Minizamyslenie Kamenné tabule a oheň

Členovia skupiny saducejov patrili k bohatej aristokracii. Niet divu, že nepotrebovali žiadnu zmenu a neverili v zmŕtvychvstanie. Vďaka svojej moci a peniazom sa už počas života cítili ako v siedmom nebi.

Ježiš im povedal: „A že mŕtvi naozaj vstanú, naznačil aj Mojžiš v stati o kríku, keď nazýva ‚Pána Bohom Abraháma, Bohom Izáka a Bohom Jakuba‘. A on nie je Bohom mŕtvych, ale živých, lebo pre neho všetci žijú.“ (Lk 20, 27 – 38)

Saduceji verili len písanej forme Tóry a odmietali ústnu tradíciu. Preto ich prípad jednej ženy a siedmich manželov presne zapadá do paragrafov náboženského zákonníka. A keďže sa dostupnými prostriedkami nedá vyriešiť, riešením rébusu je to, že zmŕtvychvstanie nemôže existovať.

Priesečníkom ich spoločnej debaty s Ježišom je Mojžiš. Saduceji sa dovolávajú jeho tvrdých kamenných tabúľ zákona, Ježiš poukazuje, ako sa Mojžiš stretol s Bohom „tvárou v tvár“ v horiacom kre a neskôr na hore Sinaj (Ex 3, 1 – 6; 33, 11). Kým oni majú pocit, že môžu Boha rozobrať na súčiastky podľa návodu Zákona, Ježiš ho predstavuje ako oheň, ktorý sa mení každú stotinu sekundy, je dynamický a neuväzniteľný.

Jednoducho saduceji favorizovali princípy, Ježiš miloval tvár. No aj tie najľudskejšie princípy sú na papieri či kameni iba mŕtvym filozofickým pojmom a samy osebe nezaručujú lásku voči ľuďom. Tú prináša iba stretnutie tvárou v tvár so živým človekom a skrze neho so živým Bohom. Keď to saduceji všetkých čias pochopia, vstanú z mŕtvych. (Jozef Husovský)