Sväté písmo predkladá niekoľko zmienok a opisov o Eucharistii. V ktorom momente bola ustanovená?

Prvé zmienky nachádzame už v Starom zákone, keď Pán Boh dával Izraelitom mannu – chlieb z neba. Keď boli smädní, dal im piť vodu zo skaly. V týchto starozákonných opisoch môžeme vidieť predzvesť ustanovenia Eucharistie.

Kľúčové sú texty Nového zákona. V Prvom liste Korinťanom apoštol Pavol píše o tom, že „Ježiš v tú noc, keď bol zradený, vzal chlieb, vzdával vďaky, lámal ho a povedal: Toto je moje telo, ktoré je pre vás; toto robte na moju pamiatku“. Potom vzal po večeri kalich a hovoril podobne.

Pri poslednej večeri pred svojím umučením Ježiš poukázal na chlieb ako svoje telo a na víno ako svoju krv. Tento moment považuje cirkev za moment ustanovenia Eucharistie.

V niektorých cirkvách slávia túto večeru Pánovu len ako spomienku. Ako je to v Katolíckej cirkvi?

Slovo spomienka v tradičnom biblickom chápaní neznamenalo len pripomínanie si minulej udalosti, ale aj jej sprítomnenie.

Svätá omša je nielen spomienkou, ale aj sprítomnením toho, čo sa udialo pri poslednej večeri, predovšetkým na Kalvárii. Každá svätá omša je sprítomnením Ježišovej smrti a vzkriesenia. Každá Eucharistia je obetou a hostinou.

V minulosti sa viac zdôrazňoval obetný charakter svätej omše. V 20. storočí sa aj vďaka odkrytiu starých prameňov cirkevných otcov dospelo k presvedčeniu, že svätá omša je nielen obetou, ktorá nás spája s Ježišovou smrťou a zmŕtvychvstaním, ale aj hostinou, keďže sa schádzame pri stole, z ktorého prijímame telo a krv Kristovu.

Zostaňme ešte pri slovnom spojení „sprítomnenie spomienky“. Ide o zvláštne prepojenie dvoch časov: času prítomného a času minulého. Nakoľko je teda táto udalosť prítomnosťou a nakoľko je minulosťou?

Ježiš zomrel raz za všetkých. Ježišova smrť a zmŕtvychvstanie sú jedinečnou udalosťou v dejinách ľudstva. Je to niečo neopakovateľné. Každou svätou omšou sa zúčastňujeme na tejto jedinečnej a výnimočnej udalosti. Čiže Kristus nezomiera a nevstáva z mŕtvych opakovane, ale slávením svätej omše sa spájame s Kristom, ktorý raz zomrel a vstal z mŕtvych a žije naveky.

Katolícka cirkev uznáva, že Ježišova prítomnosť vo Sviatosti Oltárnej je tajomstvom viery. Je tým najväčším tajomstvom, ktoré cirkev uchováva.

Jedna z výziev, ktorú vysloví kňaz pri svätej omši je: „Hľa, tajomstvo viery.“ Mnohí teológovia sa snažili prebádať toto tajomstvo aj z hľadiska filozofie, aby pochopili, čo sa to vlastne deje pri slávení svätej omše. Akt premenenia nazvali transsubstanciáciou, čiže prepodstatnením.

Čo to znamená?

Tento pojem pochádza z filozofickej koncepcie, ktorá každú existujúcu vec chápe ako súbor podstaty a spôsobu alebo podoby, akou sa daná podstata prejavuje.

Eucharistický chlieb a víno majú tiež svoju podstatu a podobu. Pri svätej omši, pri premenení, dochádza k zmene podstaty. Chlieb a víno sa  menia na skutočné telo a krv Kristovu, zatiaľ čo podoba chleba a vína zostáva nezmenená. Chlieb už nie je chlebom, ale telom Ježiša Krista a víno už nie je vínom, ale krvou Ježiša Krista.

Čítajte tiež

Sviatosť krstu Je to jediná sviatosť, ktorú môže udeliť ktokoľvek. Dokonca aj nepokrstený

Júlia Kubicová

Prečo sa krstia malé deti? Dá sa „odkrstiť“ a je krst zárukou toho, že sa človek dostane do neba? Odpovedá kňaz Ján Polák.

Ide o tajomstvo viery, ktoré presahuje kapacitu ľudského rozumu. Racionálne zmýšľajúci ľudia by ho mohli lepšie pochopiť prostredníctvom vedy a faktov. Možno tajomstvo Eucharistie nejako empiricky dokázať?

Sviatosť Oltárna je predovšetkým tajomstvom viery. Viera kresťanov v Kristovu prítomnosť medzi nami sa zakladá na Ježišových slovách. Ale pre posilnenie viery v reálnu Kristovu prítomnosť sa v minulosti udiali a aj dnes sa dejú eucharistické zázraky.

Známym je zázrak z Lanciana, ktorý sa udial okolo roku 700 v Taliansku. Z tých novších spomeniem dva poľské eucharistické zázraky, ktoré sa pred deviatimi rokmi udiali v Legnici a v Sokólke.

Vedci skúmali stopy krvi a tkaniva, ktoré sa zrazu objavili na bielej premenenej hostii. Prišli k záveru, že ide o skutočný srdcový sval. Pre ľudí nepochopiteľným spôsobom Pán Boh dáva najavo svoju prítomnosť aj prostredníctvom takýchto zázrakov.

O eucharistických zázrakoch veľmi pekne a podrobne písal blahoslavený Carlo Acutis.

V úvode ste spomenuli, že každá Eucharistia je obetou a hostinou. Akým spôsobom môžeme s Ježišovou obetou spojiť naše obety a prečo by sme to mali robiť?

Pri slávení svätej omše nás kňaz vyzýva slovami: „Modlite sa bratia a sestry, aby sa moja i vaša obeta zaľúbila všemohúcemu Bohu Otcovi.“ V duchovnom slova zmysle môžeme ku Kristovej obete pripojiť aj obetu nášho života. Ku Kristovmu krížu môžeme pripájať aj naše osobné kríže. K jeho životu môžeme pripojiť aj náš život.

Je preto veľmi žiaduce, aby sme si pri slávení svätej omše vzbudili konkrétny úmysel a aby sme Pánu Bohu odovzdali to, čo je našou obetou.

„Svätá omša je tým najlepším momentom, keď môžeme celý náš život so všetkým, čo k nemu patrí, predložiť Kristovi.“ Zdieľať

Kristova obeta skončila víťazstvom jeho zmŕtvychvstania. Aj Kristus chce rovnakým spôsobom premieňať naše obety na víťazstvá. Svätá omša je tým najlepším momentom, keď môžeme celý náš život so všetkým, čo k nemu patrí, predložiť Kristovi. Môžeme ho prosiť, aby tak, ako sa pri omši premieňa chlieb na jeho telo a víno na jeho krv, bol aj náš život premenený jeho láskou.

V prvej eucharistickej modlitbe je uvedené, že Eucharistia je predzvesťou večného života. Ako máme ľudským rozumom pochopiť tento závdavok budúcej nebeskej slávy?

Každá Eucharistia je sprítomnením Kristovej smrti a zmŕtvychvstania. Vždy, keď cirkev slávi svätú omšu a vždy, keď sa na nej my veriaci zúčastňujeme, stáva sa dielo nášho vykúpenia – teda to, čo Kristus vykonal svojou smrťou a zmŕtvychvstaním – reálne prítomným.   

Kristus, o ktorom veríme, že je naším životom a spásou, sa pri slávení stáva reálne prítomný. Ak sa zúčastňujeme na slávení svätej omše a prijímame sväté prijímanie, prijímame živého Krista, ktorý je vzkriesením a životom.

Spása, ktorú teraz prijímame akoby v zálohe, sa v budúcnosti stane plnou.

Pri slávení Eucharistie sa stretáva celá cirkev. Ak by bolo v kostole na svätej omši len päť veriacich, vždy je tam aj celá cirkev – nielen pozemská, putujúca, ale aj cirkev trpiaca v očistci a cirkev oslávená v nebi. Pri slávení svätej omše sa spájame najmä s Kristom, ale aj s tými, ktorí nás predišli do večnosti a už sa tešia slávou neba.

S Eucharistiou sa spája aj eucharistická adorácia. Čo je jej zmyslom a cieľom? 

Celý kresťanský život sa sústreďuje okolo slávenia svätej omše. Všetko, čo konáme – naše povolanie, práca, povinnosti doma alebo v spoločnosti – by malo byť prežívané ako predĺženie slávenia Eucharistie. V novom vydaní rímskeho misála bola zavedená formula rozoslania veriacich, pri ktorej kňaz zvolá: „Choďte v pokoji a oslavujte Pána svojím životom.“ Nielen svätá omša, ale celý kresťanský život má byť teda oslavou Boha.

Aby bol náš život „viac eucharistický”, aby čo najlepšie odzrkadľoval Krista, je žiadúce, aby sme stretnutie s eucharistickým Kristom neobmedzovali len na nedeľné slávenie svätej omše, ale aby sme sa s ním stretávali čo najčastejšie. Tomuto cieľu slúži eucharistická adorácia. Veríme, že Kristus je trvale prítomný vo Sviatosti Oltárnej. Adorácia nás najlepšie pripravuje na slávenie svätej omše a pomáha nám osvojiť si ovocie jej slávenia.

Toto všetko, čo ste doposiaľ povedali, sú zároveň dôvody, prečo bolo potrebné, aby nám Pán Ježiš zanechal sviatosť Eucharistie?

Pán Boh nám zanechal Eucharistiu preto, že nás miluje. Túži po spáse a večnej radosti každého jedného z nás.

Krátko pred svojim nanebovstúpením Ježiš povedal: „Hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta.“ Ježiš zanechal cirkvi najvzácnejší dar Eucharistie, a tým pádom sa ľudia žijúci na rôznych miestach a v rôznom čase môžu – vďaka sláveniu Eucharistie – stretávať so živým Kristom.

Je nejaký podstatný rozdiel medzi premeneným vínom a premenenou Eucharistiou?

Kristus je rovnako prítomný v eucharistickom chlebe aj v eucharistickom víne. Bez ohľadu na to, či prijímame telo alebo krv Kristovu, vždy prijímame celého Krista.

Bežne pri svätej omši rímskokatolíckej cirkvi už veriaci nedostávajú s chlebom zároveň aj víno. Prečo?

Vo východných cirkvách je bežná prax prijímania pod oboma spôsobmi. V latinskej cirkvi sa väčšinou prijíma len Božie telo. Ale pri niektorých výnimočných príležitostiach, akými sú napríklad krst, sobáš, výročie manželstva, kňazská vysviacka, primičná omša, býva sväté prijímanie udeľované pod oboma spôsobmi.

„Prijímanie 9-ročným deťom povolil pápež Pius X., ktorý veľmi túžil prijať Eucharistiu už ako sedemročný.“ Zdieľať

Už kresťanský starovek poznal prijímanie len pod spôsobom chleba. Kresťania boli prenasledovaní a nemohli sa spoločne schádzať na slávení svätej omše. Preto im kňaz Eucharistiu odniesol domov. Rovnako to bolo aj v prípade choroby, čo robia kňazi dodnes.

Tiež v minulosti bol v niektorých severských krajinách nedostatok vína, čo prispelo k prijatiu rozhodnutia prijímať len pod spôsobom chleba. Okrem toho bolo by problematické prechovávať v bohostánku krv Kristovu. Jednoduchšie je uskladniť len premenený chlieb.

V súvislosti s pandémiou sme boli svedkami toho, že sa vyzdvihovali hygienické dôvody, pre ktoré bolo obmedzené prijímanie Eucharistie.

Kristus je lekárom tela a duše, ktorý prináša odpustenie, zmierenie, vykúpenie a spásu, teda prijatie Krista v žiadnom prípade nie je ohrozením pre človeka. Práve naopak, je pomocou pre naše zdravie, a to nielen duchovné, ale aj telesné.

To však nevylučuje možnosť, že chorobou nakazený kňaz rovnako ako každý iný človek môže prenášať nákazu. Tá sa však nijakým spôsobom nedotýka podstaty Eucharistie ani ju to nijako neovplyvňuje.

Kto a za akých podmienok môže prijímať Eucharistiu? 

Katolík, ktorý si nie je vedomý ťažkého hriechu. Ak si je vedomý, že spáchal ťažký hriech, musí sa pred prijatím Eucharistie vyspovedať.

Skôr, ako veriaci pristúpi k svätému prijímaniu, mal by sa zmieriť s blížnymi, o čom hovorí aj Pán Ježiš, keď poukazuje na to, že najskôr sa treba zmieriť s bratom. Teda k svätému prijímaniu by sme nemali pristupovať, ak s niekým máme spor.

Okrem toho cirkev predpisuje aj eucharistický pôst, ktorý trvá hodinu pred prijatím svätého prijímania.

Dispozícia k prijatiu Eucharistie by mala byť prejavená aj navonok. Veriaci by mali byť slušne oblečení a aktívne sa zapájať do slávenia svätej omše. Aj navonok by mali dať najavo vieru v Kristovu prítomnosť v najsvätejšej Eucharistii.

Juraj Tirpák s pápežom Františkom počas jeho návštevy v Šaštíne v septembri 2021. Zdroj: archív J.T. 

Môžeme pristupovať k prijímaniu Eucharistie aj v iných cirkvách pri slávení ich bohoslužby?

Ako katolíci by sme mali pristupovať k svätému prijímaniu len v Katolíckej cirkvi. Výnimočne môžeme pristúpiť k svätému prijímaniu v iných cirkvách a to len vtedy, ak nemáme možnosť zúčastniť sa na katolíckej svätej omši. Napríklad, ak sa nachádzame v krajine, kde nie sú katolícke kostoly alebo sú veľmi ďaleko.

Sväté prijímanie môžeme prijať len v cirkvách, ktoré si zachovali apoštolskú postupnosť, majú platnú kňazskú vysviacku, a teda aj platné vysluhovanie sviatostí. Okrem Katolíckej je to i Pravoslávna cirkev. Avšak takáto možnosť pripadá do úvahy len vo výnimočných situáciách.

Prečo je v Katolíckej cirkvi zvyk udeľovať túto sviatosť prvýkrát v detstve?

Vo východných cirkvách je prax udeľovania svätého prijímania už aj pri krste, pri ktorom býva zároveň udelená aj sviatosť birmovania. Ak je to možné, už maličké deti môžu vo východných cirkvách prijať sväté prijímanie.

Podobne je to aj v Katolíckej cirkvi, ak je niekto krstený ako dospelý. Spolu s krstom je mu udelená aj sviatosť birmovania a hneď mu je udelená aj sviatosť Eucharistie.

Ale väčšina detí prijíma prvé sväté prijímanie v treťom ročníku základnej školy, teda približne vo veku deväť rokov. Pôvodne bolo udeľované neskôr.

Zmenil to pápež svätý Pius X., Prišiel za svojím farárom a poprosil ho, aby mu dal sväté prijímanie. Farár to odmietol so slovami, že on takú moc nemá, ale že má ísť za biskupom. Prišiel za biskupom a aj jeho poprosil, aby mu udelil sväté prijímanie. Ten to odmietol a povedal mu: „To môže zmeniť len Svätý Otec, ale ak sa raz staneš pápežom, možno to zmeníš.“

Keď sa Jozef Sarto stal pápežom, naozaj to zmenil a dovolil už mladším deťom pristupovať k svätému prijímaniu.

V Katolíckej cirkvi je udeľovanie jednotlivých sviatostí rozdelené aj z výchovných dôvodov, aby sa deti na túto sviatosť patrične pripravili. Pre rodičov, kňazov a katechétov je to príležitosť venovať sa deťom a vysvetliť im pochopiteľnou rečou, čo je to Eucharistia.

O čo sú ochudobnení ľudia, ktorí Eucharistiu neprijímajú?

Nedávno zosnulý kardinál Jozef Tomko povedal: „Eucharistia je sám Ježiš Kristus. Preto by sme sa nemali pýtať, čo je Eucharistia, ale Kto je Eucharistia.” Nemali by sme sa teda pýtať, o čo prichádzajú ľudia, ktorí neprijímajú Eucharistiu, ale o Koho.

„Ako katolíci by sme mali pristupovať k svätému prijímaniu len v Katolíckej cirkvi. Výnimočne v cirkvách, ktoré si zachovali apoštolskú postupnosť, napríklad Pravoslávna cirkev.“ Zdieľať

V Jánovom evanjeliu čítame slová Pána Ježiša: „Ak nebudete jesť telo Syna človeka a piť jeho krv, nebudete mať v sebe život. Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň.“ Evanjelista Ján do tohto momentu ukazoval Krista ako „hviezdu“, ktorú mnohí ľudia nasledovali, mali ho radi a počúvali ho. Moment, keď sa vyjadril o nutnosti prijímania Eucharistie, sa stal zlomom, pretože ho mnohí vtedy opustili, dokonca aj mnohí z jeho učeníkov. Sťažovali sa, že je to tvrdá reč, kto to môže počúvať.  

Teda Eucharistia už od začiatku vyvolávala kontroverzie, nepokoje. Bolo to niečo v istom zmysle škandalózne.

Skôr sme ochotní prijať Boha, ktorý je vzdialený, neosobný a ktorý mlčí, než Boha, ktorý je osobou, prihovára sa nám a dokonca sa z lásky k nám stal človekom a zanechal nám trvalý znak svojej lásky a dobroty. Aj keď si to možno nie vždy uvedomujeme, ale sme Božie deti, sme stvorení Ním a pre Neho.

Eucharistia nie je „dodatkom” k životu, ale je dar, vďaka ktorému nachádzame Život. Ak by sme viac času venovali eucharistickej úcte, ak by sme častejšie prijímali Sviatosť Oltárnu a podľa toho aj žili, svet by bol omnoho lepším miestom pre život.  

Napriek tomu je mnohým ľuďom Eucharistia ľahostajná. Čo môže byť toho príčinou?

Môže nám byť len ľúto, že toľkí ľudia prechádzajú len okolo Ježiša nedbalo a ľahostajne. Dôvod vidím najmä v tom, že najmä my kresťania a často aj kňazi sme ku Kristovi ľahostajní a nedbalí. To je podľa mňa hlavný dôvod, prečo mnohí neveria v Krista a v jeho prítomnosť v Eucharistii.

Ak by bolo úprimné a osobné stretnutie s Kristom najkrajším a najdôležitejším bodom života každého kňaza a kresťana, stalo by sa zrejmým, že Eucharistia je skutočným pokladom, ktorý máme na dosah ruky.

To je veľké memento. Ako to môžeme ovplyvniť alebo zmeniť k lepšiemu?

Je dôležité, aby sme si nachádzali čas na eucharistickú poklonu, aby – pokiaľ to je možné – boli naše chrámy otvorené a bola ľuďom poskytovaná možnosť stretávať sa s Kristom v Najsvätejšej Sviatosti. Slávenie nedeľnej svätej omše musí byť najdôležitejším a najkrajším momentom týždňa celej farskej rodiny.

Eucharistická zbožnosť sa musí preklopiť aj do vzťahov k ľuďom. Svätý Ján Zlatoústy veľmi pekne napísal, že ak ctíme Krista v Eucharistii, musíme ho ctiť aj v chudobných. Teda eucharistická úcta a pomoc núdznym musia ísť ruka v ruke. Je veľmi dôležité, aby sa eucharistická úcta prenášala do nášho každodenného života.