Minizamyslenie Boh ako otázka

Ježiš na otázky skoro nikdy neodpovedá priamo. A ak, tak jeho odpoveď nie je niečím, čo môžeme raz a navždy zaarchivovať. Aj napohľad jasnou odpoveďou skôr vyvoláva ďalšie otázky.

Pristúpili k nemu veľkňazi a starší ľudu a pýtali sa: „Akou mocou toto robíš? A kto ti dal túto moc?“ Ježiš im povedal: „Aj ja sa vás na niečo spýtam.“ (Mt 21, 23 – 27)

„Boh je odpoveď,“ ubezpečujú mnohí evanjelizátori. V istom životnom zlome áno. Je to však odpoveď plná ďalších otázok. Boh už je taký, prichádza do nášho života skôr ako otázka, možnosť či ponuka.

Sebe vlastným štýlom o tom napísal aj Alessandro Pronzato: „Prekvapujú a rozčuľujú ma výlevy istých rehoľníkov a rehoľníc (prevažne mladých) do mikrofónu, ktorí tvrdia, že v kláštore našli konečne pravý pokoj, vyriešili sa im všetky existenciálne problémy, radujú sa dokonalou radosťou a v noci sa im snívajú len krásne sny. Nie, skutočne ma nepresvedčia. Ak si našiel Boha, nenechá ťa na pokoji. Zápas s Bohom nie je na konci, ibaže by si sa vzdal. Boh nemôže byť len ,riešenie‘.“

Nekonečného Boha nemožno uzavrieť do jednej presnej definície. Okrem toho Boh je neustálou dynamikou a výzvou, aby sme pri celoživotnom hľadaní odpovede boli úprimní k nemu aj k sebe. A neraz prišli aj na to, že na niektoré otázky neexistuje logická odpoveď. Iba láska a odpustenie. (Jozef Husovský)