Pôstne minizamyslenie Áno, som to ja

Jedna z najznepokojujúcejších epizód evanjelia. A vonkoncom nielen preto, že Judášovo srdce patrí niekomu inému a že už je rozhodnutý predať Ježiša pod cenu.

Keď sa zvečerilo, zasadol s Dvanástimi za stôl. A keď jedli, povedal: „Veru, hovorím vám: Jeden z vás ma zradí.“ Veľmi osmutneli a začali sa ho jeden po druhom vypytovať: „Som to ja, Pane?“ (Mt 26, 14 – 25)

Znepokojujúcich je tých dvanásť navlas rovnakých otázok. A keď učeníci zistili, že nie sú zradcami, spadol im kameň zo srdca? Už je to v poriadku? Hlavne, že to nie som ja? Napriek úľavnému výdychu jedenástich je tu predsa ten dvanásty. Jeden z nás. A ten je zradca.

Lenže už touto otázkou si každý z dvanástich priznal, že by sám mohol byť nositeľom zrady. „Medzi tridsiatimi striebornými, ktoré štrngocú v Judášovom vrecku, je aj môj príspevok. (...) Aj ja som zaplatil. A Judáš je len úbohá evidencia všetkých mojich zrád,“ píše sebakriticky Alessandro Pronzato.

Judáš na konci je v podobnej situácii ako posadnutí v gadarskom kraji na začiatku (Mt 8, 28 – 34). A keď celé mesto prosilo Ježiša, aby odišiel, nebolo to len preto, že zlikvidoval všetok ich majetok – čriedu svíň. Ale aj preto, lebo vyliečil „obetných baránkov“ – posadnutých, na ktorých mohli ukazovať prstom, že tak hlboko nepadli.

O chvíľu Ježiš prinesie dar Eucharistie. Dar, ktorý nás všetkých spája a ktorý hovorí, že by sme sa nemali uspokojiť s tým, že my sme „zachránení“, keď jeden z nás práve vybehol do noci svojho života.

Jediný, kto vyšiel do noci za Judášom, bol Ježiš. S krížom na pleciach. (Jozef Husovský)