Vatikánska sedma
Anglikáni si odhlasovali „mačkopsa“, nespokojní sú progresívci aj konzervatívci
Týždenný súhrn diania v kresťanskom svete od vedúceho redaktora Sveta kresťanstva Imricha Gazdu.
Canterburský arcibiskup Justin Welby (vpravo) a arcibiskup Yorku Stephen Cottrell počas zasadnutia generálnej synody. Foto: AP/James Manning
V aktuálnom súhrne sa dozviete:
- že po schválení požehnávania homozväzkov sa rozdelenie anglikánov prehlbuje,
- ako sa to celé snaží uhrať canterburský arcibiskup Justin Welby,
- koľko obetí zneužívania odhalilo vyšetrovanie v prostredí portugalskej cirkvi.
Generálna synoda Anglikánskej cirkvi po niekoľkoročnej diskusii rozhodla, že kňazi budú môcť požehnávať páry rovnakého pohlavia.
Synoda však zároveň potvrdila doterajšie učenie cirkvi, že manželstvo je sviatostným zväzkom muža a ženy, a teda požehnanie homosexuálnych párov nemožno považovať za uzatvorenie cirkevného manželstva.
V praxi to bude znamenať, že páry rovnakého pohlavia, ktoré uzavrú civilné manželstvo (v Anglicku a vo Walese bolo uzákonené v roku 2013), si budú môcť následne zájsť do kostola po liturgické požehnanie.
Rozhodnutie na spôsob „mačkopsa“ si zaslúži niekoľko poznámok.
Najprv dôležité terminologické spresnenie. Keď sa povie Anglikánska cirkev, väčšina ľudí si predstaví anglikánskych veriacich roztrúsených po celom svete. V skutočnosti je však Anglikánska cirkev (Church of England) len jednou zo štyroch desiatok provincií združených v Anglikánskom spoločenstve (Anglican Communion) s 85 miliónmi veriacich.
V prístupe k osobám rovnakého pohlavia (ale rovnako aj v iných témach) medzi nimi nájdeme výrazné rozdiely: niektoré provincie (najmä v Afrike) uznávajú len heterosexuálne manželstvá, iné sobášia aj homosexuálne páry (napr. Episkopálna cirkev v USA, Škótska episkopálna cirkev či Anglikánska episkopálna cirkev v Brazílii), kým ďalšie – ako najnovšie materská Anglikánska cirkev – považujú za sviatostné len heterosexuálne manželstvá, ale popritom požehnávajú aj homosexuálne páry.
Udržať v tom celom jednotu je takmer nemožné. Ukázala to minuloročná Lambethská konferencia (najvyššie fórum Anglikánskeho spoločenstva, ktoré sa schádza raz za desať rokov), štiepenie medzi austrálskymi anglikánmi a rovnako aj aktuálna synoda. Nespokojní sú po nej progresívci, ktorí by chceli dosiahnuť sobášenie homosexuálnych párov, ale aj konzervatívci, pre ktorých je cez čiaru už aj ich požehnávanie.
Oxfordský biskup Steven Croft, ktorý patrí medzi najvýraznejších podporovateľov redefínicie manželstva, sa netají tým, že požehnávanie je len prvým krokom k dosiahnutiu sobášenia homosexuálnych osôb.
Naopak, Globálne južné spoločenstvo anglikánskych cirkví (GSFA), ktoré zastupuje viac ako dve desiatky konzervatívnych provincií a podľa niektorých údajov v nich žije až 75 % všetkých anglikánov, vyhlásilo, že nie je možné v Božom mene požehnávať zväzky, ktoré Božie slovo označuje za hriešne.
Zjednotenú metodistickú cirkev opustili aj slovenskí metodisti. Nesúhlasia s popieraním biblického učenia o sexualite.
A čo na to canterburský arcibiskup Justin Welby, ktorý je duchovnou hlavou Anglikánskej cirkvi i celého Anglikánskeho spoločenstva? Aktuálne rozhodnutie označil za „moment radosti a oslavy“, no zároveň vyhlásil, že on sám homosexuálne páry nebude požehnávať, aby tak neohrozil jednotu a pastoračnú starostlivosť o celé spoločenstvo.
Po minulotýždňovej synode sa arcibiskup Welby poponáhľal do Afriky, ktorú len nedávno navštívil spolu s pápežom Františkom, aby upokojil tamojšie konzervatívne provincie. V príhovore k stovke anglikánskych lídrov v Ghane dokonca priznal, že v uplynulých týždňoch bol dvakrát predvolaný do britského parlamentu, kde naňho poslanci tlačili, aby presadil sobášenie homosexuálnych párov.
Na záver ešte dva postrehy. Pohľad na výsledky hlasovania delegátov generálnej synody Anglikánskej cirkvi je viac ako zaujímavý. Kým medzi biskupmi získalo požehnávanie homozväzkov jednoznačnú podporu (36 za, 4 proti, 2 sa zdržali), medzi kňazmi to už bolo omnoho vyrovnanejšie (111 za, 85 proti, 3 sa zdržali) a medzi laikmi sa hlasovanie skončilo takmer remízou (103 za, 92 proti, 5 sa zdržali).
Potvrdilo sa tak to, čo môžeme sledovať aj v prípade iných cirkví (napr. u metodistov), že tradičné biblické učenie zastávajú skôr radoví veriaci ako hierarchia.
No zároveň je tu ešte jeden trend. Aj keď v súčasnosti mocenské a ekonomické ťažisko anglikanizmu leží na progresívnom, no duchovne vymierajúcom severe, jeho budúcnosť sa nachádza na rastúcom a zároveň konzervatívnom juhu.
Ďalšie udalosti v skratke
Diktatúra Daniela Ortegu v Nikarague odsúdila biskupa Rolanda Álvareza Lagosa na 26 rokov väzenia, ďalších kritikov režimu vrátane kňazov a seminaristov vyhostili z krajiny.
V Portugalsku bolo v cirkevnom prostredí od roku 1950 zneužitých viac ako 4 800 maloletých osôb, vyplýva to zo zistení nezávislej komisie. Vyšetrovanie iniciovala samotná cirkev.
Rozkol v pravoslávnej cirkvi v Etiópii sprevádzajú násilnosti, odštiepeneckí biskupi v štáte Oromia obviňujú materskú cirkev z diskriminácie a jazykovej a kultúrnej hegemónie.
V Mexiku zastrelili 53-ročného kňaza Juana Angula Fonsecu, dôvodom vraždy mohol byť spor o pozemky.
Gréckokatolícki biskupi Cyril Vasiľ, Peter Rusnák a Milan Lach navštívili Vatikán, prijal ich prefekt Dikastéria pre východné cirkvi Claudio Gugerotti.
Bratislavská arcidiecéza a Žilinská diecéza si pripomenuli 15. výročie svojho vzniku. O reorganizácii diecéz latinského obradu na Slovensku rozhodol v roku 2008 pápež Benedikt XVI.
Slovenská republika si bude prenajímať bývalú rezidenciu kardinála Jozefa Tomka, bude slúžiť ako sídlo Slovenského historického ústavu v Ríme.
Nenechajte si ujsť
Rozhovor nielen o zemetrasení so slovinským minoritom, ktorý vedie rímskokatolícku diecézu so sídlom v tureckom Izmire.
Z Antiochie, dnešnej Antakye, sa začalo hlásanie evanjelia. Práve tu boli nasledovníci Ježiša prvý raz nazvaní kresťanmi.
Rozhovor s Talianom Paolom Pezzim, ktorý stojí na čele Arcidiecézy Matky Božej v Moskve, aj o tom, čo by poradil pápežovi.
Mychajlo Čaban hovorí o tom, ako rehoľníci pomáhajú na fronte, o návrate ľudí k Bohu i o živote bez elektriny.
Prvou úlohou akolytu je asistovať kňazovi pri liturgii. Sme na Slovensku pripravení na dôsledok rozhodnutia pápeža?
Knižná bodka
Dnes ponúkame dva knižné tipy o ženách nielen pre ženy. Prvým je kniha komentátora Českého rozhlasu Plus Jana Fingerlanda Hebrejky (Pražské příběhy, 2022) s podtitulom Biblické matky, démonky, královny i milenky.
Autor podcastu Předvařená bible sa neobmedzuje len na prerozprávanie osudov viac či menej známych biblických žien, ale skúma aj to, ako tieto príbehy v priebehu storočí chápali rabíni, teológovia či rôzne sekty a ako ich stvárnili maliari, filmári alebo spisovatelia.
Druhým tipom je kniha biblistu Františka Trstenského Uzdravené Kristom (GG Kežmarok, 2023), v ktorej sa venuje 12 evanjeliovým ženám, ako sú Mária z Magdaly, Jairova dcéra, Petrova testiná, Naimská vdova či Samaritánka. Na ich príbehoch autor ukazuje novosť Kristovho posolstva v pohľade na dôstojnosť a povolanie ženy.
Prajem vám radostný (posledný) fašiangový víkend!
