Postoj Svätej stolice k vojne na Ukrajine dlhodobo čelí nepochopeniu z dvoch strán.

Jedni sa pýtajú, prečo pápež ako najvyššia morálna autorita nedokáže jasne rozlíšiť dobro a zlo a nahlas pomenovať obeť a agresora.

„Jediné miesto, odkiaľ Zelenskyj vyšiel naprázdno, bol Vatikán. Pápež František neodsúdil ruské vojnové zločiny a Ukrajine ponúkol svoje modlitby,“ napísal Denník N po nedávnom európskom turné ukrajinského prezidenta.

Druhí sa zasa pápežom zaštiťujú pri zdôvodňovaní svojej „mierovej politiky“.  

„Mimoriadne oceňujem postoj Svätého Otca, Číny, Brazílie, ktorí majú stokrát viac rozumu ako Američania spoločne s Nemcami a Britmi,“ vyhlásil Robert Fico na nedávnej tlačovke.

V čom sa obe strany mýlia?

Putina nespomína, ale...

Pápež František veľmi jasne od začiatku rozlišuje, kto je vo vojne za našimi východnými hranicami agresorom a kto obeťou.

„Žiaľ, neprestáva násilná agresia proti Ukrajine, nezmyselný masaker, v ktorom sa každý deň opakujú ukrutnosti a zverstvá. Neexistuje pre to ospravedlnenie!“ povedal František mesiac po začiatku ruskej invázie. „Nezabúdajme: je to krutosť, neľudská a svätokrádežná!“ dodal.

V podobnom duchu sa počas uplynulých mesiacov vyjadril opakovane.

Pozornému čitateľovi či poslucháčovi však neunikne, že v týchto vyjadreniach sa pápež úmyselne vyhýba priamemu používaniu slov Rusko a Putin.

Aj keď niektorí to môžu vnímať s nevoľou, dôvod je vcelku pochopiteľný. Najvyšší predstaviteľ Katolíckej cirkvi sa nachádza v inej pozícii ako napríklad taký Tomáš Halík, ktorý hovorí o Putinovi ako o Hitlerovi dnešnej doby.

Avšak to, že pápež nepoužíva expresívne výrazy alebo niekoho opakovane explicitne nemenuje, neznamená, že vo veciach nemá jasno.

Svedčia o tom aj nasledujúce dve situácie.

V auguste 2022 vydalo Tlačové stredisko Svätej stolice komuniké, v ktorom sa uvádza, že vojnu na Ukrajine začala Ruská federácia a tento čin je morálne nespravodlivý, neprijateľný, barbarský, nezmyselný, odporný a svätokrádežný.

Jasnejšie sa to povedať už asi nedalo.

V novembri minulého roku pápež zaslal list ukrajinskému ľudu pri príležitosti 90. výročia stalinského „holodomoru“ a deviatich mesiacov od začiatku ruskej invázie. Okrem iného v ňom vyzdvihol mladých ľudí, ktorí boli ochotní zanechať svoje sny o budúcnosti a vzali do rúk zbraň, aby „odvážne bránili svoju vlasť“.

Bez toho, aby sa na to niekto pýtal, pápež sám od seba upriamil pozornosť na aplikáciu teórie legitímnej obrany v praxi.

Morálny teológ Peter Juhás Pápež nespochybnil legitímnu obranu, no nečakajme, že bude burcovať do vojny

Pavol Rábara

Rozhovor s teológom Petrom Juhásom o tom, čo vlastne pápež František hovorí o vojne a zbraniach.

Mier, ale nie hocijaký

To, že pápež František má v téme vojny na Ukrajine bližšie k Číne, Indii či Brazílii ako k Spojeným štátom, Veľkej Británii či Nemecku, si nemyslí len Robert Fico, ale napríklad aj poprední vatikanisti, ako sú John L. Allen Jr. či Sandro Magister.  

Nevšímajú si však pritom jeden podstatný rozdiel.

Volodymyr Zelenskyj po poslednom stretnutí s pápežom vyhlásil, že Ukrajina nepotrebuje mediátorov, ale spravodlivý mier.

Niekoľko dní nato o spravodlivom mieri hovoril aj vatikánsky štátny sekretár Pietro Parolin, ktorý vystúpil na samite Rady Európy v Reykjavíku: „Nastal čas konať a nastoliť definitívny a spravodlivý mier na Ukrajine.“

Keď teda pápež František a Svätá stolica hovoria o mieri, nehovoria o hocijakom mieri, o mieri za každú cenu, ale o spravodlivom mieri.

Aj keď je dosť možné, že pod týmto slovným spojením si Vatikán a Kyjev nepredstavujú presne to isté, dôležitou je zhoda na základnom princípe a zotrvávanie vo vzájomnom dialógu.

O ten sa František usiluje aj s Putinom (podľa neoficiálnych informácií mu poslal už niekoľko listov), aj keď zatiaľ bez verejne známych výsledkov.

Veľkým prelomom (ale rovnako aj sklamaním) môže byť ohlásená pápežova mierová misia, ktorá postupne naberá reálnejšie kontúry a ktorá by určite nebola možná bez predbežného súhlasu oboch strán.

Pápežova mierová misia na Ukrajine Povedie ju kardinál, ktorý rokoval s povstalcami v Afrike aj teroristami ETA

Pavol Rábara

Čaká misiu Mattea Zuppiho rovnaký osud ako obálku s listom od Jána Pavla II., ktorá skončila neotvorená na Bushovom stole?

Pretože historickým poslaním pápežstva je popri naliehavej obhajobe základných ľudských hodnôt a princípov aj stavanie a udržiavanie mostov. I keď čiara medzi týmito dvoma úlohami je vo vyhrotených situáciách, akou je aj vojna na Ukrajine, veľmi tenká a balansovať po nej si vyžaduje nadľudské a neraz nedocenené úsilie.

Možno sa napokon vo výsledku ukáže, že pre Vatikán to tentoraz bolo naozaj priveľké sústo.

No zatiaľ pre spravodlivé riešenie robí pápež František omnoho viac ako tí, ktorí sa len oháňajú silnými slovami či mávajú holubicami mieru.