Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Svet kresťanstva
20. marec 2016

Hrob pre pápeža je už pripravený (Vatikánska sedma)

Vatikán síce pripravil hrob pre najbližšie zosnulého pápeža, František a Benedikt XVI. však dokazujú vysokú vitalitu. Emeritný pápež poskytol brilantný rozhovor, František sa chystá na fyzicky náročné zahraničné cesty.
Hrob pre pápeža je už pripravený (Vatikánska sedma)

Hrob najbližšie zosnulého pápeža sa nachádza blízko hrobov Pavla VI. a Jána Pavla I. Foto - Vatican Insider/I.Media

Aj keď nadpis článku znie asi nevhodne a morbídne, je veľmi presný. V pápežských kryptách pod Bazilikou sv. Petra pred niekoľkými dňami pripravili hrobku pre najbližšie zosnulého pápeža.

Biely mramorový sarkofág bez mena, ktorý ozvláštňujú len svetloružové piliere po okrajoch, sa nachádza v blízkosti hrobov pápežov Pavla VI. a Jána Pavla I.

Portál Vatican Insider, ktorý o príprave hrobky informoval, zdôraznil, že 79-ročný pápež František, ako aj čoskoro 89-ročný emeritný pápež Benedikt XVI. sa tešia dobrému zdraviu. Dôkazom sú plánované náročné apoštolské cesty súčasného pápeža, ako aj prenikavý rozhovor, ktorý pred časom poskytol jeho predchodca.

Aj podľa hovorcu Svätej stolice Federica Lombardiho netreba za inštaláciou hrobky hľadať žiadne mystérium, len prirodzenú predvídavosť.

Portál Vatican Insider dodal, že od smrti pápeža Leva XIII., ktorý zomrel v roku 1903 a pochovali ho v Lateránskej bazilike, boli všetci ôsmi nasledujúci pápeži pochovaní pod Bazilikou sv. Petra. Dodnes sa tu nachádzajú hroby Benedikta XV., Pia XI., Pia XII., Pavla VI. a Jána Pavla I. Hroby zvyšných troch svätých pápežov – Pia X., Jána XXIII. a Jána Pavla II. – boli premiestnené do samotnej baziliky.  

Pripravuje sa pápežova cesta do Arménska

Aj keď zatiaľ jedinou oficiálne potvrdenou apoštolskou cestou pápeža Františka v tomto roku je návšteva Poľska pri príležitosti júlových Svetových dní mládeže v Krakove, objavujú sa úvahy aj o ďalších možných cestách. A nie práve najľahších.

Jednou z nich je návšteva Arménska. Špekuluje sa o nej už dlhší čas, dokonca sa začal spomínať júnový termín. „Cesta pápeža do Arménska je v štádiu skúmania a termín v druhej polovici júna je momentálne predmetom uvažovania,“ potvrdil hovorca Svätej stolice Federico Lombardi. Termín 22. – 26. júna, ktorý spomínajú médiá, však podľa hovorcu „nie je presný a je lepšie počkať na záverečné rozhodnutia“.


Pápež František prichádza na slávnostnú omšu pri príležitosti 100. výročia arménskej genocídy v apríli 2015. Foto – TASR/AP 

Ak by sa cesta naozaj uskutočnila, problém s ňou by malo najmä Turecko. Minulý rok v apríli pápež František slávil s arménskymi kresťanmi omšu pri príležitosti 100. výročia genocídy Arménov. Počas slávnosti zopakoval slová sv. Jána Pavla II., že zabíjanie Arménov zo strany Osmanskej ríše po roku 1915 bolo prvou genocídou 20. storočia. Vyjadrenie natoľko pobúrilo tureckých predstaviteľov, že zareagovali predvolaním veľvyslanca Svätej stolice v Ankare.

Inzercia

Naopak, návšteva hlavy Katolíckej cirkvi by vyvolala nadšenie najmä medzi veriacimi Arménskej katolíckej cirkvi, ktorí sú v cirkevnom spoločenstve s Rímom. Na ich čele stojí od júla minulého roku 80-ročný patriarcha Grégoire Pierre XX. Ghabroyan, ktorý vystriedal zosnulého patriarchu Nersesa Bedrosa XIX.

Indovia pápežovi: Príďte k nám, nie do Pakistanu

Ďalšou krajinou, do ktorej by mohli zamieriť kroky pápeža Františka, je India. Len tento týždeň Vatikán oznámil, že v septembri bude svätorečená Matka Tereza z Kalkaty. Indickí biskupi už predtým vyvinuli iniciatívu, aby hlava cirkvi navštívila ich krajinu a Matku Terezu svätorečila priamo v Kalkate. Aj keď slávnosť sa s najväčšou pravdepodobnosťou uskutoční v Ríme, India úsilie o pápežovu návštevu nevzdáva. Informoval o tom portál Vatican Insider.

Predseda Indickej biskupskej konferencie, kardinál Baselios Cleemis Thottunkal potvrdil, že minulý týždeň zaslal pápežovi oficiálne pozvanie. Podľa kalkatského denníka The Telegraph by sa k pozvaniu mohol pripojiť aj indický premiér Nárendra Módí, ktorý je predsedom nacionalistickej hinduistickej strany BJP. Ten však dôkladne zvažuje, čo by to urobilo s jeho politickým kreditom.

Na jednej strane by pozvanie pápeža zlepšilo jeho zahraničný imidž, ktorý pošramotilo prijatie zákonov o zákaze konverzií vo viacerých indických štátoch, ako aj údajná tichá podpora hinduistických nacionalistov. Na druhej strane by tým mohlo utrpieť jeho postavenie medzi hinduistickým obyvateľstvom.


Indický premiér Nárendra Módí stále zvažuje, či pápeža Františka do krajiny pozvať alebo nie. Foto – TASR/AP

Situáciu komplikuje aj to, že začiatkom marca pápeža pozval na návštevu susedný Pakistan, s ktorým má India napäté vzťahy od konfliktu v Kašmíri. Indická vláda už naznačila, že spojená návšteva oboch krajín je pre ňu nepredstaviteľná.

Ak by k návšteve Indie napokon došlo, František by bol len tretím pápežom, ktorý krajinu navštívil. Historicky prvou cestou bola návšteva Pavla VI. v roku 1968, po ňom tu dvakrát zavítal Ján Pavol II. Aj on sa však musel vyrovnať s pakistansko-indickým konfliktom a krajiny navštíviť zvlášť. Do Indie zavítal v rokoch 1986 a 1999, do Pakistanu v roku 1981. Dodnes je to jediná návšteva hlavy cirkvi v tejto krajine. 

Inzercia

Inzercia

Odporúčame