(Ne)prekvapivý zoznam účastníkov synody Príde kardinál Müller aj jezuita James Martin. Pápež to hrá na vyváženosť

Vatikán v piatok zverejnil kompletný zoznam účastníkov 16. riadneho generálneho zhromaždenia Synody biskupov, ktoré sa uskutoční 4. – 29. októbra vo Vatikáne na tému Za synodálnu cirkev: spoločenstvo, spoluúčasť a misia.

„Je to zoznam – až na niekoľko vrcholov – bez väčších prekvapení,“ komentoval takmer 400-menný zoznam taliansky vatikanista Andrea Gagliarducci.

Jedným zo spomínaných vrcholov je účasť nemeckého kardinála Gerharda Ludwiga Müllera, bývalého prefekta Kongregácie pre náuku viery, ktorého si v roku 2012 vybral Benedikt XVI., no František ho po piatich rokoch poslal preč.  

Odvtedy patrí 75-ročný kardinál medzi najhlasnejších kritikov súčasného pontifikátu vrátane samotného synodálneho procesu.

Müllerova nominácia je o to prekvapivejšia, že jeho meno figuruje medzi priamymi Františkovými nominantami. Tých je spolu 50.

Desiatky laikov a laičiek s hlasovacím právom

Ďalšiu časť zoznamu účastníkov tvoria zástupcovia biskupských konferencií (Európa – 48, Amerika – 47, Afrika – 43, Ázia – 25, Oceánia – 5), východných katolíckych cirkví (20), reholí (10), hlavy vatikánskych dikastérií (20), delegáti zvolení na siedmich kontinentálnych synodálnych zhromaždeniach (zo 140 návrhov vybral pápež 70 mien) a ďalší, ktorých členstvo vyplýva priamo z práce pre Synodu biskupov.

Okrem 363 riadnych delegátov s hlasovacím právom budú na trojtýždňovom zasadnutí prítomní aj ôsmi špeciálni hostia (napr. prezidentka Hnutia fokoláre Margaret Karramová či prior komunity Taizé brat Alois) a 75 ďalších účastníkov (napr. bývalý magister Rehole kazateľov – dominikánov Timothy Radcliffe, ktorý pred začiatkom rokovaní povedie trojdňovú duchovnú prípravu, generálny sekretár Medzinárodnej teologickej komisie Piero Coda či vatikanista a Františkov životopisec Austen Ivereigh).

Pápežov teológ Piero Coda Cirkev potrebovala nový impulz, črtajú sa veľké kroky vpred

Pavol Rábara Martin Hanus

Rozhovor s talianskym teológom Pierom Codom o pápežových názoroch na vojnu, synode aj o formách cirkvi v treťom tisícročí.

Prítomných bude aj 12 delegácií z iných kresťanských cirkví a spoločenstiev, no ich mená ešte neboli oznámené.

Najväčším prelomom tohtoročného zasadnutia Synody biskupov bude prítomnosť desiatok laikov s hlasovacím právom. A to vrátane žien. Tých bude na synode až 85, z nich 54 bude môcť hlasovať, pričom dve figurujú aj v zozname predsedajúcich delegátov, ktorí budú viesť jednotlivé rokovania. Ide o mexickú rehoľnú sestru Mariu de los Dolores Palenciovú a japonskú zasvätenú laičku Momoko Nishimurovú.

No pozornosť pútajú aj iné dve ženské mená – Ukrajinka Maria Sabová a Ruska Oxana Pimenová, ktoré boli zvolené na európskom kontinentálnom synodálnom zhromaždení a následne potvrdené pápežom Františkom.

Konzervatívci verzus progresívci

Veľkú pozornosť priťahujú aj delegáti z krajín, kde sa v posledných rokoch vedú najsilnejšie polemiky medzi konzervatívnym a progresívnym krídlom. A práve v prípade krajín, ako sú Spojené štáty americké a Nemecko, môžeme najlepšie vidieť, ako sa pápež František pokúša o čo najväčšiu synodálnu vyváženosť medzi oboma protipólmi.

Konferencia katolíckych biskupov USA si za delegátov zvolila piatich skôr konzervatívnych delegátov.

Sú to kardinál Timothy Michael Dolan z New Yorku, arcibiskup Timothy Broglio, ktorý je predsedom americkej biskupskej konferencie, biskup Daniel Flores z Brownsville v Texase, biskup Robert Barron z Winona-Rochester v Minnesote a biskup Kevin Rhoades z Fort Wayne-South Bend v Indiane.

Naopak, priamymi pápežskými nominantmi z USA je pätica liberálnych až progresívnych tvárí: kardinál Blaise Cupich z Chicaga, kardinál Robert McElroy zo San Diega, arcibiskup Wilton Gregory z Washingtonu, arcibiskup Paul Etienne zo Seattlu a jezuita James Martin, ktorý sa dlhodobo angažuje v pastorácii LGBTI komunity.

Okrem nich je priamym pápežským nominantom aj arcibiskup Bostonu Seán O´Malley, ktorý predsedá Pápežskej komisii pre ochranu maloletých.

Presne naopak je to v prípade Nemecka. Tamojšia biskupská konferencia si zvolila Georga Bätzinga z Limburgu, ktorý je predsedom nemeckého episkopátu, Franza-Josefa Overbecka z Essenu a Bertrama Meiera z Augsburgu. Kým prví dvaja sú exponovanými predstaviteľmi kontroverznej Synodálnej cesty, Meier je skôr stredovým hráčom.

Pápež František na to reagoval nomináciou spomínaného kardinála Müllera a passauského biskupa Stefana Ostera, ktorý patrí medzi najvýraznejších kritikov nemeckej Synodálnej cesty. Tretím pápežovým nominantom je však Felix Genn z Münsteru, ktorý kráča v progresívnej línii.

Nemecká synodálna cesta Štyria biskupi odmietli financovať sporný projekt, ktorý odmieta aj Vatikán

Pavol Rábara

Kolínsky arcibiskup a traja bavorskí biskupi zablokovali financovanie synodálneho výboru. „Ide to proti pokynom pápeža,“ uviedli.

K opätovne spomínanému kardinálovi Müllerovi ešte jedna poznámka. Synody biskupov sa okrem neho zúčastnia aj obaja jeho nástupcovia: končiaci prefekt Dikastéria pre náuku viery Luis Ladara Ferrer aj nastupujúci Víctor Manuel Fernández.

„Na synode tak budú prítomní všetci poslední ,strážcovia viery´. Ponúka sa tak otázka, či nejde o snahu pápeža upokojiť tých, ktorí sa obávajú doktrinálnych zvratov,“ uvažuje vatikanista Gagliarducci.

A chýbať, samozrejme, nebudú ani zástupcovia zo Slovenska. Delegátom KBS je košický pomocný biskup Marek Forgáč, kým Gréckokatolícku cirkev bude zastupovať pomocný biskup Bratislavskej eparchie Milan Lach.