Dom abrahámovskej rodiny v Abú Zabí Ako vyzerá synagóga, kostol a mešita pod jednou strechou (+ foto)

V Abú Zabí otvorili medzináboženské centrum pre židov, kresťanov a moslimov. Korunný princ hlavného mesta Spojených arabských emirátov oznámil výstavbu „Domu abrahámovskej rodiny“ počas návštevy pápeža Františka v Abú Zabí v roku 2019.

„Dom abrahámovskej rodiny“ bude pre návštevníkov otvorený od 1. marca. Jeho súčasťou sú mešita, synagóga a kostol ako samostatné budovy, ako aj vzdelávacie centrum, ktoré sa bude spoločne využívať na konferencie a podujatia v duchu bratstva.

Na slávnostnom otvorení 16. februára sa zúčastnil kardinál Miguel Angel Ayuso, znalec islamu a vedúci vatikánskeho Dikastéria pre medzináboženský dialóg. Prezident Spojených arabských emirátov šejk Mohammed bin Sajid al-Nahjan na slávnosti označil vzájomný rešpekt, porozumenie a rozmanitosť za silu pre spoločný pokrok. Emiráty majú hrdú históriu spolupráce ľudí rôzneho pôvodu, povedal bin Sajid.

Dom abrahámovskej rodiny v Abú Zabí. Zľava Synagóga Mošeho ben Majmona, Mešita imáma al Tajíba a Kostol sv. Františka z Assisi. Foto: TASR/AP

Kostol sv. Františka z Assisi. Foto: TASR/AP

Kaplnka krstu v Kostole sv. Františka z Assisi. Foto: TASR/AP

„Dom abrahámovskej rodiny“ navrhol britský architekt Sir David Adjaye, ktorý má západoafrické korene a vyrastal v egyptskej Káhire a Saudskej Arábii. Tri kubické sakrálne stavby s dĺžkou okraja 30 metrov vykazujú príbuzný formálny jazyk, ale zohľadňujú architektonické prvky a kultové požiadavky príslušného náboženstva.

Centrum sa nachádza v novej kultúrnej štvrti Abú Zabí na ostrove Sa’adiyat.

Pápež František 4. februára 2019 počas svojej cesty do Abú Zabí spolu s veľkým imámom káhirskej univerzity al-Azhar Ahmadom al-Tajíbom podpísali „Dokument o bratstve všetkých ľudí za mierové spolunažívanie vo svete“, známy aj ako Deklarácia z Abú Zabí.

List sa považuje za míľnik na ceste bratstva pre príslušníkov všetkých náboženstiev a výslovne sa stavia proti fanatizmu, extrémizmu a násiliu v mene Boha. Išlo o prvú cestu najvyššieho predstaviteľa Katolíckej cirkvi na Arabský polostrov.

Pre Spojené arabské emiráty je to prvá synagóga. V súčasnosti je tam desať katolíckych kostolov. Kostol v priemyselnom meste Ruwais bol slávnostne posvätený len v decembri 2021.

Východ slnka za Synagógou Mošeho ben Majmona. Foto: TASR/AP

Interiér synagógy. Foto: TASR/AP

Mešita imáma al Tajíba. Foto: TASR/AP

Mešita vnútri. Foto: TASR/AP

Judaizmus, kresťanstvo a islam sú tri svetové náboženstvá, ktoré sú priamo či nepriamo ovplyvnené starovekým židovským náboženstvom. Keďže všetky uznávajú Abraháma ako praotca, presadzuje sa ich označovanie za abrahámovské náboženstvá.

Napriek mnohým odlišnostiam majú abrahámovské náboženstvá mnoho spoločných znakov. Spája ich najmä viera v jedného osobného Boha – monoteizmus –, pričom Boh je chápaný ako stvoriteľ sveta a človeka a zároveň sudca, ktorý dobrých ľudí odmeňuje a zlých ľudí trestá.

Ľudia môžu mať k tomuto Bohu osobný vzťah, ktorý sa prejavuje najmä modlitbou a konaním dobrých skutkov.

Boh ako Trojica bol zjavený aj Abrahámovi

Judaizmus, kresťanstvo a islam veria v Boha, ktorý vyzval Abraháma: „Odíď zo svojej krajiny, od svojho príbuzenstva a zo svojho otcovského domu do krajiny, ktorú ti ukážem“ (Gn 12, 1) a Abrahám „uveril Bohu a to sa mu počítalo za spravodlivosť“ (Gn 15, 6).

Hoci každé z týchto troch svetových náboženstiev verí v Boha Abraháma, môžu mať odlišné predstavy o Bohu. Podľa Davida Petrasa problémom obvykle nie je viera v Boha, ale predstavy, ktoré sa snažíme si o ňom vytvoriť v rámci svojej ľudskej obmedzenosti.

V kresťanskom vierovyznaní je presvedčenie, že Boh ako Trojica bol zjavený aj Abrahámovi: „A znova sa mu [Abrahámovi] zjavil Pán pri terebintoch Mamreho, keď za najväčšej horúčavy dňa sedel pri vchode do stanu. Keď zdvihol oči, videl neďaleko seba stáť troch mužov. Len čo ich zbadal, utekal im od vchodu svojho stanu v ústrety, poklonil sa až k zemi“ (Gn 18, 2).

Židia a moslimovia si týchto troch mužov vysvetľujú ako „anjelov“, „Božích poslov“. Kresťania si to vysvetľujú ako zjavenie Trojice, a preto jedinou povolenou ikonou Trojice je ikona troch mužov, ktorí sa zjavili Abrahámovi (najvýznamnejšia je Trojica od sv. Andreja Rubľova).

V Starom zákone zakaždým, keď sa zjavia anjeli, existuje určitá nejednoznačnosť, či ide o „anjelov“ ako takých, alebo o Božiu prítomnosť (hebr. „šekina“).

Časť dizajnu Domu abrahámovskej rodiny v Abú Zabí. Foto: TASR/AP

Pápež František na fotografii s veľkým imámom al-Azhar Ahmadom al-Tajíbom v priestoroch Domu abrahámovskej rodiny. Foto: TASR/AP

V novozákonných evanjeliách je viera v Trojicu veľmi jasná. Niekedy sa ľudia pozerajú na evanjeliá len povrchne a hovoria, že zo štyroch kánonických evanjelií len svätý Ján jasne učí, že Ježiš je Boh. Evanjelista Ján však neopakuje príbeh o Ježišovom krste ani príbeh o Ježišovom premenení. Evanjelisti Matúš, Marek a Lukáš majú oba tieto príbehy, ktoré jasne zjavujú Ježiša ako jediného Božieho Syna.

Pri jeho krste v Jordáne počuť Otcov hlas: „Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie“ (Mt 3, 17) a Svätý Duch zostúpi v podobe holubice. Preto na ikonách krstu Ježiša Krista môže byť Svätý Duch zobrazený ako holubica.

Na vrchu Tábor, keď sa zjavila Ježišova sláva, Otcov hlas opäť hovorí: „Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie; počúvajte ho“ (Mt 17, 5) a Svätý Duch sa zjaví v podobe oblaku, pretože oblak viedol vyvolený ľud cez púšť do zasľúbenej zeme. Jánovo evanjelium síce neobsahuje opis krstu ani premenenia, ale je v ňom prítomná tá istá skutočnosť. Pred svojím umučením, v prítomnosti zástupu, Ježiš zvolá: „Otče, osláv svoje meno! A z neba zaznel hlas: ‚Už som oslávil a ešte oslávim‘“ (Jn 12, 28).

Ježiš nám sľubuje aj ďalšieho Obhajcu, Svätého Ducha: „Keď príde on, Duch pravdy, uvedie vás do plnej pravdy“ (Jn 16, 13). Práve v kresťanských evanjeliách teda nachádzame definitívne potvrdenie viery v jedného Boha, v jednotu vo Svätej Trojici, do ktorej sme pokrstení podľa Kristovho príkazu: „Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Svätého Ducha“ (Mt 28, 19).

Je nesporné, že táto zjavená predstava o Bohu ako Trojici je bodom rozporu medzi kresťanmi na jednej strane a židmi a moslimami na strane druhej. Kresťania sa považujú za prísnych monoteistov a prijímajú židovskú formuláciu: „Počuj, Izrael, Pán je náš Boh, Pán jediný! A ty budeš milovať Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou silou“ (Dt 6, 4 – 5). Kresťanské vyznanie viery sa začína slovami: „Verím v jedného Boha.“

Pre židov a moslimov je však ťažké prijať, keď kresťania hovoria, že jediný Boh je Otec, Syn a Svätý Duch.

Možno najväčším učiteľom o Trojici bol svätý Gregor Teológ († 390), ktorý povedal: „Len čo si predstavím Jedného, osvieti ma nádhera Troch; len čo ich rozlíšim, som prenesený späť k Jednému“ (Homília 40. 41).

David Petras sa domnieva, že viera v Trojicu vedie kresťanov k silnejšej viere v Boha ako jedného. Tajomstvo Božieho Syna, ktorý prijal ľudskú prirodzenosť, je stredobodom nášho vzťahu s Bohom. Príbeh o stvorení v knihe Genezis nám hovorí Božími slovami: „Potom Boh povedal: Urobme človeka na náš obraz a podľa našej podoby!“ (Gn 1, 26). Boh nás stvoril, aby sme boli spoločenstvom, pretože jeden Boh, jediný Boh je spoločenstvom osôb (po grécky hypostáz).

Podľa žida a moslima je spoločenstvo medzi ľuďmi milostivým Božím darom v záujme mieru a jednoty. Pre kresťana je to spôsob, ako sa pripodobniť Bohu, ako sa modlil Ježiš: „Neprosím len za nich, ale aj za tých, čo skrze ich slovo uveria vo mňa, aby všetci boli jedno, ako ty, Otče, vo mne a ja v tebe, aby aj oni boli v nás jedno, aby svet uveril, že si ma ty poslal“ (Jn 17, 20 – 21).

Popieračom Trojice sa môže zdať, že je ľahké vyvrátiť vieru v Trojicu, ale skutočnosť je taká, že len vo viere v Boha ako jedného v Trojici je možné nájsť zjednotenie v Bohu pre nás a jednotu medzi nami navzájom, lebo len takto sa môžeme stať „podobnými Bohu“.