Arcibiskup Bober o synode v Prahe Teším sa, že vieme o vážnych veciach hovoriť pokojne, ako sa to podarilo tu

Vo štvrtok napoludnie sa skončila prvá časť kontinentálneho synodálneho stretnutia v Prahe. V piatok a sobotu budú za zatvorenými dverami rokovať len predsedovia biskupských konferencií.

Košický arcibiskup Bernard Bober, ktorý ako predseda KBS viedol na podujatí slovenskú delegáciu, pre Svet kresťanstva krátko zhodnotil toto stretnutie.

Aké máte dojmy z doterajšieho programu?

Je nás tu okolo dvesto delegátov a všetci, myslím, majú radi cirkev. Bolo tu príjemné ovzdušie. Nebolo cítiť nejaké napätia, hoci sa možno očakávalo, že pre stret Východu a Západu to bude mať konfliktné kontúry. Bolo to však naozaj veľmi otvorené stretnutie, z ľudskej a kresťanskej stránky.

Ste spokojný s tým, čo ste tu videli?

Som s tým veľmi spokojný, aj záverečné stretnutie bolo prijaté ohromným potleskom, čo znamená, že síce nejde o konečné rozhodnutie, ale že delegáti súhlasili s tým, ako sa urobila syntéza od všetkých národných konferencií.

Aj naše citácie zo Slovenska sa dostali do dokumentu z prvej fázy, predkontinentálnej, ale aj teraz Prahe zazneli naše príspevky.

Pred príchodom do Prahy ste sa vyjadrili, že očakávate živú debatu po vystúpení biskupov z Nemecka. Ako to napokon z vášho pohľadu dopadlo?

Iste, zástupcovia západnej Európy majú svoje konkrétne témy, hovorilo sa o chýbajúcej mládeži, že odchádza z našich komunít. Hovorilo sa o účasti žien a prítomnosti žien, lebo na liturgii sú najmä počas týždňa prítomné a aktívne najmä ženy.

Potom bolo témou aj prijatie všetkých tých, čo sú na okraji a pre niektoré spôsoby žitia sa cítia vylúčení. Avšak o tom všetkom sa diskutovalo veľmi jemne a teším sa, že vieme o takých vážnych veciach, ktoré hýbu svetom a cirkvou, hovoriť tak pokojne ako tu.

Diskutovalo sa s nadhľadom. Každá pracovná časť obsahovala i stíšenie, modlitbu, každý deň sa začínal svätou omšou, mali sme aj adoráciu.

Čítajte tiež

Synodálne stretnutie v Prahe Synoda tu nie je nato, aby ničila katolícku identitu, povedal kardinál Grech

Imrich Gazda Pavol Rábara

Kardinál Mario Grech slúžil v rámci synodálneho stretnutia v Prahe v utorok svätú omšu v katedrále. Hovoril o význame predložiek.

Takisto záverečný dokument je urobený veľmi citlivo, vidím nádej, že v cirkvi sa prijme synodalita ako súčasť komunikácie medzi ľuďmi. Nikoho nechceme ani vylúčiť, ani ponížiť, ani vyvyšovať. Existuje veľká túžba, aby sme boli seberovní, aby sa pristupovalo ku každému s rešpektom a aby sa nikto nevylučoval, napriek tomu, že má iné názory.

Správu za Slovensko predniesli Renáta Ocilková a Mária Spišiaková. Skutočnosť, že to boli dve ženy, máme chápať ako nejaký symbol, odkaz?

Vybrali sme ženy, ktoré pracovali so synodálnymi dokumentmi na našej slovenskej úrovni. Áno, v tom, že tieto ženy predniesli správu, je symbolika – chceli sme ukázať, že na Slovensku aj ženy vedia rozprávať a pracovať pre dobro cirkvi. Okrem toho aj iné biskupské konferencie mali v delegáciách aj laické zastúpenie a hlásili sa do debaty, aj spontánnej.

Čo vás osobne najviac potešilo za tieto dni?

Na takomto európskom stretnutí, kde sa preberali témy o cirkvi, určité výseky z teológie a cirkevného života, som doteraz nebol.

Pohľad na časť slovenskej delegácie. Foto: ČaV/Martina Řehořová

Dá sa povedať, že tu bola komplexná Európa so svojimi nádejami aj ťažkosťami. Isteže, každá časť nášho kontinentu prežila dejiny posledných päťdesiatich rokov iným spôsobom. My sme boli pod tlakom totalitného režimu, kým na Západe sa teológia vyvíjala a dávalo sa viac priestoru laikom. Máme svoje obmedzenia, ale aj kvality.

Hovorí sa, že cirkev je spoločenstvo spoločenstiev, a na európskej úrovni to vidno, že každá jedna krajina prezentuje svoje, a pritom sa pozerá na tých druhých počúva ich. Výmena názorov a pohľadov je podľa mňa dobrá.

Ako sa pozeráte na októbrovú synodu v Ríme, na ktorú malo byť toto stretnutie v Prahe akousi prípravou?

Verím, že aj materiál, ktorý vznikne z pražského stretnutia, bude dobrý podklad na to, aby sme vedeli aj na svetovej úrovni v októbri prispieť k tomu, že sa cirkev svojím spôsobom posunie dopredu. Nie tak, ako svet chce a očakáva. Je to záležitosť ľudí, ktorí sú veriaci, a oni musia zvážiť, že nejde o nejaké politiky a demokracie, ale o vážne veci, ktoré súvisia so životom cirkvi.

Želal by som si, aby sa v rodine cirkvi každý dobre cítil, aby nikto nebol vylúčený. Veď v cirkvi, pri Bohu ako Otcovi, by sa mal každý cítiť najlepšie.