Minizamyslenie Ťah na bránu

Za právnikom sa nechodí len tak zo zotrvačnosti. Ani chudobná vdova za ním nechodila iba preto, že jej to prikazovalo Päť cirkevných prikázaní alebo nejaká iná autorita.

Ježiš rozpovedal svojim učeníkom podobenstvo, ako sa treba stále modliť a neochabovať: „V istom meste bol sudca, ktorý sa Boha nebál a ľudí nehanbil. Bola v tom meste aj vdova, ktorá k nemu chodila s prosbou.“ (Lk 18, 1 – 8)

Táto žena za ním chodila preto, aby vyriešila svoj problém. Potrebovala poznať alebo sa aspoň priblížiť k odpovediam na otázky svojho života. Zdá sa, že mala dosť guráže sa s ním aj pohádať.

Z tohto podobenstva priam tryská ono Ježišovo „Proste. Hľadajte. Klopte.“ (Lk 11, 9). „Ťah na bránku, to Boha zaujíma, o tom sa chce s človekom rozprávať, a nie o hriechoch, netrafeniach či kotrmelcoch, ktoré pri tom urobí,“ píše teológ a exercitátor Karel Satoria.

Jób sa s Bohom hádal „do krvi“. Jeho priatelia hovorili teologicky presne, uhladene a učene. Práve o hriechu, vine a treste. A Bohu sa páčila debata s Jóbom (Jób 42, 7 – 9).

Jób aj bezmenná vdova z podobenstva mali taký neodolateľný ťah na bránu, za aký by sa nemusel hanbiť ani Erling Haaland. (Jozef Husovský)