Minizamyslenie Na našej strane

Učili nás, že Boh je veľký, ba dokonca nekonečný. A tak spolu s Ježišovými súčasníkmi podvedome čakáme, že zjaví svoje Kráľovstvo nejako veľkolepo, bombasticky.

(Ježiš) bol blízko Jeruzalema a oni si mysleli, že sa už zjaví Božie kráľovstvo. A tak povedal: „Istý človek vznešeného pôvodu odchádzal do ďalekej krajiny prevziať kráľovstvo a potom sa mal vrátiť. Zavolal si svojich desiatich sluhov, dal im desať mín a povedal im: ‚Obchodujte, kým sa nevrátim!‘“ (Lk 19, 11 – 28)

Keď sa na to pýtali Ježiša, ktorý by o tejto veci mal niečo vedieť, povedal len: „Božie kráľovstvo je medzi vami.“ (Lk 17, 21) A dnes toto tvrdenie rozvinul v podobenstve.

Veľa ľudí je presvedčených, že sa o nich má niekto postarať. Štát, cirkev, Boh... A tieto inštitúcie často robia, čo je v ich silách a v rámci toho, koľko „mín“ na to môžu minúť.

Aj Ježiš v podobenstve naznačuje: „Míny sú rozdané sluhom. Teda vám. Teraz záleží len na tom, čo s nimi urobíte.“ Míny sú na našej strane bankovej priehradky. Alebo ako by povedali veľkí biznismeni: „Peniaze ležia na uliciach.“ Sú hodenou rukavicou. Majú podobu človeka, ktorý potrebuje našu pomoc, naše zdvihnutie, úsmev alebo „len“ dobrú energiu, ktorá mu zlepší deň.

Len na nás záleží, či svoje okolie zamínujeme dobrom. Alebo budeme čakať, že to niekto iný urobí za nás. Že namiesto nás predstaví Božie kráľovstvo. Tak ako to robí Boh. Ticho a nenápadne. (Jozef Husovský)