niektorých dostali pod svoj vplyv a pokazili im život. Prísť do styku so špionážou nie je nikdy príjemné. Na tých, ktorí ušli z Československa, nasadili svojich ľudí. To som videl v Nepomucene, ako sa obávali pomsty. Nevedeli sme presne, kto a ako spolupracoval, ale mali sme svoje podozrenia a tie sa časom ukázali ako správne.“

Prečo ŠtB považovala Jozefa Tomka za nebezpečnú osobu, aké informácie o ňom zhromaždila a nakoľko boli jej zistenia správne?

Tomko a Hnilica na muške

Československý komunistický režim považoval protikomunisticky zameraný slovenský exil za jedného z hlavných nepriateľov. Osobitne to platilo o katolíckom exile v Ríme.

„Boli ochotní použiť všetky dostupné prostriedky na jeho likvidáciu, od únosov a atentátov v 50. rokoch 20. storočia cez podrobné monitorovanie exilových organizácií či hlavných predstaviteľov pomocou početných agentov rozviedky a kontrarozviedky až po rôzne dezinformačné a diskreditačné kampane,“ vysvetľuje pre Svet kresťanstva vedecká pracovníčka Ústavu pamäti národa (ÚPN) Beáta Katrebová Blehová.

Priamo v Ríme pôsobila rezidentúra československej rozviedky, ktorá aj pomocou dobrých kontaktov na talianskych komunistov zásobovala československé komunistické vedenie dôležitými informáciami z prostredia Svätej stolice a Vatikánu. 

Osobitná pozornosť sa zameriavala na dvoch slovenských duchovných – okrem Jozefa Tomka to bol Pavol Hnilica. „Len na biskupa Hnilicu, ktorý od roku 1951 až do pádu režimu žil v rímskom exile, bolo nasedených približne 20 agentov kontrarozviedky,“ vypočítava historička Katrebová Blehová, podľa ktorej jedna z agentiek ŠtB prenikla do Hnilicovej najtesnejšej blízkosti.

Išlo o Ingebor Casavecchia, dcéru agenta československej rozviedky Ernesta Mašatu, ktorá bola naverbovaná v roku 1968 pod krycím menom Mářa. „Pracovala ako sekretárka biskupa Hnilicu v jeho sídle na Via Monte Santo v Ríme a o jej správy sa zaujímala aj sovietska tajná služba KGB,“ hovorí Katrebová Blehová.      

Medzi najznámejších agentov ŠtB pôsobiacich v Ríme patril podľa vedeckej pracovníčky ÚPN aj Jozef Král, ktorý bol ako agent pod krycím menom Magnus naverbovaný už v roku 1958. Tri desaťročia pôsobil v slovenskej redakcii Vatikánskeho rozhlasu, odkiaľ donášal na svojich spolupracovníkov.

Predpovedali mu veľkú kariéru

Intenzívny záujem o Jozefa Tomka začala ŠtB prejavovať dávno predtým, ako sa stal biskupom a neskôr kardinálom. Svet kresťanstva na to upozornil Jaroslav Šebek z Historického ústavu Akademie věd ČR, ktorý pri príprave monografie o kardinálovi Františkovi Tomáškovi narazil v Archíve bezpečnostních složek v Prahe aj na informácie o Tomkovi.

„Na federálnom ministerstve vnútra bola 5. júna 1974 zaevidovaná správa s názvom ,Mons. TOMKO Jozef – poznatky‘, ktorá bola označená ako ,Přísně tajné‘. Referuje o oslave, ktorú Tomko usporiadal v marci toho roku v priestoroch Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda pri príležitosti 50. narodenín a 25. výročia kňazskej vysviacky,“ približuje okolnosti vzniku dokumentu historik Šebek.

V hlavnej časti sa správa venuje osobnosti Jozefa Tomka: „Patrí údajne medzi tzv. progresívnu skupinu vo vatikánskom aparáte, avšak vie sa obratne správať aj k predstaviteľom konzervatívcov. Celkovo má byť jeho podstatnou charakterovou vlastnosťou veľká prispôsobivosť. Svoje styky si vyberá veľmi opatrne a hlavne medzi osobami, ktoré majú určité postavenie a vplyv. Pre tieto osoby potom pri rôznych príležitostiach organizuje hostiny a podobné akcie. V kruhoch československej kňazskej emigrácie sa Tomkovi predpovedá veľká kariéra.“

Ďalšia správa, na ktorú Jaroslav Šebek narazil, pochádza z 2. novembra 1987. „V tomto prípade vieme presne určiť jej autora, keďže ako prameň uvádza osobu s krycím menom Dore. Bol to kňaz Blažej Müller, ktorý bol agentom československej rozviedky,“ objasňuje český historik.      

Správa informuje o tom, že kardinál Tomášek sa počas svojho pobytu vo Vatikáne dvakrát stretol s kardinálom Tomkom. Prítomný bol aj ďalší slovenský biskup Dominik Hrušovský.

Inzercia

„Tomko uviedol, že priebežne pápeža informuje o situácii cirkvi na Slovensku, kde sa podarilo zamedziť širšej pôsobnosti Pacem in terris. Slovenská katolícka cirkev, ktorá disponuje sympatiami viac než polovice národa, nie je v područí štátnej správy. Rovnako má početných prívržencov v štátnom aparáte. Tomko ďalej konštatoval, že zásluhou jeho a celého slovenského exilu, predovšetkým katolíckeho, sa podarilo uskutočniť zvrat a zabezpečiť rozmach katolicizmu na Slovensku,“ referoval agent Dore.

V správe sa ďalej uvádza, že Tomášek priznal slovenskej cirkvi úspechy a určitú autonómiu. „Žiadal Tomka, aby prispel k podpore cirkvi v ČSSR ako celku – najmä slovenskí katolíci majú vo svojej masovosti morálne právo donútiť československý štátny aparát k rešpektovaniu neobmedzených náboženských slobôd,“ končí sa správa.

Len niekoľko týždňov po jej napísaní moravskí katolíci iniciovali podpisovú akciu za náboženské slobody, na ktorú 25. marca 1988 nadviazala Sviečková manifestácia v Bratislave. Dni komunistického režimu boli spočítané.    

Tomko, Sodano alebo Silvestrini

Záujem ŠtB o Jozefa Tomka ešte viac vzrástol počas pontifikátu Jána Pavla II. Keď ho pápež v roku 1985 vymenoval za kardinála a prefekta Kongregácie pre evanjelizáciu národov, stal sa z neho najvyššie postavený občan Československa v katolíckej hierarchii. Ako dokazuje ďalšia správa ŠtB, komunisti počítali dokonca s tým, že na čele cirkvi vznikne poľsko-slovenský tandem.

Dôkazom je správa z 27. októbra 1989, ktorá referuje o tom, že kardinál Tomko sa môže stať novým vatikánskym štátnym sekretárom, teda druhou najvplyvnejšou osobou po pápežovi.

„Jeho kandidatúru už dnes otvorene podporuje poľská sekcia Štátneho sekretariátu, prevažná časť nemeckých zástupcov v Rímskej kúrii a konkrétne kardinál Augustin Mayer, prefekt kongregácie pre svätorečenie a kardinál Antonio Innocenti, prefekt Kongregácie pre klérus. Teda tá časť kúrie, ktorá sa nikdy nezmierila s Casaroliho východnou politikou a vždy zastávala voči ZSSR konzervatívnu tvrdú líniu,“ píše autor správy.

Potrebné je všimnúť si datovanie správy, ktorá vznikla len mesiac predtým, ako mal vtedajší vatikánsky štátny sekretár a strojca „ostpolitik“ Agostino Casaroli dovŕšiť kánonický vek 75 rokov, keď je každý biskup povinný predložiť pápežovi svoju rezignáciu. Niet pochybností o tom, že v tom čase sa už v najvyšších vatikánskych kruhoch viedli diskusie o jeho nástupcovi, o ktorých bol dobre informovaný aj zdroj ŠtB. Dokazujú to aj ďalšie zhromaždené informácie.

V prípade, že by bol Tomko nepriechodný, mal byť druhým kandidátom tohto krídla vtedajší tajomník Sekcie pre vzťahy so štátmi Štátneho sekretariátu Svätej stolice Angelo Sodano.

Naopak, favoritom samotného Casaroliho a jeho prívržencov bol podľa správy ŠtB kardinál Achile Silvestrini, vtedajší prefekt Apoštolskej signatúry. Ďalšími preferovanými kandidátmi boli kardinál Roger Etchegaray, predseda Pápežskej rady pre spravodlivosť a pokoj, ako aj arcibiskup Pier Luigi Celata, apoštolský nuncius na Malte a neskôr v San Maríne.

Správa pokračuje úvahami nad tým, že vzhľadom na blížiacu sa návštevu Michaila Gorbačova vo Vatikáne, ktorá sa uskutočnila v decembri 1989, pápež s najväčšou pravdepodobnosťou Casaroliho rezignáciu neprijme a k jeho výmene dôjde až o rok alebo dva.

„Podľa prameňa je Casaroli rozhodnutý v prípade, že pápež bude naklonený menovaniu Silvestriniho, podať pri vhodnej príležitosti novú demisiu a opustiť svoju funkciu. V prípade, že by sa konzervatívnym kruhom kúrie podarilo ovplyvniť pápeža k menovaniu Tomka, požiada Casaroli, ktorý má ako štátny sekretár funkčné právo navrhnúť svojho nástupcu, pápeža o predĺženie svojho mandátu,“ končí sa šifrovaná správa, ktorá je označená ako prísne tajná.

Ako by sa táto vysoká hra napokon skončila, sa už nedozvieme. Komunistický režim sa koncom roka 1989 začal rúcať ako domček z karát. V čase veľkých zmien ponechal pápež kardinála Casaroliho v úrade ešte jeden celý rok, až kým ho koncom roku 1990 nenahradil spomínaný Angelo Sodano.

Aj to naznačuje, že informácie získané komunistickými zvedmi boli pomerne presné. A ako dodáva historik Šebek, niet pochybností o tom, že v historických archívoch sa toho o osobnosti zosnulého slovenského kardinála skrýva ešte omnoho viac. 

Wojtyła videl v Tomkovi spriaznenú dušu

Rozhovor s historikom Jaroslavom Šebekom o vzťahu kardinála Tomka s Jánom Pavlom II. a s českým katolíckym prostredím.

O čo prišla Katolícka cirkev z celosvetového hľadiska smrťou kardinála Jozefa Tomka?


Kardinál Tomko bol ako prefekt Kongregácie pre evanjelizáciu národov jednou z najvýznamnejších postáv Vatikánu počas pontifikátu Jána Pavla II. Ukázalo sa však, že ani po smrti tohto pápeža nestratil svoj vplyv. Veľmi úzko spolupracoval aj s Benediktom XVI., ktorý ho napriek vyššiemu veku menoval za člena komisie vyšetrujúcej únik dokumentov zvnútra Vatikánu. Bola to známa kauza Vatileaks.

Čím si Tomko získal pápeža Jána Pavla II.?

Významný vplyv mal Jozef Tomko už počas pontifikátu Pavla VI., ale je pravdou, že po roku 1978 ho čakal doslova raketový nástup. Ján Pavol II. chcel mať pri sebe niekoho, kto je – ako sa vraví – z podobného cesta. V Tomkovi, ktorý vzišiel z rovnako masového katolíckeho prostredia, ako bolo to poľské, videl Wojtyła spriaznenú dušu a veril, že práve túto skúsenosť dokáže zúročiť pri evanjelizácii národov. Samozrejme, dôležitú rolu zohrávali aj jeho organizačné schopnosti.

Mali ste s kardinálom Tomkom aj osobnú skúsenosť?

Áno, mal som možnosť dvakrát sa s ním stretnúť. A to v roku 2015, keď som bol s delegáciou českého Senátu vo Vatikáne, a potom v roku 2018 pri príležitosti prevozu ostatkov kardinála Josefa Berana z Ríma do Prahy. Vtedy mi povedal, že pre neho bolo na kardinálovi Beranovi najdôležitejšie to, ako dlho a vrúcne sa dokázal modliť v kaplnke. Ukazovalo to, aký dôležitý bol život modlitby pre kardinála Tomka, akou bol duchovnou osobou.

Mal kardinál Tomko aj nejaké ďalšie kontakty s českým cirkevným prostredím?

Bol jedným zo slovenských kňazov, ktorí sa podieľali na chode Pápežského kolégia sv. Jána Nepomuckého, takzvaného Nepomucena, ktoré bolo určené pre českých aj slovenských kňazov. Tomko tam od roku 1950 do roku 1965 pôsobil ako vicerektor a ekonóm. Zaujímavým, aj keď málo známym bol aj jeho vzťah s českým teológom Karolom Skalickým.

Ako české katolícke prostredie prijalo to, že Tomko sa postupne rozhodol založiť samostatný Slovenský ústav sv. Cyrila a Metoda?

Správy, ktoré sa zachovali v spisoch Štátnej bezpečnosti, hovoria o istom napätí. Napokon však vždy prevážilo vedomie, že Čechom aj Slovákom ide o jednu spoločnú vec – o boj proti ateistickému komunistickému režimu. Celé je to zaujímavá, ale zároveň citlivá vec, ktorá ešte stále nie je dostatočne vedecky spracovaná.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.