Minizamyslenie Ľahké zrnko, ťažká cesta

Cirkvi sa v dejinách podarilo získať veľkú moc a vybudovať „Božiu ríšu“. Mnohí o takomto útvare a moci snívajú aj dnes. A ako to videl Ježiš?

Ježiš povedal: „(Božie kráľovstvo) sa podobá horčičnému zrnku, ktoré človek vzal a zasial vo svojej záhrade. Keď vyrástlo, bol z neho strom a nebeské vtáky hniezdili na jeho konároch. (...) Podobá sa kvasu, ktorý žena vezme a vmiesi do troch mier múky, až sa všetko prekvasí.“ (Lk 13, 18 – 21)

Márne by sme v Biblii hľadali nejaké megalomanské prirovnanie, ktoré by Ježiš použil. Hovoril skôr o maličkom stáde, o jednej nájdenej ovci a jedného vyliečeného človeka si vážil viac ako dvetisíc svíň. Ani Božie kráľovstvo neprirovnáva k Mount Everestu, štadiónu Maracanã či k Džingischánovej veľkolepej ríši. Ale k zrniečku a kvasu.

Zrnko a kvas však v sebe majú všetko, čo potrebujú. Sú schopné zrodiť veľký strom a prekvasiť celé cesto. Nepotrebujú k tomu nič bombastické. Naopak, podľa Ježiša majú pôsobiť bez územných nárokov, peňazí, moci, „zakotvenia v ústave“. Ticho a trpezlivo. Skrze ticho, ktoré má svoj pevný hlas, a trpezlivosť, ktorá nenecháva v letargii.

Je to ťažšia cesta. Ale Ježiš nikdy nehovoril o prechádzke v ružovej záhrade. Iba ak tej Getsemanskej. (Jozef Husovský)